ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Na ceste

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

dvojka„Tento film je presne taký, ako život, ale ja mám radšej rozprávky.“ „Trochu ma rušilo, že tvorcovia dávali realizačne príliš najavo svoje technické obmedzenia.“ To boli dva názory kolegov, ktoré odzneli bezprostredne po novinárskej projekcii českého filmu Dvojka (2009). Hoci išlo o prvé dojmy, presne vystihli hlavné problémy režijného debutu Jaroslava Fuita a možno aj dôvody istej diváckej rozpačitosti pri tomto nesporne ambicióznom dielku.

Tvorivý štáb Dvojky sa sformoval ešte na pôde FAMU, kde väčšina jeho členov študovala a kamarátila sa. Tam vznikol študentský film Slunci vstříc, ktorý bol základom neskoršieho celovečerného diela. Pôvodná myšlienka sa zachovala, herci tiež, došlo však k vekovému posunu hrdinov z teenagerského do zrelšieho veku, a tak aj pôvodný názov scenára Slunci vstříc 2 sa neskôr zmenil na dvojka_37_resizeterajšiu Dvojku, označujúcu, ako zaznie priamo vo filme, ústredný pár, hoci by sa dali vymyslieť aj iné výklady. Centrom tvorivej skupiny sú scenárista Richard Malatinský a režisér Jaroslav Fuit, ktorí sa stretli aj na spoločnej práci pri niektorých televíznych seriáloch, napríklad Letisko, Comeback a Prešľapy. V prvom z nich účinkovala aj režisérova manželka, herečka Kristýna Fuitová-Nováková, ktorej najvýraznejšou rolou bola zrejme pred rokmi postava vzdorovitej dcéry Jiřího Kodeta a Milky Vášáryovej v Hřebejkových Pelíškoch. Mladí tvorcovia berú film ako svoje povolanie a poslanie, ale aj ako zábavu. V roku 2007 spísali manifest o nízko rozpočtových filmoch Green Way, ktorý je čiastočne modifikáciou slávnej Dogmy 95 a čiastočne recesiou. Mladí filmári si v ňom kladú mnohé technické obmedzenia, ako je nakrúcanie iba ručnou digitálnou kamerou za bežnej prevádzky, používanie reálneho svetla bez dodatočných svetelných zdrojov, kontaktný zvuk bez použitia postsynchrónov, ale aj – paradoxne – vylúčenie improvizácie a postup podľa scenára, ktorý sa priebežne počas nakrúcania mení podľa potreby, čo znamená stálu prítomnosť scenáristu vo filmovom štábe. Snaha o jednoduchosť a civilnosť aj v líčení, oblečení a prejavoch hercov, ktorí pracujú bez honorárov, iba za byt a stravu, spolu s ostatnými spomínanými zásadami jednak šetrí finančné prostriedky a trochu pripomína nakrúcanie amatérskych či študentských snímok, jednak vedie k želanému sústredeniu sa na podstatu. V takejto situácii vznikal film Dvojka, do ktorého až dodatočne vstúpil hlavný producent – česká sekcia HBO, pre ktorú je to prvý celovečerný film, na ktorom sa podieľala.

TT2eedcb_dvojka_foto_32_resizeDvojka je typická road-movie a súčasne komorná psychologická dráma o kríze medziľudských vzťahov, partnerských predovšetkým. Veronika a Michal tvoria dvojicu už päť rokov, hoci ich predstavy o živote všeobecne a o partnerskom obzvlášť sa značne líšia. Michal, ktorý financuje domácnosť, je na svoj vek veľmi usadený človek s pokojnou prácou vo firme, ktorý má všetko presne naplánované a nemieni sa nechať vyrušovať náhodami či neočakávanými udalosťami. Študentka psychológie Veronika, dominantná časť páru, je oveľa temperamentnejšia, chce sa zabávať a žiť naplno, čo partner toleruje len občas a s premáhaním sa. Narastajúca kríza, zrejme počas päťročného spolužitia nie prvá, by sa mohla vyriešiť na spoločnej zahraničnej dovolenke, na ktorú sa vyberú do severských krajín na požičanom aute. Zdá sa však, že drobné nehody a mrzutosti len stupňujú napätie medzi nimi, ktoré vyvrcholí príchodom Šimona, vekovo príbuzného českého „cestovateľa po Európe“, no aj drobného zlodeja a podvodníka. Vcelku sympatický mladík vnesie do nudnej cesty vzrušenie a drámu, no predovšetkým pôsobí ako katalyzátor, voči ktorému sa musí každý z partnerov dvojka_39_resizevyhraniť. V narastajúcom napätí, ktoré vyvrcholí dramatickou scénou, vyjde na povrch dosiaľ skrývaná či zastieraná podstata povahy Michala i Veroniky, no ozrejmí sa aj ich vzájomný vzťah. Happy end sa nekoná, čo treba prirátať ku kladom filmu, hrdinovia sa však dozvedeli niečo podstatné o sebe, čo ich zrejme ovplyvní pri ďalšom rozhodovaní o vlastnom živote.

