Berlinale Blog 2

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

berlin_logoNedeľa v Berlíne patrila 3D filmom, prvý dokonca vstúpil i do hlavnej súťaže Berlinale. Svoje 3D celovečerné dokumenty vo svetových premiérach uviedli Wim Wenders aj Werner Herzog. Svoj režijný debut v hlavnej súťaži predstavil anglický herec Ralph Fiennes – a do Berlína neprišiel s ničím menším, ako so Shakespearom. Festival však žije aj filmovým trhom, na ktorom Václav Havel predstavil svoj ešte nedokončený režijný debut podľa vlastnej predlohy Odcházení. Začala sa tradičná akcia Shooting Stars na popularizáciu mladých európskych filmových hercov a rozbehol sa aj Berlinale Talent Campus – workshop mladých filmárov, filmových teoretikov a novinárov z celého sveta.

 

 

Ak to nevieš nakrútiť dobre, nakrúť to v 3D!

make-it-in-3dMožno je film naozaj iba ľudová zábava, atrakcia pre masy. Celý svet sa zbláznil do 3D. Pretože publikum skrátka 3D filmy miluje. Aforizmus „Ak to nevieš nakrútiť dobre, nakrúť to v 3D!“ skutočne platí. Návštevnosť svetových kín vinou krízy poklesla, ale tržby narástli – vďaka vyššiemu vstupnému na 3D filmy. A tak odrazu každý nakrúca, kupuje a predáva 3D. Rodinná filmová zábava, ktorá nie je nakrútená stereoskopicky, nemá nádej na úspech, zato úspešné sú aj 3D filmy, v ktorých nenájdete ani kumšt, ani zábavu. Aj pokračovanie českého digitálne animovaného Kozieho príbehu bude v 3D. Kórejské, čínske, indické, španielske i nemecké štúdiá chrlia jeden 3D film za druhým, a pretože nápadov veľa nie je, Berlín zaplavili čínske rozprávky o pandách či zajacoch, ovládajúcich ázijské bojové umenia. Na Európskom filmovom trhu v Berlíne nestíhajú uvádzačky čistiť 3D okuliare. Nájdete tu všetko: rozprávky, horory, thrillery, muzikály, ale aj dokumenty z Afriky i spod hladiny oceánov. Michael Flatley ponúka celovečerný 3D zostrih koncertov jeho Lord of the Dance. Belgický špecialista na 3D Ben Stassen ešte svoj dokument African Safari 3D s rozpočtom 18 miliónov eur ani nezačal nakrúcať – a už práva na premietanie kúpili všetky európske štáty, Kórea a záujem prejavili aj americkí distributéri. Britská spoločnosť Pure Grass Films predstavila projekt 3D modernizácie Dickensovho Olivera Twista do podoby akčného stereoskopického thrilleru, kde Twist je v súčasnom Londýne členom gangu, využívajúceho pri krádežiach pre priekupníka Fagina prvky akrobacie a parkúru. Taliansky expert na horory Dario Argento chystá 3D verziu Draculu. Pôvabná reklama na 3D horor Pavúk s nevídanou úprimnosťou tvrdí: 8 nôh, 3 dimenzie, 1 katastrofa. A v 3D boli všetky tri svetové premiéry, ktoré v nedeľu ponúkla hlavná festivalová prehliadka Berlinale. Na rozdiel od vyššie spomínaných ich však v našich kinách pravdepodobne neuvidíme, na to sú príliš kvalitné.

 

3D a klasici

rozpravky_20115955_3Prvá prišla na rad svetová premiéra známeho francúzskeho animátory Michela Ocelota Tales of the Night (Rozprávky noci). Prvý súťažný 3D film v histórii Berlinale. Pásmo šiestich rozprávok z Európy, Ameriky, Afriky i Ázie spája forma. Stereoskopický efekt neslúži na šokovanie diváka, ale má vytvoriť čo najpresvedčivejší dojem orientálneho tieňového divadla. Postavy sú teda čierne, s presvetlenými očami. Pozadia, zväčša statické, sú kreslené, často na spôsob tapiet či jednoduchých diapozitívov. Nejedná sa teda o veľké hry s priestorom, na diváka z plátna nevyskakujú nijaké obludy, celá „scéna“ sa len prehlbuje dozadu o niekoľko desiatok centimetrov. V starom kine za pracovnými stolmi po celú noc sedia mládenec, dievčina a starý muž. Vymýšľajú si príbehy o láske a hneď si aj predstavujú ich realizáciu. Sami si v nich hrajú, sami si ich komentujú. Je to neobyčajné a zvláštne, pôsobivé a podmanivé, ale osud masovej zábavy snímke určite nehrozí, zostane skôr tradičným festivalovým programom.

