ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Tri lokality – jedna moralita

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

mammoth_01„Tento film je o rodinách, o rodičoch a deťoch a o tom, ako sa správame k deťom, našim vlastným i cudzím. Je o tom, ako sme všetci na tejto planéte prepojení, či sa nám to páči alebo nie, a o tom, ako jeden druhého potrebujeme.“ Týmito slovami sformuloval švédsky scenárista a režisér Lucas Moodysson (1969) zámer svojho šiesteho celovečerného hraného filmu, prvého v angličtine, ktorý nazval Mamut (Mammoth, Švédsko – Nemecko – Dánsko, 2009). Zámer to bol aktuálny a ušľachtilý, pozrime sa, ako ho autor pretransformoval do príbehu a filmovej reči.

Lucas Moodysson je filmár, ktorý sa zapísal do povedomia divákov i kritiky už svojím debutom Láska je láska z roku 1998 – neobyčajne otvoreným príbehom o sexualite mladých dievčat. S dvojročnými odstupmi potom nasledovali snímky Spoločne, Mamut_4._jpg_resizeLilja, Rana v srdci a experimentálny Container. V najnovšom psychologickom filme Mamut sa po troch rokoch opäť vrátil k realistickému rozprávaniu podľa vlastného scenára. V centre je vydarená mladá rodina, na prvý pohľad akoby vystrihnutá zo ženského časopisu, čo dokazuje rozbláznená scénka rodinnej pohody ešte pred úvodnými titulkami. Muž Leo Vidales je majiteľom úspešnej webovej stránky s počítačovými hrami, manželka Ellen chirurgičkou na pohotovosti s častými nočnými službami. Obaja sú zažraní do svojej práce, a tak nemajú čas užiť si luxusný newyorský byt ani svoju sedemročnú dcéru Jackie, ktorá je odkázaná na prítomnosť filipínskej pestúnky. Zvykne si na ňu do tej miery, že jej rodičia, najmä matka, nielen prestanú chýbať, ale priam prekážajú v naplánovanom programe, napr. v návšteve planetária či filipínskej omše. Ellen svoj neopätovaný materinský cit sústredí na ťažko zraneného chlapca, ktorého dobodala vlastná matka, pestúnka Gloria si vzťahom k Jackie kompenzuje túžbu po dvoch synoch, ktorých nechala na Filipínach v babičkinej opatere, kým ona zarába na nový rodinný dom a najmä lepšiu budúcnosť svojich detí. K New Yorku a Filipínam, kde sa paralelne odvíjajú dva relatívne samostatné príbehy, pribudne ešte Thajsko, kam Leo odletí podpísať lukratívnu Mamut_6_resizeobchodnú zmluvu a voľný čas využije pomerne svojsky...

V súvislosti s týmto filmom sa často spomína snímka Babel (2006) oceňovaného mexického režiséra Alejandra Gonzálesa Iňárritua, no myslím si, že je to porovnávanie nevhodné a pre Lucasa Moodyssona príliš lichotivé. Kým Babel sleduje niekoľko od seba nezávislých dejových línií, ktoré sa pretnú v jednom tragickom okamihu, Mamutovi v podstate chýba zaujímavý príbeh. Kým Babel má rafinovanú dramatickú štruktúru a napätie, Mamut sa skladá z prvoplánového rozprávania, ktoré svojou popisnosťou trochu nudí. Spoločné obom filmom je len striedanie prostredí, ktoré sa v Mamutovi realizuje cez ostré strihy, tie však nevychádzajú z dejového vývoja ani z asociácií, ale len z nevyhnutnosti premiestniť sa niekam inam. Isté napäté očakávanie tu existuje, ale keď sa stále nič nedeje, keď stále neprichádza žiadny osudový zlom, tenzia sa zmenšuje a divácka pozornosť ochabuje. Dve krízy, ku ktorým v paralelných dejoch dochádza (Leov sex s prostitútkou Cookie v Thajsku a ťažké poranenie Gloriinho staršieho syna Salvadora v obdobnej situácii na Filipínach) sa objavia až v závere a nespôsobia katarziu. Gloria sa síce vracia k deťom a Leo k rodine, ale aspoň v druhom Mamuth_2_resizeprípade k žiadnej zmene v zaužívanom životnom štýle zrejme nedôjde. „Musíme si obstarať novú pestúnku,“ to je záverečné rozhodnutie mladého páru. Ak všetko zostane po starom, kvôli čomu sa rozprávala táto story?

