... boli by sme v nebi, ak by tých „ keby“ v americkej akčnej komédii Vrahúni režiséra Roberta Luketica nebolo až tak veľa. Keby sa témy boli ujali o niečo erudovanejší scenáristi a Ashton Kutcher a Katherine Heigl i ostatní herci mali čo hrať, keby sa neplytvalo za uši pritiahnutými akčnými scénami, keby nebolo toľko vopred jasných náhod, keby sa tomu aspoň trochu dalo uveriť, a takto by sme mohli pokračovať.

Od chvíle, keď nás John Lasseter očaril prvým digitálne animovaným celovečerným filmom, ubehlo pätnásť rokov. Generácia, ktorá nezažila svet bez Toy Story, začína dospievať. Digitálne animované filmy medzitým zovšedneli, zato tých klasických kreslených je ako šafranu. Z experimentujúcich a priekopníckych štúdií Pixar sa stala súčasť impéria zvaného Walt Disney Company. Už nemôžu riskovať. Musia hrať na istotu. Toy Story z roku 1995 je osobným dielom Lassetera a jeho spolupracovníkov. Výrobné náklady boli 30 miliónov dolárov. Toy Story 3 z roku 2010, s rozpočtom 200 miliónov, je produktom stoviek tvorcov, ktorí starostlivo odmeriavali aj miešali suroviny, odstraňovali chybičky, nedokonalosti, brúsili ostré hrany a blýskali povrch do oslnivého lesku. A viete čo? Aj takýto priemyselný postup priniesol skvelý výsledok!

Vetu, ktorá je titulkom tejto recenzie, vyslovil francúzsky scenárista a režisér Bruno Dumont (1958) v jednom z rozhovorov. Charakterizoval ňou tému svojho najnovšieho celovečerného filmu s čudným a u nás súčasne vysvetľujúcim názvom Hadewijch – medzi Kristom a Alahom (Francúzsko, 2009), ktorý ako vôbec prvý Dumontov titul uvádza do našej distribúcie Asociácia slovenských filmových klubov.

Po filmoch plných naháňačiek, vrážd a násilia bude americký film Listy pre Júliu režiséra Garyho Winicka priam úľavou a nevtieravou milou zábavou na horúce letné večery. Romantická komédia, sympatické road movie, zavedie diváka do slnečného Talianska, kde sa okrem nenáročného a predvídateľného vyústenia príbehu, môže divák pokochať tak krásami krajiny, ako aj dobrými hereckými výkonmi známych hercov.

Je viacnásobne trestaný recidivista, odpykávajúci si doživotný trest za dvojnásobnú vraždu, neľútostný nájomný vrah, alebo nevinná obeť systému – prehnitého, prerasteného korupciou a organizovaným zločinom? Režijný debut Petra Jákla mladšieho Kajínek neprichádza s cieľom pobaviť, ale ovplyvniť zmýšľanie verejnosti. A, prirodzene, zarábať.

Do sídla CIA napochoduje Rus. Posadia ho pred detektor lži a on bez mihnutia oka vyhlási, že jedna zo špičkových agentiek, Evelyn Salt, je v skutočnosti ruská teroristka, pripravujúca atentát na ruského prezidenta, ktorý je práve v USA. Pretože jej kolegovia zjavne viac veria neznámemu Rusovi a technike ako dlhoročnej kolegyni, neostáva jej iné, len utiecť, aby ich mohla presvedčiť, že stojí na správnej strane. Skutočne?

Mimoriadne veľké očakávanie sprevádza premiéru filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi debutujúcej režisérky Mariany Čengel Solčanskej. Mohutná reklamná kampaň, obohatená o vydanie rovnomennej románovej verzie scenára a sprievodnú pieseň Zuzany Smatanovej, ešte zvýšila mieru očakávania, ktorá nemusí byť vždy výhodou: Často po nej nasleduje sklamanie. Našťastie, toto nie je prípad nového prírastku do súčasnej slovenskej kinematografie.

Nájsť logiku alebo aspoň nejaké pravidlo v tom, ako tunajší distributéri pomenúvajú filmy, je nad ľudské sily. Raz nechajú originálny názov v angličtine, aj keď naporúdzi je presný a výstižný preklad, inokedy titul preložia otrocky, doslovne – a zavádzajúco, a potom zasa použijú názov, ktorý nie je ani prekladom, ani film nijako nevystihuje. Proti prekladu Inception ako Začiatok či Počiatok sa strhla búrka nesúhlasu a nevôle. Inception síce skutočne znamená aj „začiatok“, ale rovnako i „pohltenie“, „absorbovanie“, „získanie“ – a v snímke samotnej sa používa vo význame „vnuknutie“. Český – a po ňom i slovenský titul sa však určovali v čase, keď ešte vôbec nebolo jasné, o čom snímka Christophera Nolana je. Lenže to nie je jasné ani teraz – a mnohí diváci to nedokážu ani potom, ako si film pozreli tri či štyri razy!

Reklama prízvukuje, že Shrek: Zvonec a koniec je záverečná časť digitálne animovaných rozprávkových komédii o dobromyseľnom zelenom zlobrovi. No producenti už dávnejšie oznámili, že o rok rátajú s premiérou celovečernej animovanej snímky Kocúr v čižmách, ktorá by mala rozprávať o osudoch sympatického zvera s hlasom Antonia Banderasa, ktoré predchádzali stretnutiu so Shrekom. Takže koniec, ktorý nie je koncom. O zvonci ani nehovoriac, ten si primyslel slovenský distributér.

Že komédia s Jimom Carreyom a Ewanom McGregorom rozdeľuje publikum na tých, čo ju milujú a tých, čo ju nenávidia, nie je nič zvláštne. Prekvapenie príde až keď si v kinosále uvedomíte, že režijný debut dvojice scenáristov Glenn Ficarra – John Requa vôbec nie je klasická bláznivá carreyovčina plná komických gest a grimás. I Love You Phillip Morris je taká tradičná a zároveň taká nápaditá romantická melodráma, až to mnohých mätie a znechucuje. Najmä ak spracováva tému homosexuality.