Ben Affleck, celým menom Benjamin Geza Affleck-Boldt (1972) je známy americký herec, ktorý sa pred kamerou pohybuje, podobne ako jeho mladší brat Cassey, od detstva. Do povedomia verejnosti však vstúpil hlavne ako scenárista filmom Dobrý Will Hunting v roku 1997. Spolu s Mattom Damonom k nemu napísali scenár, zahrali si v ňom (Ben menšiu úlohu) a získali Zlatý glóbus i Oscara. Najnovšie sa presadzuje úspešne aj ako režisér. V roku 2007 debutoval divácky úspešnou adaptáciou románu Denisa Lehana Gone, Baby, Gone. Tento rok sa predstavil réžiou filmu Mesto, ku ktorému ho inšpiroval román Chucka Hogana Princ zlodejov a on sa na ňom podieľal aj ako jeden zo scenáristov a predstaviteľ hlavnej postavy.

Filmy podľa svojho času najpopulárnejšej série kníh o malom (dnes už vlastne veľkom, ale ešte stále mladom) čarodejníkovi Harrym Potterovi vznikali ako čisto komerčný projekt, adresovaný miliónom vďačných čitateľov. Nechceli byť osobité, ale pokiaľ možno čo najuniverzálnejšie. Nemali k príbehu pridávať čokoľvek okrem ďalších tržieb – ani nové motívy , interpretácie či významy, ani špecifické autorské filmárske videnie. Mali byť tým, čím sú: realistické pestrofarebné veselé zábavné pohyblivé ilustrácie, ktoré čo najviac divákov potešia a čo najmenej ich urazia. Lenže čo potom, ak predloha stratí veselosť, zábavnosť ba i pohyb, stane sa statickou, temnou a mysterióznou, ako Harry Potter a Dary smrti ? Sfilmoval by ju iný režisér lepšie ako David Yates?

Machete je film, ktorý si vytrucovalo samo publikum. So všetkým, čo diváci od snímok Roberta Rodrigueza čakajú: s potokmi krvi, drsnými hláškami, zveličeným násilím, krásnymi ženami, veľkými flintami, silnými motormi a nekonečnou akciou. Veď prečo by nemal mať svoj film Rodriguezov Machete, keď ho má aj Disneyho Goofy?!

Priateľstvo, zrada, mafia – to sú hlavné ingrediencie z čoho „uvaril“ francúzsky režisér Richard Berry svoj film 22 výstrelov. Inšpiroval ho predovšetkým román Franza-Oliviera Giesberta Nesmrteľný (L´immortel). Fiktívny príbeh inšpirovaný skutočnými príbehmi zo života mafie v Marseille, najmä legendárnou postavou skutočného „nesmrteľného“ Jackyho Imberta. „ Tento film nerozpráva príbeh o jeho živote. Vzal som si z neho len jednu udalosť, na ktorej som postavil jeho fiktívny život“, hovorí režisér filmu. Obyvatelia Marseille však nie sú nadšení, že sa ich krásne mesto zapísalo do dejín ako semenište mafie a zločinu, ale realita hovorí jasnou rečou: žiaľ, aj také je Marseille.

Luxusné čierne Ferrari krúži po vyjazdenej ceste. Preteky na plný plyn v kruhu, z ktorého akoby niet úniku. To je jeden z prvých záberov filmu a súčasne zrozumiteľná metafora života jeho hlavného hrdinu. Film sa volá Odnikiaľ niekam (Somewhere, USA 2009) a americká režisérka Sofia Coppola zaň získala na tohtoročnom benátskom festivale Zlatého leva.

Slabý, zlý digitálne animovaný rozprávkový film Alfa a Omega 3D sa podľa ohlasov v médiách nepáči kritikom ani publiku. Nevznikol však pre to, aby sa páčil, ale aby v Indii bojoval proti tradičným spoločenským rozdielom kastového systému. Otázkou zostáva, ako proti tomu indickému kastovému systému môže bojovať v slovenských kinách, do ktorých spravidla veľa Indov s deťmi nezavíta.

Osem rokov písal novinár a filmový kritik Ondřej Štindl (nar. 1966) svoj prvý realizovaný scenár. Jeden a pol roka trval výber hercov. Pouta, tretí film režiséra Radima Špačka (nar. 1973), mal vo svojej domovskej krajine premiéru vo februári 2010 a dosiaľ ho videlo asi tridsaťtisíc divákov. V týchto dňoch sa konečne dostáva aj do slovenských kín.

Tvorba írskeho filmára Neila Jordana je pestrá a ponúka pre každého niečo: kultovú romantickú drámu Hra na plač (Oscar 1993 za scenár), hororovú verziu Červenej čiapočky Spoločenstvo vlkov, kriminálny thriller Mona Lisa, mysterióznu komédiu Dom veselých duchov, politickú drámu Michael Collins, dobrodružnú komédiu Nie sme žiadni anjeli, vampírsku klasiku Interview s upírom, akčný thriller Moje druhé ja, sociálnu drámu Mäsiarsky učeň... Vždy v znamení bizarnosti, záhadnosti či deformácie, spravidla aj s kusom spoločenskej kritiky, s kvalitnými hereckými výkonmi, s dostatočnou dávkou osobitej poézie a nespochybniteľného filmárskeho majstrovstva.

Gru chce byť zlý. Veľmi zlý. Hrozne zlý. Maximálne zlý. Globálne zlý. Túži stať sa najhorším na celom svete. Nestačí mu, že prebodáva malým chlapcom balóniky, on im ich najskôr sám daruje, nafúkne a vymodeluje z nich milé zvieratko len preto, aby akt zničenia bol ešte efektnejší. Jazdí v strašnom aute, býva v hroznom dome, na podlahe má predložku z pandy, sedáva v kresle z krokodíla. A pod domom má typické tajné laboratórium aj s geniálnym šialeným vynálezcom. Nepácha zlo preto, aby sa obohatil, ale z čírej podstaty. Zlo pre zlo. No povedzte, kto by ho nemiloval?

Harold a Maude síce nepatria k takým populárnym dvojiciam nesmrteľných milencov, ako sú Tristan a Izolda či Romeo a Júlia, ale po takmer štyridsiatich rokoch od ich „narodenia“ v scenáristicko-režijnej dielni Colina Higginsa a Hala Ashbyho je už zrejmé, že medzi filmovými fanúšikmi majú zabezpečené svoje jedinečné miesto. Keď prvý raz vstúpili na filmové plátno v USA roku 1971, privítala ich vlna odporu, respektíve iba vlažného záujmu, vyjadrená aj v dobovej kritike. Napriek tomu odvtedy vlastne z plátna či televíznej obrazovky nezmizli. Vari najčudnejšia a najnerovnejšia milenecká dvojica filmového sveta Harold a Maude prišla tentoraz do našich kín v rovnomennom americkom filme v rámci nekomerčného, kvalitného Projektu 100.