„Chcel som nakrútiť univerzálny príbeh o ľuďoch, ktorí túžia nájsť lepší život, buď z politických, alebo z existenčných dôvodov“, povedal režisér Arash T. Riahi o svojom celovečernom hranom debute Na chvíľu slobodní (Ein Augenblick Freiheit, 2008), ktorý do našich kín uvádza Asociácia slovenských filmových klubov. Filmový plagát akoby dopovedal jeho krédo: „...žiť je lepšie, než len prežívať...“

Roku 1978 prišiel Jim Davis, tvorca neúspešného komiksu o chrobáčikoch Gnom Gnat, s novým námetom. Hrdinami boli tučný lenivý cynický kocúr, nazvaný podľa autorovho starého otca Garfield a jeho pán, popletený no dobrácky starý mládenec Jon Arbuckle. Davis postupne ponúkol novinku trom veľkým vydavateľstvám, ale odmietli ho. Napriek tomu však 19. júna 1978 začal v 41 amerických novinách vychádzať nový kreslený seriál na pokračovanie - Garfield.

Český režisér Jiří Vejdělek (1972) patrí medzi tých šťastných tvorcov, ktorým sa darí skĺbiť kvalitu s komerčnosťou. Taký bol jeho filmový debut Účastníci zájezdu (2006), nakrútený podľa románovej predlohy bestsellerového autora Michala Viewegha, ktorý sa stal s 800 tisícmi divákov najúspešnejším filmom roku, ďalej road movie Roming i tragikomédia Václav, obe nakrútené podľa scenára Mareka Epsteina v roku 2007. Tento priaznivý osud zrejme čaká aj štvrtý Vejdělkov film Ženy v pokušení (2009), pri ktorom sa počet divákov v Čechách šplhá k miliónu. Je to úspech o to väčší, že režisér si po prvý raz napísal sám aj scenár.

Poručík Miller z filmu Zelená zóna má po invázii americkej armády hľadať v Iraku zbrane hromadného ničenia. Nenájde nič, ale namiesto toho zistí, že celá americká invázia je len podfuk, špinavá hra. A o svojich zisteniach priamo z frontu informuje celý svet. Aká škoda, že v skutočnosti takých Millerov niet, žilo by sa nám určite oveľa lepšie. Lenže Miller patrí do tej istej fajty ako Pavka Korčagin či Timur aj s jeho družinou. Skrátka k tým hrdinom, ktorým neveríme ani nos medzi očami.

Český režisér Milan Cieslar (1960) má pomerne bohatú filmografiu. Nakrúca dramatické príbehy z histórie (Der Lebensborn – Pramen života, 2000, Krev zmizelého, 2005, oba podľa scenára skúseného Vladimíra Kornera) i filmy zo súčasnosti (Jak chutná smrt, 1995, podľa námetu Ladislava Mňačka, komédia Duše jako kaviár, 2004), nevyhýba sa ani televízii (seriály Soukromé pasti či 1. oddělení, obe 2008), no máloktoré z jeho diel – vari len s výnimkou prvého menovaného – zanechávajú v divákovi výraznejšiu stopu.

Týka sa to aj filmových rozprávok, ktoré tvoria stálu súčasť Cieslarovej režijnej práce (Jabloňová panna, 1999, O Ječmínkovi, 2002, a mnohé ďalšie). Obávam sa, že medzi diela, ktoré zapadnú prachom zabudnutia, bude patriť aj jeho najnovšia rozprávka Dešťová víla (2009), ktorá mala v krajine vzniku - v Českej republike premiéru začiatkom tohto roku, teraz ju majú možnosť vidieť slovenskí diváci a až na Štedrý večer 2011 (!) sa dostane ako darček na vianočné obrazovky.

„Možnože je duša taký zvláštny sval, ktorý môžeme buď posilňovať, alebo ho nechať zakrpatieť,“ povedala pri objasňovaní genézy svojho celovečerného hraného debutu Duša Paula Giamattiho (Cold Souls, USA/Francúzsko, 2009) nezávislá americká filmárka Sophie Barthes, pôvodom Francúzka, ktorá vyrastala na Strednom východe a v Južnej Amerike. Inšpiráciu vraj našla vo vlastnom sne, ktorý sa jej prisnil po prečítaní knihy švajčiarskeho psychiatra Carla Gustava Junga Duša moderného človeka. Vystupoval v ňom Woody Allen a sen bol natoľko sugestívny, že pod jeho vplyvom začala Sophie Barthes písať scenár, pôvodne práve pre tohto svojrázneho režiséra a herca. Ako naznačuje český distribučný názov, neskôr plán zmenila, zamerala sa na inú americkú osobnosť a výsledok potvrdzuje, že urobila dobre.

Pred tridsiatimi rokmi nakrútil Bob Fosse muzikálovú drámu All that Jazz, autoportrét choreografa a tanečníka, ktorého pracovné i životné tempo je sebazničujúce. Pôsobivé a dojímavé dielo dodnes prekvapuje silou a najmä prirodzenou blízkou spätosťou s poetikou talianskeho postneorealistického mága Federica Felliniho. A príchod amerického muzikálu Nine kvality Fosseho snímky All that Jazz len zvýraznil.

Legenda o Robinovi Hoodovi patrí k najčastejším filmovým námetom. Anály uvádzajú od roku 1913 viac než sto filmových postáv s menom Robin Hood. Gentlemanského lúpežníka zo Sherwoodskeho lesa stvárnili Douglas Fairbanks, Errol Flynn, Lex Barker, Frank Sinatra, Sean Connery, Eric Idle aj John Cleese či Patrick Bergin a Kevin Costner (obaja roku 1991). Ak sa dnes niekto už pustí do filmovania Robina Hooda, tak buď s úmyslom vytvoriť paródiu alebo nenáročnú komerčnú zábavu so zárukou nadpriemerných tržieb. No pre ambicióznejších tvorcov je hoodovská legenda práve pre svoju obľúbenosť a sprofanovanosť vážnou výzvou.

Známy švédsky režisér Lasse Hallström (1946) pôsobí od medzinárodného úspechu filmu Môj život ako pes z polovice osemdesiatych rokov v Hollywoode. Vo filme Čo trápi Gilberta Grapea dal veľkú šancu Johnnymu Deppovi i začínajúcemu Leonardovi Di Capriovi v úlohe jeho autistického brata. Do povedomia kritiky i divákov sa zapísal napríklad spracovaním literárnych predlôh Pravidlá muštárne či Čokoláda. Aj jeho najnovší film Milý John vychádza z románu. Konkrétne ide o Nicholasa Sparksa, autora sfilmovaných kníh ako Správa vo fľaši či Zápisník jednej lásky, ktorého producent Marty Bowen oslovil vraj prv, než sa titul objavil na trhu.