Na sklonku päťdesiatych rokov daroval Jan Werich vnukom Jiřího Trnku zvláštny vianočný darček: gramofónovú platňu, na ktorú nahovoril rozprávku O rybáři a jeho ženě. „Těm dětem se to líbí. Napiš nějakou další.“ presviedčal ho potom Trnka. Tak v roku 1960 vznikla kniha sedemnástich rozprávok Fimfárum a neskôr aj jej zvuková podoba v autorovom jedinečnom podaní. Príbehy mali základ v ľudových rozprávkach, v Boccaciovi, Dantem i Shakespearovi, ale boli iné. „Jsou pro chytrý děti. A pro chytrý dospělý,‟ vysvetľoval Werich. „Protože, když jsou dospělí chytří, tak se nestydí za to, že je v nich pořád trochu dítěte.“

Už v roku 1963 pod názvom Fimfárum nakrútili pre televíziu päťminútovú Werichovu jednoslabičnú rozprávku Chlap, děd, vnuk, pes a hrob. Možno sa to bude zdať neuveriteľné, ale projekt troch celovečerných pásiem animovaných filmov podľa Werichových gramoplatní Fimfárum má vlastne už štvrť storočia! V roku 1987 dokrútila animátorka Vlasta Pospíšilová, niekdajšia Trnkova spolupracovníčka, štvrťhodinový animovaný film podľa Werichovej nahrávky Lakomá Barka. O štyri roky pridala Až opadá listí z dubu a v roku 2000 Splněný sen. Známy mladý český animátor Aurel Klimt potom - tiež podľa Werichom nahovorených príbehov - nakrútil rozprávky Franta Nebojsa a Fimfárum. Päť pôvabných "werichovských" filmov pod spoločným názvom Fimfárum sa v roku 2002 dostalo do kín a podmanili si divákov i členov najrôznejších porôt, vrátane Českého leva.

K dvom menovaným animátorom sa v roku 2006 pridali klasik Břetislav Pojar a Jan Balej, aby spolu ponúkli štyri ďalšie Werichove gramofónové rozprávky Fimfárum 2. Pretože záujem publika aj odborníkov bol veľký (ďalší Český lev) a ešte zostávali tri nesfilmované nahrávky, prichádza teraz do kín tretí, záverečný diel projektu. S trošku nejasným názvom. Distributéri i reklamné filmy uvádzajú siahodlhý titul Fimfárum Do tretice všeho dobrého 3D, no úvodné titulky filmu hlásajú FiLmfárum! Na celom svete platí úzus, že film sa volá tak, ako stojí v úvodných titulkoch, takže buď by sa mali zmeniť titulky, alebo by sa film mal oficiálne nazývať Filmfárum.

Prvý deväťminútový film režisérky Kristíny Dufkovej Jak na Šumavě obři vyhynuli sa najviac vzdialil od predlohy a dopadol najhoršie. Ťažkopádny príbeh v štýle estetiky ošklivosti a modernizácie za každú cenu bez väčšej nápaditosti a hravosti rozpráva o tom, ako nesympatický dokumentarista Radomil Janek (že by narážka na skutočného českého dokumentaristu Miroslava Janeka? Ak áno, prečo?) nakrúcal film o šumavských obroch.

Nasledujúca rozprávka O kloboučku s pérkem sojčím veteránky celého projektu Vlasty Pospíšilovej najviac harmonizuje s duchom, tónom, náladou a filozofiou Werichovho rozprávaníia. Nie je otrockou ilustráciou, ale príjemnou a vtipnou variáciou hovoreného textu o kráľovi, hľadajúcom stratenú mladosť. Výprava výtvarníka Petra Poša odkazuje na predchádzajúce fimfárovské filmy a nesie sa v duchu tradičných českých marionet.

Z celkom inej ligy je štyridsaťminútový, vlastne strednometrážny príbeh Rozum a štěstí mladého režiséra Davida Súkupa. Nielenže nie je krátkym filmom, ale ako jediný z celého tucta používa výpravu zahraničnej - španielskej výtvarníčky Patricie Ortiz Martinez. A, žiaľ, hoci ho publikum má z novej trojice najradšej, v skutočnosti je nielen po výtvarnej stránke najmenej originálny z celého projektu. Nehanebne vykráda riešenia i celkovú estetiku z celovečerného animovaného filmu Mŕtva nevesta Tima Burtona. 

Motívy sprisahaneckých ministrov a radcov zasa pochádzajú zo staršej českej filmovej rozprávky Šíleně smutná princezna. Na neznalého diváka prirodzene práve tento film pôsobí ako najvýraznejší a najzábavnejší. Má dosť priestoru, nemusí sa obmedzovať na skratky, môže si dovoliť klasickú stavbu príbehu, dokonca môže byť až utáraný, zato úplne rezignoval na originalitu a stal sa len umeleckým cvičením, zvaným "kopírovanie". Poukazuje na to, že i skvelá česká animátorská škola má svoje limity. Že platí trikrát a dosť a že - hoci v knihe Fimfárum ostáva ešte päť nesfilmovaných rozprávok - tucet filmov na jednu tému hádam už stačí, ak nemajú tie ďalšie byť len tuctové, zbytočné. Ako stereoskopický formát, v ktorom nakrútili najnovšie tri.