O zradnosti voľby

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

the_box_6_resizeFanúšikovia amerického režiséra Richarda Kellyho (1975) čulo diskutujú na internete o jeho celovečernom debute Donnie Darko (2001) o chlapcovi so záhadnými víziami, ktorý označujú za kultový film. Pripomínajú jeho druhú snímku Southland Tales (2007), ktorej námet bol pôvodne spracovaný ako jedna epizóda televízneho seriálu Twilight Zone (1985). Už tieto kusé informácie naznačujú, že ani tretí Kellyho film The Box (2009), ktorý do našich kín prichádza pod pôvodným názvom, hoci ide o skrinku či škatuľu, nebude jednoduchým príbehom zo súčasnosti, hoci spočiatku to tak vyzerá.

Píše sa rok 1976, je krátko pred Vianocami, nachádzame sa v Richmonde v štáte Virginia. Manželia Norma a Arthur Lewisovci so synom Walterom žijú pokojným, hoci nie bezstarostným životom. Ju trápi znetvorená noha, jeho neúspech pri výbere astronautov, a oboch the_box_11_resizenedostatok peňazí. Ako na zavolanie prichádza tajomný gentleman s popálenou tvárou, ktorý im prinesie jednoduchú drevenú skrinku s červeným tlačidlom. Ak ho použijú, získajú milión dolárov, ale niekde inde zomrie človek. Na rozhodnutie majú 24 hodín. Test ľudskej morálky je odštartovaný, manželia začínajú zápasiť s mravnou dilemou, ktorá odhalí ich pravú tvár...

Až potiaľ je to námet na psychologickú drámu, ale scenárista a režisér Richard Kelly sa s ním neuspokojil. Poviedku Richarda Mathesona Button, Button z roku 1970 rozvinul do celovečerného filmu, ktorého ťažisko je inde. Samozrejme, že Norma, zápasiaca s nedostatkom peňazí a upokojujúca samu seba, že potenciálnu obeť nepozná, stisne osudový gombík. Týmto aktom odštartuje komplikovaný sled udalostí, ktoré opúšťajú priestor reality a nadobúdajú prvky sci-fi thrilleru až mystery. Ukazuje sa, že neznámy „zamestnávateľ“ prostredníctvom tajomného pána Arlingtona Stewarda a jeho drevenej skrinky testuje ľudí, aby ich rozdelil do dvoch skupín – podľa toho, či odolajú pokušeniu, alebo mu podľahnú. A aby to bolo ešte zložitejšie, do prípadu je zapletená NASA a jej výskum Marsu, ale aj Národná bezpečnostná agentúra, FBI a ďalšie osoby aj inštitúcie.

the_box_21_resizeZložité rozprávanie, odrážajúce sa od údajného výroku britského autora vedecko-fantastických príbehov Sira Arthura C. Clarkea, že najdokonalejšia technológia nemá ďaleko od mágie, smeruje napokon k jednoduchej myšlienke, že láska dokáže prekonať aj nástrahy osudu a že na každom rázcestí je najdôležitejšie správne si vybrať.

Znalci sci-fi filmov by zrejme v snímke The Box ľahko odhalili mnohé nepôvodné motívy, prevzaté z iných diel tohto žánru, všimli by si všetky prehrešky proti jeho pravidlám. Divák, ktorému je táto oblasť kinematografie pomerne vzdialená, si všíma najmä spôsob filmového rozprávania. Krátke sekvencie, nastrihávané na seba bez vnútornej logiky, zbytočne kúskujú plynulý dej a filmu nepridávajú na kvalite. Objaví sa síce niekoľko momentov, ktoré svedčia v prospech premyslenej práce tvorcu (napríklad záber z vyučovania literatúry, keď učiteľka Norma rozoberá so žiakmi Sartrovu predstavu Pekla, akoby charakterizuje jej vnútorný svet, predpovedá ďalší dej a korešponduje s citátom o slobode výberu z pera tohto francúzskeho existencialistu v závere filmu). Takýchto ladôdok je však v diele málo a niektoré sa objavia bez ďalšieho rozvinutia (napríklad Normin žiak, ktorý ju znemožní pred triedou, je aj záhadným čašníkom na predsvadobnom večierku, kde sa správa neštandardne, aby sa vzápätí z filmu úplne vytratil). Pozornosť si zaslúži dôkladné budovanie atmosféry 70. rokov prostredníctvom výpravy – interiérov, módy, účesov, ale aj hudby. Divák si ju však nemá kedy vychutnať, lebo režisér ho odtiaľ vyženie do chladných priestorov výskumných pracovísk a ešte mrazivejšieho sveta záhadných, akoby nepozemsky robotických bytostí.

the_box_19_resizeNevedno, či je to v námete a jeho spracovaní, alebo v castingu a výkonoch hercov, no napriek aktuálnosti témy a jej mravnému posolstvu film nedokáže diváka citovo zainteresovať, a to ani vo vypätých dramatických okamihoch, pohybujúcich sa na hrane medzi životom a smrťou. Z trojice hlavných predstaviteľov pôsobí najvýraznejšie Frank Langella ako Arlington Steward, a to napriek handicapu znetvorenej tváre, z niektorých uhlov nešikovne snímanej. Cameron Diazová a James Marsden skôr ilustrujú ako zvnútorňujú svoje postavy, preto divák nedokáže s nimi súcitiť. Z ostatných sa vryje do pamäti najmä chladná, nehybná tvár Deborah Rushovej ako Stewardovej manželky.

Už názvom filmu sa jeho autor dotkol aj ďalšej témy. Skrinka nie je len záhadné drevené pokušenie, ale aj dom, v ktorom človek býva, auto, ktorým sa vozí, televízor, pri ktorom stráca čas. Žijeme v škatuliach a so škatuľami, akoby vravel režisér, a hneď nás zaškatuľkuje... Škoda, že film s podobnými myšlienkami a s takou vážnou témou, ako je testovanie ľudskej morálky prostredníctvom bohatstva, nie je umelecky dokonalejší. Možno by okrem fanúšikov sci-fi žánru oslovil aj ľudí, ktorí si možno ani neuvedomujú, že týmto testom prechádzajú skoro denne. Našťastie, zatiaľ za menšiu cenu, než je ľudský život.


the_box_15_resizeThe Box, USA, 2009
Námet: Richard Matheson – poviedka Button, Button
Scenár a réžia: Richard Kelly
Kamera: Steven Poster
Strih: Sam Bauer
Hudba: Win Butler, Régine Chessagne, Owen Pallett
Hrajú: Cameron Diaz, James Marsden, Frank Langella, Gillian Jacobs, Celia Weston, Liss K. Wyatt, James Rebhorn, Holmes Osborne, Andrew Levitas, John Magaro, Jasmine Waltz, Deborah Rush, Danny Carney, Keith Fluker
Foto: Palace Picture

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.