ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Zrodenie planéty opíc (Rise of the Planet of the Apes)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

planeta_opic0004Pokročilé digitálne technológie spracovania i „výroby‟ obrazu dnes umožňujú s plnou presvedčivosťou zobraziť to, čo bolo ešte donedávna nemysliteľné, alebo aspoň veľmi časovo aj finančne náročné. Bohužiaľ, scenáristická tvorivosť a predstavivosť za technikou zaostávajú. Ak niekto príde s novým, originálnym, pútavým námetom, je to udalosť sezóny (Inception). Azda nikdy sa biznis s filmovou zábavou neinšpiroval starými predlohami tak, ako dnes. Na plátna kín sa dostávajú nové moderné komerčné snímky, nakrútené podľa komiksov, kníh a či filmov, starých pol storočia i viac. Vedecko-fantastický román Planéta opíc z roku 1963 poslúžil v novom tisícročí už po druhý raz.

planeta_opic0001Autor úspešného vojnového bestelleru Most cez rieku Kwai – francúzsky spisovateľ Pierre Boulle – vydal takmer pred pol storočím vedecko-fantastický román La planète de singes o výprave z roku 2500 na planétu v súhvezdí Betelgeuse. Astronauti zistia, že tamojšou špičkou živočíšnej ríše a dominantným druhom sú ľudoopi. V roku 1968 mal premiéru rovnomenný americký film, ktorý podľa knihy nakrútil Franklin J. Schaffner (Patton, Motýlik, Chlapci z Brazílie) s Charltonom Hestonom v hlavnej úlohe astronauta Taylora. Z filmu sa stal celosvetový hit, do sci-fi priniesol nástojčivú tému globálnej katastrofy, milovala ho kritika, uviedli ho aj v krajinách sovietskeho bloku a získal Čestného Oscara. Do roku 1973 vznikli štyri ďalšie pokračovania, no ich kvalita i divácka obľuba mali klesajúcu úroveň. K téme sa v roku 2001 vrátil filmový mág Tim Burton, keď nakrútil svoju verziu Planéty opíc. S prihliadnutím na Boulleov román, ale predovšetkým svojou poetikou, založenou na výtvarnej štylizácii, zveličení a fascináciou neskutočnom.

planeta_opic0000Americký scenárista a producent Rick Jaffa s britským režisérom Rupertom Wyattom teraz prišli s novým príbehom, ktorý zobrazuje udalosti spred Planéty opíc, ale chce byť i začiatkom novej mytológie, novej série filmov. Do istej miery sa inšpirovali štvrtou časťou pôvodnej série Conquest of the Planet of the Apes z roku 1972, zachovali si však veľkú mieru slobody. Reagujú na našu súčasnosť, a tak nemuseli vytvárať krkolomné teórie o tom, prečo ľudia chovajú ľudoopov alebo o tom, kde zvieratá nabrali vysokú inteligenciu. Ambiciózny vedec Will Rodman (James Franco) zúfalo pracuje na vývoji lieku proti Alzheimerovej chorobe, motivovaný pokročilým ochorením vlastného otca (John Lithgow). Účinné látky, ktoré sa mu podarí vyvinúť, síce extrémne zvyšujú inteligenciu ľudoopov, ľudské telo ich však odmieta ako cudzorodé.Po smrti pokusnej šimpanzej samice mu zostane mláďa, samček, ktorého pomenuje Caesar. Podklady pre jeho digitalizáciu zahral Andy Serkis, ktorý podobným spôsobom pomáhal oživiť už King Konga a najmä Gluma z Pána prsteňov. Rodman Caesara vychováva doma, s pomocou veterinárky Caroline (Freida Pinto). Vie síce, že šimpanz po matke zdedil vysokú inteligenciu, ale až neskoro zistí, že intelekt sa spája aj s uvedomovaním si samého seba, s potrebou dôstojnosti a sebarealizácie. A predovšetkým: že ľudoop – bez ohľadu na výšku jeho IQ – nie je ani hračka, ani domáci maznáčik, ani pokusný objekt.

planeta_opic0002Nový film nechce zapadnúť do starej série a nepridŕža sa logiky jej príbehu, ale na jej základoch stavia nový mýtus o ľudoopoch, ktoré prebrali vládu na Zemi. Nesleduje protivojnovú líniu pôvodných snímok (do značnej miery ovplyvnených aj hnutím hippies), ale nezdôrazňuje ani aktuálnu módnu tému ekológie. Nechce povedať všetko, mnohé iba dôvtipne naznačuje. „Je to len prvý krok vo vývoji ľudoopov a prináša množstvo nových príbehov,‟ povedal Rupert Wyatt. „Predstavujem si, že nasledujúci film bude o vojne medzi ľudoopmi a ľuďmi.‟

planeta_opic0006Jaffa s Wyattom sa vyhli lákavému štylizovaniu, zveličovaniu i parodizácii a odolali aj módnym popkultúrnym odkazom. Ich Planéta opíc si zachováva pátos originálu a pritom je moderným filmom. Rozpráva svoj príbeh zručne, inteligentne, s vrúcnym nadšením, ktoré pomáha ospravedlniť viacero nevyhnutných zjednodušujúcich, naivných či logike odporujúcich momentov. Ich rozprávanie je pútavé, napínavé a podmanivé, na čom sa rovnakou mierou podieľajú scenár, réžia, herci, kamera, triky i hudba Patricka Doyleho.

planeta_opic0005Semienko, ktoré pred pol storočím zasiali Pierre Boulle a Franklin J. Schaffner, vyklíčilo, vyrástlo a prinieslo plod v podobe prekvapivo príjemnej, kvalitnej letnej zábavy. Z Planéty opíc sa stal nečakaný vládca letných kín. Nakrúcanie si vyžiadalo 93 miliónov dolárov, no tržby v USA za prvý víkend po premiére dosiahli 55 miliónov a po desiatich dňoch už stúpli na 180 miliónov.

 

Zrodenie planéty opíc (USA 2011)
Rise of the Planet of the Apes
105 minút
Námet: Pierre Boulle. Scenár: Rick Jaffa, Amanda Silver. Réžia: Rupert Wyatt. Kamera: Andrew Lesnie. Strih: Conrad Buff, Mark Goldblatt. Hudba: Patrick Doyle. Účinkujú: James Franco, Andy Serkis, Brian Cox, John Lithgow, Freida Pinto, Tom Felton, Tyler Labine, Sonja Bennett, Chelah Horsdal, David Oyelowo a ďalší.
Premiéra 11. augusta 2011
Foto: Tatrafilm
Share/Save/Bookmark