Vo filme sa veľa hovorí o emóciách, často, na neamerický vkus až pričasto, sa opakujú vyznania lásky (najmä rodičov deťom), ale celkove je snímka chladná, akoby sa nič z predvádzaných citov nedostalo do vedomia diváka. Možno je na vine nevydarený dialóg, ktorý je príliš všeobecný, šuštiaci papierom. Taká je aj úvaha Lea nad vzácnym perom s intarziou z mamutieho kla, ktorá dala filmu názov. Uvažuje nad tým, či aj ľudstvo nevyhynie ako tie praveké zvieratá, či aj z našich kostí raz nebudú intarzie, čo znie z úst pragmatického počítačového maniaka dosť nevierohodne. Moodysson sa zrejme snažil začleniť do svojho filmu tzv. globálne aktuálne témy (najmä ohrozenie detí nedostatkom základných potrieb a lásky, ďalej neudržateľné materiálne, kultúrne a civilizačné kontrasty medzi bohatými kapitalistickými a biednymi rozvojovými krajinami), no tie by mali logicky vyplynúť z príbehu, a nie byť doň násilne vtlačené ako heslá z letákov aktivistov.

Mamut_5_resizeAk si však niečo kladné ocenenie zaslúži, potom sú to ženské herecké výkony. Michelle Williams je skutočne unavenou, večne nevyspanou lekárkou, ktorá s bolesťou sleduje odcudzovanie vlastnej dcéry a až žiarlivo bojuje s pestúnkou Gloriou o prvenstvo v jej srdiečku. Gloria v podaní Marife Necesito je zdržanlivejšia vo vonkajších prejavoch citu, ale aj v jemných náznakoch dokáže vyjadriť žiaľ matky, odlúčenej od svojich detí. Veľmi prirodzená a presvedčivá je Sophie Nyweide ako dievčatko Jackie, pričom škála jej emocionálnych prejavov je veľmi široká. Bez tradičných klišé stvárnila prostitútku Cookie Run Srinikornchot, škoda však, že pri tejto postave známemu klišé neodolal scenárista Lucas Moodysson, ktorý jej na záver pridelil malú dcérku i spievanie uspávanky do mobilu... Výrazná bola María del Carmen ako babička Gloriiných synov, žena sformovaná ťažkým životom do masky nekompromisnej tvrdosti, ktorá sa naruší až v okamihu rodinného nešťastia.

Mamuth_3_resizeHlavnú postavu Lea vytvoril populárny mexický herec Gael García Bernal, ktorý hral aj v dráme Babel, ale tentoraz zostal – vinou scenára – v tieni ženských predstaviteliek a ani v scénach okato prejavovanej lásky k dcérke nebol celkom presvedčivý. Ďalší oteckovia sa vo filme nevyskytli – zrejme autor stavil na silné ženy... Prirodzení, a preto pravdiví boli filipínski chlapci, menší Manuel, žialiaci za neprítomnou matkou, ktorého stvárnil Martin Delos Santos, a rozumný, predčasne vyspelý Salvador v podaní Jana Nicdaoa.

Film Mamut, ktorý uvádza do kín Asociácia slovenských filmových klubov, má propagačný slogan „Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.“ Nevymyká sa z moralistických fráz, ktorých nájdeme v nevyrovnanom diele nemálo. Jednoducho – najnovší film renomovaného režiséra je sklamaním.

Mamut (Mammoth), Švédsko – Nemecko – Dánsko, 2009
Scenár a réžia: Lucas Moodysson
Kamera: Marcel Zyskind
Strih: Michal Leszczylowski
Hudba: Jesper Kurlandsky, Erik Holmquist, Linus Gierta
Hrajú: Gael García Bernal, Michelle Williams, Marife Necesito, Sophie Nyweide, Run Srinikornchot, Tom McCarthy, Jan Nicdao, Martin Delos Santos, María del Carmen a ďalší

Share/Save/Bookmark