Začiatkom septembra sa začína už 17. ročník putovnej prehliadky Projekt 100, ktorú organizuje Asociácia slovenských filmových klubov. Toto najväčšie nekomerčné  filmové podujatie na Slovensku už tradične prezentuje diela, ktoré zanechávajú nezmazateľnú stopu v dejinách svetového filmu. Otvoriť by ho mal klasický nemý film Erotikon (1929), ktorý sa ako prvý v československých filmových dejinách otvorene zameral na erotiku a sexuálnu vášeň. Premiéru mal 27. februára 1929. V roku 1933 uviedli jeho ozvučenú verziu s hudbou Erna Košťála. Kópiu, rekonštruovanú Národným filmovým archívom, slávnostne  premietli v júni 1994 v Národom divadle v Prahe. V roku 2007 vyšla aj na DVD. Túto jeseň sa s ňou môžu stretnúť aj naši diváci.  

Pripomíname si tak aj 110. výročie režiséra Gustava Machatého (1901 -1963), ktorý sa narodil v rodine pražského obchodníka  s realitami začiatkom minulého storočia, teda ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Nedokončil štúdia na gymnáziu, ale už ako osemnásťročný si založil  filmovú spoločnosť Geem- Film,  v ktorej  účinkoval ako herec, výtvarník, scenárista a debutoval ako režisér groteskou Teddy by kouřil, ktorá sa však nezachovala. Začiatkom dvadsiatych rokov pôsobil krátko v Hoollywoode a svoje filmárske skúsenosti sa pokúsil zúžitkovať po návrate do Československa na Barrandove, Jeho filmografia je pomerne nevyvážená. Objavuje sa v nej  napríklad sociálne ladený film Ze soboty na neděli  i komédia Načeradec král kibiců, či psychologicky ladené príbehy.  Ale do dejín filmu sa zapísal predovšetkým filmami s prvkami  istej  erotickej provokácie, expresionizmu až surrealizmu – Erotikon (1929) a Extáze (1932). V tom druhom nechal svoju emancipovanú  hrdinku Evu v podaní herečky Hedy Kiesler (neskôr známej pod menom Hedy Lamarr) kúpať sa  a pobehovať po lúke úplne nahú, čo v tom čase vyvolalo spoločenský škandál, ale spôsobilo aj senzáciu na  II.MFF v Benátkach, kde Extáze spolu s filmami Řeka a Zem spieva získala ocenenie za najlepšiu národnú filmovú kolekciu. Machatý , ktorý túžil po medzinárodnom uznaní  a rád sa obklopoval medzinárodným štábom,  nakrúcal potom v Rakúsku, Taliansku a od roku 1936 v USA, ale už sa mu nepodarilo nadviazať na  niekdajšie úspechy. Jeho najznámejším zahraničným titulom je asi psychologická dráma Žiarlivosť z roku 1945 s Hugom Haasom v jednej z hlavných úloh.  Po vojne sa usadil v Nemecku,  kde pracoval najmä pre rozhlas, televíziu a venoval sa aj pedagogickej činnosti. Zomrel v Mníchove v roku 1963.

Machatý mal vždy nos na výborných spolupracovníkov. Autorom námetu pre film Eroticon bol básnik Vítězslav Nezval.  Z obáv, akoby zareagovali jeho kolegovia z avantgardného  Devětsilu nebol však , pôvodne uvedený  ani v titulkoch. Ponúkol totiž režisérovi tak trochu „červenoknižnicové“ rozprávanie s titulom Panenstvo. Svetácky záletník George  zvedie  naivnú dcéru železničiara Andreu. Keď sa dozvie, že čaká s ním dieťa, pošle jej peniaze a odkáže, aby to nebrala tragicky. Dieťa sa nakoniec narodí mŕtve, ale Andrea sa už neodváži vrátiť domov. Zhodou okolností zachráni život bohatému a šľachetnému  mužovi  a stane sa jeho manželkou. Lenže jej nič netušiaci manžel sa  náhodne spriatelí s jej niekdajším zvodcom. Zdá sa, že stará láska nehrdzavie a ona sa bude musieť rozhodnúť, kto je pre ňu ten pravý...
Na pohľad gýčovitý príbeh spracoval Machatý  mimoriadne  pôsobivo. Presná charakteristika postáv a prostredia, v ktorom žijú, kompozícia záberov, svojská poetika čiernobieleho obrazu. Každý záber  obsahuje svojskú výpoveď. Či je to pohľad do zrkadla, križujúce sa koľajnice, pohľad na telefón, dažďové kvapky na okne. Nemalú zásluhu má na tom štáb výborných spolupracovníkov. V prvom rade výborná kamera  Václava Vícha.

Dobre  sú vybrané aj herecké typy (Andreu stvárňuje slovinská kráľovná krásy Ita Rina, jej zvodcu “valentínovsky“ ladený  Olaf Fjord), ktoré vyjadrujú svoje city pohľadom, mimikou. Súčasný divák si možno musí zvyknúť na podfarbené oči a spôsob  prejavu, ale sotva mu bude prekážať, že si dej skôr domýšľa, ak nepočítame krátke texty vysvetľujúce situáciu či dialóg. Určite, menia sa kritéria. Ktovie, či  dnes publikum zvyknuté na akčné filmy dokáže vôbec vychutnať  hru svetla a tieňa, náznakov. Navyše   sme si už zvykli, že sa dnes ukazuje na filmovom plátne či televíznej obrazovke takmer všetko, takže človek ani nevie, či už  vlastne nepozerá  soft  porno Kedysi vyvolávali  erotické napätie  už poodhalené členky.  Názov  Erotikon môže v tejto súvislosti vyvolať zhovievavý úsmev. Ale  vnímavý divák vari ocení erotické napätie  hoci aj v scénach so zahaleným telom alebo pri šachovej partie v trojici...
Slogan súčasného uvedenia Erotikonu znie:„Banálna zápletka v majstrovskom balení.“  Súhlasím. Ten nemý film nie je márny.

Erotikon ČSR, 1929
Scenár a réžia: Gustáv Machatý
Námet: Vítězslav Nezval
Kamera: Václav Vích
Výtvarník a architekt: Julius von Borsody, Alexander Hackenschmied (zároveň aj druhý kameraman), J.Machoň
Hudba : FORMA + Cafe Industrial
Hrajú: Ita Rina, Karel Schleichert, Olaf Fjord, Theodor Pištěk, Charlote Sus, Liugi Serventi, Milka Balek-Brodská. L.H.Struna. Vladimír Slavínsky a ďalší.