ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Päť prekvapení Robina Hooda

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

robin_03Legenda o Robinovi Hoodovi patrí k najčastejším filmovým námetom. Anály uvádzajú od roku 1913 viac než sto filmových postáv s menom Robin Hood. Gentlemanského lúpežníka zo Sherwoodskeho lesa stvárnili Douglas Fairbanks, Errol Flynn, Lex Barker, Frank Sinatra, Sean Connery, Eric Idle aj John Cleese či Patrick Bergin a Kevin Costner (obaja roku 1991). Ak sa dnes niekto už pustí do filmovania Robina Hooda, tak buď s úmyslom vytvoriť paródiu alebo nenáročnú komerčnú zábavu so zárukou nadpriemerných tržieb. No pre ambicióznejších tvorcov je hoodovská legenda práve pre svoju obľúbenosť a sprofanovanosť vážnou výzvou.

Britský klasik Ridley Scott sa, našťastie, na rozdiel od Juraja Jakubiska, Agnieszky Holland či Dušana Rapoša, nerozhodol hľadať historickú pravdu. Netvrdí, že práve ten jeho príbeh je pravdivý, necíti potrebu niekoho rehabilitovať. Chce len rozprávať a zabávať. A my sa tešíme, že sa v kine opäť necháme unášať hlbokým, presvedčivým historickým príbehom s realistickými, uveriteľnými hrdinami a silným emotívnym aj myšlienkovým presahom, podobne ako v Scottových snímkach Súperi, 1492: Dobytie raja, Gladiátor či Kráľovstvo nebeské. Lenže majster si pre nás prichystal viacero prekvapení – a nie všetky príjemné.

robin_14Prvým je príbeh. To, čo vidíme, má bližšie k francúzskemu Návratu Martina Guerra, prípadne jeho americkému remaku Návrat Sommersbyho ako k legende o ušľachtilom lúpežníkovi. Pretože rozpráva o tom, ako sa z križiackeho lukostrelca Robina Longstrida stal Robin Hood a končí sa tam, kde sa iné filmy o Robinovi Hoodovi začínajú. Tak veľmi sa od nich chce odlišovať, že vlastne nerozpráva príbeh Robina Hooda, ale celkom inej postavy, ktorá len náhodou nesie toto meno (prezývku) a pokojne by sa mohla volať úplne ináč, ak by to neškodilo obchodným zámerom.

Druhým je myšlienka. Longstride je vykreslený ako stredoveký bojovník za slobodu a rovnoprávnosť, presadzujúci už v 12. storočí ideály francúzskej revolúcie: rovnosť, bratstvo a slobodu. Z neznámeho, tuctového, plebejského vojaka sa razom mení na anglickou šľachtou všeobecne uznávaného aristokrata a prirodzeného vodcu, rešpektovaného viac než kráľ. Len zloba a podlosť kráľa Jána mu zabránia premeniť Anglicko na pozemský raj, ideálnu demokraciu, priam Utópiu. Do lesov ho vyženie a štvanca z neho spraví politické presvedčenie - a, prirodzene, vierolomnosť kráľa Jána.

Tretím sú postavy. Robin nie je žiadny švárny šuhaj, ale málo zaujímavý, životom otlčený muž stredného veku. A panna Mariana? Z tej filmári spravili lady Marion, vdovu po križiackom rytierovi. Kým z Richarda Levie srdce sa stal osudom zlomený skeptický dobrodruh, z jeho brata Jána je ešte väčší ničomník, ako v pôvodných legendách. Tradičný Robinov súper, šerif z Nottinghamu, je tu nevýrazný slaboch a zbabelec. Ústredným zloduchom (a zároveň nechcene i najzaujímavejšou, najhlbšou, napodmanivejšou postavou) je cynický zradca a manipulátor Godfrey. K tým presvedčivejším patrí i donquijotovský starý nevidomý sir Walter Loxley.

hood_09Štvrtým prekvapením je herecké obsadenie. Russell Crowe si po tretí raz v Scottovom filme obliekol zbroj, aby stvárnil Hooda ako pravdepodobne jeho najstarší herecký predstaviteľ vôbec. Viac však prekáža plytkosť a prázdnota jeho postavy. Zo šľachetného lúpežníka sa stal populistický politický tribún. Len o trošku mladšia Cate Blanchett v role lady Marion nielen charakterom ale i použitými výrazovými prostriedkami nápadne pripomína Jodie Foster z Návratu Sommersbyho. Nadpriemerné výkony podávajú Max von Sydow ako Walter Loxley a Mark Strong čoby Godfrey. Zabudnúť nemožno ani na Eileen Atkins v role kráľovnej matky. Zato William Hurt ako William Marshal zostal načisto bezradný.

Napokon piatym prekvapením je samotný film. Remeselne dobre, na vysokej úrovni odvedená práca s veľkolepou výpravou, zaujímavými zábermi a funkčným strihom, ale takmer úplne bez vyšších ambícií. Od inej hollywoodskej zábavy sa odlišuje len prehnaným dôrazom na inovovanie tradičného príbehu. Škoda, že nové prvky si požičiava z cudzích filmov a myšlienky formuluje do prvoplánových téz. Hlavné postavy, najmä Croweov Robin, nedokážu a asi ani nechcú vyvolať hlbší záujem – a bez záujmu nefungujú ani postavy, ani príbeh, ani film na nich založený. Prosté lineárne rozprávanie, len občas spestrené retrospektívou, vyvoláva iba málo citov, skôr pocit, že pri konečnom zostrihu čosi dôležité zostalo na podlahe strižne. Žiadne očarenie, nijaká hravosť a či pasia z rozprávania. Po skončení sa namiesto očistného pocitu katarzie na divákov znesie len ospanlivá, otupná prázdnota. Až sa vynára otázka, prečo vlastne Ridley Scott tento film robil a či ho nerobil proti svojej vôli. Ani sa nechce veriť, že režisérom je ten istý umelec, ktorý roku 1977 nakrútil nedostižných Súperov.

Ak by snímku režíroval neznámy začínajúci filmár, bola by možno milým prekvapením a prísľubom rodiaceho sa talentu. No v prípade Ridleyho Scotta vyznieva skôr ako smutná pripomienka talentu potlačeného či odumierajúceho.

hood_18

Robin Hood (USA-Veľká Británia, 2010)

Robin Hood

140 minút

Scenár: Brian Helgeland. Réžia: Ridley Scott. Kamera: John Mathieson. Strih: Pietro Scalia. Hudba: Marc Streitenfeld. Účinkujú: Russell Crowe, Mark Strong, Cate Blanchett, Scott Grimes, Eileen Atkins, William Hurt, Danny Huston, Max von Sydow a ďalší.

Premiéra 13. mája 2010

Foto: Tatrafilm

Share/Save/Bookmark