„3D pre mňa predstavovalo novú hračku,“ priznal Ocelot. „Paradoxne ma táto drahá technológia vrátila späť k predstavám a obrazom, ktoré som si vysníval v časoch, keď som nemal žiadne peniaze, k papierovým bábkam tieňového divadla. K hrám plochy s priestorom. Podľa mňa to umožňuje novú kvalitu komunikácie tvorcu s divákom, ktorá je veľmi podmanivá.“ Ocelot však odmieta hovoriť v týchto súvislostiach o filmovej revolúcii: „Je to skôr technický trik, nie prelom. 3D nám má predovšetkým pomôcť zastaviť odliv divákov z kín. Verím, že filmová stereoskopia sa bude ďalej vyvíjať, veď dnes je stále veľmi primitívna a vyžaduje si okuliare.“

Ani Wim Wenders tentoraz nemôže čakať masový úspech v štýle jeho hudobného dokumentu Buena Vista Social Club, prvého dokumentárneho filmu, nakrúteného digitálne, ktorý mal premiéru roku 1998 práve na Berlinale. Teraz vo svetovej premiére predstavil dlhometrážny tanečný 3D dokument PINA – Dance, Dance, Otherwise We Are Lost (PINA – tancujme, tancujme, lebo inak sme stratení), venovaný pamiatke zosnulej tanečníčky, choreografky a vedúcej súboru Divadla tanca vo Wuppertale Piny Bausch. Pôvodne mal vzniknúť tanečný film, ale Pina počas jeho príprav v júni 2009 náhle umrela, a tak sa projekt zmenil na spomienku a poctu, v ktorej sa archívne zábery z predstavení striedajú s novými. Tanečníci vystupujú v uliciach Wuppertalu ale aj v priemyselnej krajine – v lomoch, na smetiskách a zdevastovaných kopcoch. Všetkým sa prelínajú výpovede členov súboru, ich spomienky na nebohú šéfku, ktorá bola zároveň priateľkou i členkou veľkej tanečnej rodiny. „S Pinou sme snívali o spoločnom filme 20 rokov,“ uviedol Wenders, „Lenže nemal som ani potuchy, ako ho nakrútiť. Až som v roku 2007 videl prvé 3D filmy, pochopil som, že to je ono. A potom, tesne pred našimi prvými 3D zábermi, prišla tá smutná správa. Samozrejme, že práce na filme sme zastavili, zdalo sa nám, že to celé bez Piny stratilo zmysel. Našťastie dnes jestvujú technológie, umožňujúce aj z obyčajných dvojdimenzionálnych filmových záberov vyrobiť 3D.“ Wim Wenders je fanúšikom 3D filmu a verí v jeho budúcnosť. Priznal, že veľkou školou preňho bol aj Cameronov Avatar: „Nájdete v ňom všetky chyby a nedostatky, s ktorými sme bojovali aj my!“ O 3D sa vyjadril takto: „Škoda, že 3D vykročilo nesprávnou nohou, ale asi sa to inak ako v hollywoodskych digitálne animovaných komerčných snímkach nedalo, lebo začiatky boli veľmi náročné a drahé. Som však presvedčený, že pokrok prinesie dostupnejšiu, kvalitnejšiu a jednoduchšiu záznamovú techniku, menšie a ľahšie kamery, takže trojdimenzionálny obraz otvorí aj novú kapitolu filmového umenia. Na Wendersovu premiéru sa prišla cez 3D okuliare pozrieť aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nasledovala tak nového nemeckého prezidenta Christiana Wulffa, ktorý iba deň predtým navštívil svetovú premiéru nemeckého súťažného filmu Almanya – Willkommen in Deutschland o tureckých prisťahovalcoch v Nemecku.

