ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Film s tajomstvom

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Mu_z_Londna_1_resizeDivák, ktorý sa chystá na tento film, by nemal byť unavený a očakávať klasickú detektívku. Hoci 140-minútová snímka známeho maďarského režiséra Bélu Tarra (1955) Muž z Londýna vznikla na motívy rovnomennej novely klasika francúzskej detektívky Georgesa Simenona z roku 1934, je s ňou iba vo vzdialenom príbuzenstve. Hoci obsahuje niektoré znaky typickej kriminálky, ide skôr o existenciálnu drámu, charakteristickú pre celé Tarrovo dielo, premyslene komponované ako celok o údele človeka v čase, smerujúce od zobrazenia reality k abstrakcii, ako to dokladá najmä jeho voľná trilógia Zatratenie, Satanské tango a Werckmeistrove harmónie, nakrútená podľa literárnych predlôh stáleho spolupracovníka Lászlóa Krasznahorkaia.

Film Muž z Londýna nakrúcali v prímorskom prístave Bastia na ostrove Korzika. Hlavný hrdina, či skôr antihrdina Maloin v podaní českého herca Miroslava Krobota je rovnako tvrdý a mlčanlivý ako okolité skalné útesy, o ktoré sa rozbíjajú neúnavné morské vlny. Pracuje ako nočný strážca a výhybkár v prístave, kde zo zasklenej veže pozorne sleduje okolité dianie. Tak sa stane svedkom roztržky medzi dvoma mužmi, ktorá sa skončí smrťou jedného z nich. Neohlási však vraždu, lebo súčasne vyloví z mútnej vody kufor plný anglických libier. Pre človeka, ktorého údelom je tvrdá „opakovaná každodennosť“, znamená šesťdesiattisíc libier prísľub zmeny. Myslí pritom najmä na svoju dcéru Henriette (Erika Bók), pomocnicu v malých potravinách, ktorú môže nielen vziať zo Mu_z_Londna_3._resizezamestnania, kde jej „očumujú stehná“, ale dopriať aj malý prepych v podobe líščieho goliera. Lenže na scéne sa objaví tajomný muž, ktorý Maloina sleduje, a neskôr aj detektívny inšpektor, ktorý má vyšetriť zločin...

Béla Tarr buduje celý príbeh v štýle filmu noir. Čiernobiela snímka sa odohráva prevažne v noci, keď doky osvetľuje iba niekoľko lámp a postavy kreslia dlhé tiene, ale ani denné scenérie nie sú radostné, navyše často zahalené hmlou, dažďom a bičované silným prímorským vetrom. Vysoké ošarpané domy vytvárajú úzke uličky, z ktorých mokrej dlažby takmer nedovidieť na oblohu, kaviareň v miestnom hoteli, kde sa Maloin cestou zo služby zastavuje na pohárik a partiu šachu s majiteľom, je skôr prístavnou krčmou s čudnými existenciami, poloprázdny nevľúdny byt je iba miestom na prenocovanie, nie na rodinný život. Manželov (Caméliu Maloinovú hrá Tilda Swinton) už dávno spája iba zvyk a spoločná prevádzka domácnosti, čo je o to bezútešnejšie, že niet nádeje na zmenu. Nález peňazí by ju mohol spôsobiť, ale vydrží Maloin výčitky svedomia? Dokáže sa vyrovnať s tým, že spáchal zločin? Vo filme niet psychologizácie postáv, a tak si motívy ich konania, ich psychické pochody môže divák len domýšľať, čo vytvára isté napätie medzi ním a dianím na plátne. Kameraman Fred Kelemen sníma postavy zväčša zozadu, iba zriedka im vidíme do tváre, no aj vtedy si zachovávajú nezmenený výraz. Výnimkou sú dva výbuchy zlosti, do ktorých sa zrejme pretavili Maloinove výčitky a jeho neschopnosť čeliť nezvyklej situácii, ale aj nahromadená beznádej a hnev na nepriaznivý osud.