Film, ako bolo zámerom jeho tvorcov, sa skutočne sústreďuje na to podstatné – na krízu vo vzťahu milencov, jej narastanie, vyvrcholenie a náznak riešenia. Je natoľko autentický, že priam núti diváka konfrontovať sa s videným, pričom scény, ktoré sa pred ním odvíjajú, nemusia pôsobiť príjemne, veď sú naozaj akoby doslova prevzaté z partnerského života. Možno táto autentickosť, ktorá má až nábeh k nude, vyvoláva v prvej časti filmu rozpaky. Dvojica, o ktorej navyše vieme príliš málo, lebo nepoznáme jej prehistóriu, nevieme, prečo sa dvaja natoľko odlišní ľudia dali dohromady, je priveľmi všedná a nezaujímavá na to, aby sa divák empaticky strachoval o jej osudy. Až príchodom grázla Šimona s jeho temperamentom a obrovskou chuťou do života bez ohľadu na následky sa film trochu zdramatizuje a divák začne byť zvedavý, ako to všetko dopadne. Veľkú zásluhu na tom má aj skvelý a pre nás neznámy David Máj v úlohe dvojka_foto_22_small_resizeŠimiho, bez rozpakov a s veľkým nadhľadom prechádzajúci všetkými problémovými situáciami. Jeho výkon vyčnieva najmä nad trochu mdlým Michalom v podaní neherca Jakuba Wagnera, na ktorého čaká hviezdna chvíľa až v závere filmu. Kristýna Fuitová-Nováková je bezprostredná a prirodzená, no občas trochu divadelne prehráva, napríklad v opileckej scéne s neznámymi dánskymi návštevníkmi baru. Kamera Viktora Smutného sa sústreďuje predovšetkým na tváre hercov, nenápadnou mimikou vyjadrujúce vnútorné pochody postáv, ale napriek technickému obmedzeniu má aj pekné zábery panenskej dánskej prírody, najmä mora, ktoré hrá pri kryštalizácii charakterov výraznú úlohu a je aj jedným z návratných nočných snov Veroniky. Voľne plynúce dialógy, v ktorých, žiaľ, chýba humor, obsahujú aj nenásilne zakomponované jednoduché anglické repliky, ktoré sú aj bez prekladu dostatočne zrozumiteľné z kontextu.

dvojka_31_resizeHoci film Dvojka vznikol vlani a českí diváci si na domácu tvorbu potrpia, žiadneho väčšieho ohlasu ani oficiálneho ocenenia sa nedočkal, iba čitatelia Reflexu ho v ankete označili za tretiu najlepšiu snímku roka. Kritiky sú priaznivejšie ako divácke ohlasy. Odborníci oceňujú poetiku filmu (nám trochu pripomínala šesťdesiate roky s novou česko-slovenskou vlnou), divákov odrádza jeho autentická všednosť. Kvalita tohto experimentu, ktorý možno úspešnejšie prejde televíznymi obrazovkami, je však dostatočným dôvodom, aby sme boli zvedaví na ďalšie filmárske výkony Fuitovej partie.

Dvojka, ČR, 2009
Scenár: Richard Malatinský, Jaroslav Fuit
Réžia: Jaroslav Fuit
Kamera: Viktor Smutný
Strih: Michal Hýka
Zvuk: Daniel Vagenknecht
Hudba: Tadeáš Věrčák
Hrajú: Kristýna Fuitová-Nováková, Jakub Wagner, David Máj, Bohuslav Klepl a ďalší
Foto: Palace Pictures

Share/Save/Bookmark