jaskyna_20112266_3Napokon tretím filmom „dňa 3D“ na Berlinale bol celovečerný dokument ďalšieho nemeckého klasika Wernera Herzoga Cave of Forgotten Dreams (Jaskyňa zabudnutých snov). V juhofrancúzskom údolí Ardeche objavili roku 1994 jaskyňu, nazvanú podľa objaviteľky Chauvet. Popri kvapľovej výzdobe ju krášli na 400 malieb a kresieb, z ktorých mnohé vznikli pred viac než 30 000 rokmi. Jedinečná príležitosť nakrúcať v inak verejnosti neprístupnej jaskyni sa pre Herzoga, ktorý sa počas svojej štyridsaťpäťročnej kariéry venoval rovnako hranému i dokumentárnemu filmu, stala príležitosťou na úvahu o človeku, kultúre, sexualite i základných filozofických otázkach. Stereoskopický efekt nie je dokonalý, lebo miniatúrny štvorčlenný štáb mohol používať len malé kamery a nízko výkonné studené svetlo, no i tak dovoľuje precítiť vzácnu jaskynnú galériu vo všetkých rozmeroch. I tom duchovnom.

 

Ralph Fiennes sníva o Antoniovi a Cleopatre

corio_20112328_2Autorom jedného zo štyroch režijných debutov v hlavnej súťaži je i britský herec Ralph Fiennes, ktorý v Berlíne uviedol svoju dlhoočakávanú adaptáciu drámy Williama Shakespeara Coriolanus. Dvojhodinový film sa odohráva v súčasnom Ríme, ale nezaprie, že ho nakrúcali v Srbsku. A áno, zaznie v ňom, hoci len krátko a z pozadia, aj balkánska dychovka Gorana Bregovića.

Na Berlinale prišli spolu s režisérom a predstaviteľom titulnej roly aj herci Vanessa Redgrave, a Gerard Butler. Nechýbal scenárista John Logan, nominovaný na Oscara za scenáre snímok Gladiátor a Letec. „Nikdy som netajil, že keď som písal Gladiátora, inšpiroval som sa Shakespearovými drámami,“ priznal Logan na stretnutí s novinármi. „Teraz som mohol pracovať priamo s jeho originálom – a poviem vám, najťažšie bolo to zvažovanie, posudzovanie každého slova, ktoré sme museli vypustiť, alebo chceli zachovať.“

 

Ralph Fiennes objasnil okolnosti vzniku svojho režijného debutu takto: „Pred desiatimi rokmi som hral Coriolana v divadle, ale nebol som veľmi spokojný. Cítil som, že som nedokázal do roly preniesť mnohé z toho, čo Shakespeare napísal. Stredobodom drámy je podľa mňa vzťah matky a syna. A tak som si pri hraní divadla začal v hlave vymýšľať film.“ K preneseniu Shakespeara do súčasnosti uviedol: „Veľa ráz som videl Shakespearove hry v dobových kostýmoch, ako hry historické. Ale som presvedčený, že on by s tým nesúhlasil. Písal drámy, v ktorých sa vyjadroval rovnako k univerzálnym aj k aktuálnym otázkam spoločnosti i jednotlivca. Provokuje. Kladie publiku nástojčivé otázky. Núti premýšľať. Je aktuálny.“

Gerard Butler stvárnil Tulla Aufidia, vodcu nepriateľov Ríma Volskov, a tak sa, prirodzene, nevyhol otázkam na tému drsných silných chlapov. „Neprekvapuje ma to. Pravdupovediac, som si už zvykol na to, že sa ma vždy pýtajú, či sa špecializujem na tento typ postáv. Hral som v komédiách. Hral som v muzikáloch, v romantických filmoch, nahovoril som animované postavy... ale môžem za to, že nech robím čo robím, vždy z toho napokon vyjde drsný silný chlap?!“ Archaický Shakespearov jazyk mu nerobil problémy: „Sprvu som mal z toho strach. Vravel som si, že budem hovoriť úplne civilne, normálne, modernou rečou. Lenže tie repliky, tie Shakespearove slová vám to nedovolia a znejú si tak, ako ony potrebujú a chcú.“

Vanessa Redgrave zožala skutočné ovácie a bola v Berlíne označená za jednu z najlepších herečiek na svete. Rola Coriolanovej matky Volumnie jej padla ako uliata. „Mne je Shakespearova reč blízka, ako každému zo staršej generácie, kto vyrastal na alžbetínskom preklade Biblie kráľa Jána. Odmalička som ho počúvala v kostole i doma.“ O svojej postave povedala: „Nazdávam sa, že Volumnia nebaží po moci. Veď pochádza z mocnej rímskej rodiny. Nie je to ani nezdravá ctižiadostivosť alebo ambicióznosť, čo ju motivuje. Je to prirodzený záujem o svoju vlasť, ktorý sa i dnes v mnohých, najmä vojenských rodinách prelína so záujmami a životmi jednotlivcov i celých rodín.“