Mu_z_Londna_2__resizeTento typ herectva kladie na interpretov vysoké nároky: navonok neprezradia nič, a predsa musia poskytnúť divákovi návod na ich pochopenie. Režisér si vybral hercov, ktorí to dokážu. Miroslav Krobot (1951), absolvent JAMU, bol donedávna známy predovšetkým ako divadelný režisér, pedagóg DAMU a spolu so svojimi poslucháčmi zakladateľ originálneho súboru Dejvického divadla. Vo filme debutoval až po päťdesiatke v Zelenkových Príbehoch obyčajného šialenstva (2005), a hneď na prvý raz získal Českého leva. Svojou fyziognómiou dobre spĺňal predstavy Bélu Tarra, hľadajúceho „muža, ktorý vyzerá ako skala alebo medveď“. Hoci v súlade s režijnou koncepciou je skôr vo filme prítomný, než by hral, jeho existencia je neprehliadnuteľná. Svojou mlčanlivou prítomnosťou ovládne priestor i divákovu myseľ. Tilda Swinton je skvelá najmä v okamihoch, keď z nej ako utajovaný gejzír vyrazí životné sklamanie z nevydareného manželstva a strach z budúcnosti. Dcéra Henriette v podaní Eriky Bókovej presviedča svojou tichou pasivitou, ktorá je rovnakou odpoveďou na nepríjemné i milé situácie. Pri ohraničenom počte postáv je dôležitá každá z nich, pri minime (dvojjazyčných) dialógov veľkú úlohu hrá typ hercov, ich vzhľad, výraz, gestá i vzácna mimika.

Film Muž z Londýna nakrúcali pomaly – niekoľko rokov, ale v pomalom tempe na hranici únosnosti sa odvíja aj jeho príbeh. Kamera, pohybujúca sa po priamkach, v kruhoch i špirálach, zotrváva na predmetoch i ľuďoch ešte dlho potom, ako poskytla divákovi Mu_z_Londna_4_resizezákladnú informáciu. (Typická v tomto ohľade je úvodná scéna z dokov, ktorá trvá vyše desať minút.) Dlhé pomalé zábery doznievajú v adresátovi a umožňujú mu vychutnať si ich premyslenú kompozíciu. Akoby tvorcovia vraveli, že sa niet kam ponáhľať, že zotrvaním na jednom mieste sa tu nestráca, ale získava. Samozrejme, od diváka to vyžaduje schopnosť zosúladiť sa s takýmto temporytmom filmového rozprávania, lebo v opačnom prípade nastúpi nuda. Pri nájdení súzvuku však dochádza k silnému zážitku, napríklad pri sledovaní schválnej asynchronizácie zvuku s obrazom, či pri budovaní napätia cez utajované fakty (dialóg postáv počujeme skôr, ako ich vidíme, jedna z rozhodujúcich dramatických scén sa odohráva v prístavnej chatke za zavretými dverami).

V súvislosti s Bélom Tarrom sa často spomínajú také režisérske veličiny, ako sú Andrej Tarkovskij, Miklós Jancsó, David Lynch, Stanley Kubrick či Sergio Leone. Styčné body sa určite dajú nájsť, no maďarský filmový mág je originálnym tvorcom, ktorý tvrdohlavo buduje svoj vlastný obraz sveta a človeka v ňom. S Mužom z Londýna, ktorý by sa dal označiť aj ako kriminálna moralita, na prestížnom festivale v Cannes pred troma rokmi neuspel. Zrejme aj u nás ako súčasť Projektu 100 osloví najmä náročnejších divákov, ktorí sa vopred pripravia na tento opulentný prídel filmového majstrovstva.

Muž z Londýna (A Londoni férfi), Maďarsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, 2007
Námet: Georges Simenon – rovnomenná novela, 1934
Scenár: László Krasznahorkai, Béla Tarr
Réžia: Béla Tarr
Spoluréžia a strih: Ágnes Hranitzky
Kamera: Fred Kelemen
Hudba: Mihály Víg
Hrajú: Miroslav Krobot, Tilda Swinton, Erika Bók, János Derzsi, Ági Szirtés, István Lenárt, Gyula Pauer, Kati Lázár a ďalší

Foto: acfk

Share/Save/Bookmark