Populárny herec a tiež návrhár Američan John Malkovich s úspechom uviedol na festivale prehliadku svojich pánskych odevov pod názvom Technobohemian v Galérii Karlových Varov. Na uvedenie mimosúťažného filmu Niekde dnes večer (Somewhere Tonight) režiséra Michaela Di Jiacoma zavítali na festival režisér a zároveň scenárista filmu a hlavní predstavitelia John Turturro a Katherine Borowitz. Turturo si okrem uvedenia filmu na záver prevezme Cenu prezidenta festivalu. Počasie sa umúdrilo, v hoteloch prestali temperovať a pre zmenu je nám zasa až príliš teplo. Batôžkári už neležia na chodbách hotelu Thermál a pokojne trávia noci pod holým nebom.

Ostáva teda povedať niekoľko slov o posledných filmoch hlavnej súťaže. Druhému nemeckému súťažnému Lillipop Monster režisérky a scenáristky Zisky Reimann chýba nadhľad a humor. Oona (Sarah Horvath) a Ari (Jella Haase) dve pubertiačky, jedna so sebazničujúcimi tendenciami, druhá posadnutá sexom, žijú v rodinách pripomínajúcich blázinec. Chvíľu ich berieme aj vážne, ale nakoniec sa to úplne zvrhne, vraždu nevynímajúc. Snímka je len nepodarenou (najmä v závere) imitáciou tarantinovskych príbehov. Inšpirácia je možno neúmyselná, ale zjavná. Tento horor na nemecký spôsob však nefunguje.

Odohrávať sa môže všade, miesto ani kontinent nie je dôležitý – téma má celosvetovú platnosť v ruskom filme Igora Vološina Beduin. „ Je to portrét modernej spoločnosti, ktorá vysáva krv z chudobných a bezmocných a zároveň vizualizácia človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva“, povedal režisér filmu. Rita (hrá ju vynikajúco Olga Simonova) sa rozhodne byť náhradnou matkou pre homosexuálny pár, aby získala peniaze na záchranu dcéry chorej na leukémiu. Všade kam vstúpi sa pohybuje na tenkom ľade a v spoločnosti kde konflikt číha na každom roku. Tak sa Ukrajinke v Petrohrade, prihodí všetko, čo sa len dá. Nakoniec predsa len dostane nejaké peniaze a odíde s nevyliečiteľnou dcérou za „všeliekom“ - ťavým mliekom - do Jordánska. Zázraky sa nedejú, na svet však príde nechcené dieťa Beduin, akási záchrana pre ženu, ktorej svet sa obrátil na ruby. Príbeh matky, ktorá pre záchranu svojho dieťaťa urobí všetko, je natoľko univerzálny a tak filmovo napínavo podaný, že možno bude mať úspech nielen filmovom festivale.

Otec svetovej drámy Shakespeare by sa čudoval, že aj po toľkých stáročiach sa jeho meno spomína vo všetkých súvislostiach. Pri Šulíkovom filme sa písalo, že je to Hamlet z rómskej osady alebo Hamlet z chatrče, pri kanadskom súťažnom príspevku sa zasa objavili titulky Čo robí Romeo, keď Júlia nie je na chate ? A britskej herečke Judi Dench zasa Shakespeare platil nájomné. Lavína shakespearománie je nezastaviteľná. Celovečerný debut Romeo 11 kanadského režiséra Ivana Grbovicu , ktorý má černohorské a srbské korene, konfrontuje rozdielnosť dvoch kultúr a odlišných pocitov na príbehu handicapovaného chlapca z libanonskej rodiny žijúcej v Montreale, ktorý sa cez chatovanie vydáva za niekoho iného. Komorná snímka má pomalé tempo (niekedy až príliš), úsporné dialógy a výbornú kameru. Rami žije v uzavretom prostredí libanonskej menšiny v Kanade a jedinou jeho snahou je zaradiť sa do života, v čom mu bráni autoritatívny otec a prostredie, ktoré ho obklopuje. Ponorí sa do virtuálneho sveta, našťastie, rýchlo zistí, že to nie je jeho cesta. Snímka je sympatická psychologickým ponorom do vnútra postihnutého človeka a jeho cesty z bludiska nástrah, ktoré na neho číhajú. Tvorca nezaťahuje zbytočne diváka do problému imigrácie ani s tým súvisiacich asimilačných prekážok.

V dánsko-chorvátskej koprodukcii nakrútená dráma Izba 304 dánskou režisérkou Birgitte Staermose sa odohráva v hoteli a lavínu udalosti spustí jediný výstrel. Kto koho a prečo zastrelil ? To je kardinálna otázka. Režisérka priznala, že miluje hotely, ich neopakovateľnú atmosféru, tajomnosť a pominuteľnosť pocitov, ktoré vyvolávajú. Hoteloví hostia i personál sú rôzni, majiteľ miluje recepčnú zhodou pokolností  manželku manažéra hotela, druhý recepčný je skúpy na slovo, kosovskí manželia zahliadnu muža, ktorý im zničil život, snaživé vietnamské upratovačky pracujú o dušu a v jednom momente sa tieto rôzne osudy prelínajú a vzájomne ovplyvňujú. Všetci však hľadajú šťastie. Konštatovanie, že sme svojim spôsobom závislí jeden na druhom, že sa udalosti neudejú náhodne, že všetko so všetkým súvisí,  je staré, záleží len na tom, ako sa dôvtipne spracuje. Geniálne sa to podarilo vo filme Bábel (nechcem ani náhodou porovnávať), za Izbu 304 by som tvorcom nedala vysokú známku, ale ani tú najhoršiu.