Ralph Fiennes napokon prezradil aj niečo zo svojich plánov. Nie je prekvapením, že aj v nich figuruje Shakespeare. „Dlho a veľa sme sa s Johnom Loganom rozprávali o Antoniovi a Cleopatre. Tá dráma je už v origináli napísané takmer ako filmový scenár, s filmovým videním a filmovými strihmi. Lenže realizácia by bola oveľa náročnejšia, ako v prípade Coriolana, na ktorého sme tiež získali prostriedky takmer zázrakom.“

 

Zuzana z biednej Východnej Európy

dom_img00011V berlínskych médiách sa objavili prvé kritiky drámy Zuzany Liovej Dom, ktorú na Berlinale uvádzali v českom znení. The Hollywood Reporter píše, že film sa odohráva na „biednom východoeurópskom vidieku“ a mýli si predstaviteľku hlavnej ženskej roly Judit Bárdos s českou herečkou Kateřinou Winterovou, ktorá jej v českom dabingu požičala hlas. Takže píše, že Miroslav Krobot a Winterová sú stredobodom celého diela, hoci v skutočnosti ide o Judit Bárdos. Recenzentka z festivalového katalógu prebrala tvrdenie, že Liovej filmárske videnie sveta a chápanie postáv má blízko k rukopisu a umeleckej filozofii britského klasika Kennetha Loacha. Vyzdvihuje aj obrazové kvality, no pripomína, že v poslednej tretine snímka stráca tempo.

 

Režisér Havel prichádza s Odcházením

vaclav-havel-odchazeni-odchadzanie-filmVeľkú pozornosť nemeckých i medzinárodných filmových médií upútal Václav Havel, režírujúci film podľa vlastnej divadelnej hry Odcházení. Sedemdesiatštyriročný debutant zatiaľ na Európskom filmovom trhu uviedol len krátky zostrih, ale vyslúžil si miesto na prvých stranách festivalových denníkov Variety, Screen International a The Hollywood Reporter. „Skúsenosť z pôsobenia vo funkcii prezidenta republiky mala len minimálny vplyv na moju hru i na film,“ povedal Havel. „Požičal som si len zopár podrobností a detailov.“ Havel si však zachováva reálny pohľad na úlohu jedinca, čo ako vysoko postaveného, v dejinách: „V istom zmysle môže svet zmeniť k lepšiemu ktokoľvek. A môže sa stať aj to, že neprezident dosiahne oveľa viac ako prezident.

 

Ex-riaditeľ kandiduje za zelených

Portrait_Moritz_de_HadelnZnámy bývalý mnohoročný riaditeľ Berlinale Moritz de Hadeln na festivale chýba. Prvý raz od roku 1979. V účasti mu zabránili povinnosti spojené s kampaňou vo švajčiarskych komunálnych voľbách. De Hadeln, ktorý v decembri oslávil sedemdesiatku, kandiduje v meste Gland pri Ženevskom jazere za stranu švajčiarskych zelených. Mestečko s 11,5 tisíc obyvateľmi si nevybral náhodou. Práve tu sídli Medzinárodná únia pre ochranu prírody a World Wildlife Fund. Mimochodom, najznámejším občanom nie je de Hadeln, ale majster sveta F1 Michael Schumacher.

 

Festival sa vracia na miesto činu

Vo svojom 61. ročníku sa festival sčasti vrátil na svoje niekdajšie dlhoročné tradičné dejisko – do Domu svetovej kultúry uprostred parkov Tiergarten, kde sa v 80. a 90. rokoch spravidla konala celá novinárska časť Berlinale. Teraz hostí festivalovú prehliadku filmov pre deti a mládež Generation. Nový prechodný domov vo Friedrichstadtpalaste a kine International si našli i galapredstavenia v rámci Panoramy Special. Podobne ako prehliadka detských filmov, aj ony sa tradične konali v kinokomplexe Zoo Palast. Ten však práve renovujú a prestavujú. Berlinale by mal privítať už budúci rok.

 

Foto: Berlinale, FilmPress.sk

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.