České levy za rok 2009 si rozdelili v podstate tri filmy, všetko návraty do minulosti. Popri Protektorovi a Kawasakiho ruži to bol celovečerný debut výtvarníka a reklamného mága Tomáša Mašína (1966) 3 sezóny v pekle, ktorý sa zameral na tri povojnové roky, keď sa lámala politicko-spoločenská orientácia vtedajšieho Československa.

Impulzom k napísaniu scenára bola autobiografická kniha Prvních deset let undergroundového básnika a filozofa Zdeňka Fišera, známeho pod umeleckým menom Egon Bondy, ako aj jeho prozaická prvotina Sklepní práce. Tento fakt vedie niektorých českých kritikov k tomu, aby skúmali, nakoľko verne prepísal Mašín Bondyho dramatické zážitky do filmovej reči, do akej miery zodpovedá ústredný hrdina filmu Ivan Heinz alias Emanuel Bonn svojmu reálnemu prototypu. Myslím si, že je to zbytočná diskusia. Bondyho život bol len prvým krokom k vytvoreniu portrétu doby a človeka v nej, nie jediný a výlučný zdroj inšpirácie. Režisér podľa vlastných slov hľadal silný príbeh, najradšej love story s príchuťou drámy, zasadený do vizuálne príťažlivého dobového prostredia. Obdobie, ktoré si vybral, mu všetky tieto prvky ponúklo vrchovatou mierou.

Roky 1947 – 1949 boli v dejinách povojnovej Československej republiky mimoriadne. Na ich začiatku ešte doznievala radosť z konca vojny a túžba žiť naplno, ktorá silne rezonovala najmä medzi mládežou. Nekonečné večierky s množstvom alkoholu a cigariet, flirty so šarmantnými dámami, spriadanie smelých plánov do budúcnosti a presvedčenie o vlastnej výnimočnosti, to všetko súviselo s touto dobou. No postupne začínajú vstupovať do tohto bezstarostného života aj nové dramatické až tragické prvky, súvisiace so zmenou politickej situácie. Ubúda bezstarostnosti a noblesy, pribúdajú starosti a uniformita. Hlavný hrdina, naivný rebel Ivan Heinz, si ich spočiatku nevšíma. Je presvedčený, že jeho hlavným poslaním je ľudí burcovať a provokovať – správaním i veršami. Po kaviarňach tára o revolúcii a marxizme, ale v podstate je to nezrelý chalan s občas neznesiteľným správaním. Prvá sezóna je vlastne najmä jeho vnútorné peklo, spojené s problémami dospievania – veď Ivan má len sedemnásť! – uvedomovania si samého seba a hľadania svojho miesta vo svete. No postupne prituhuje, okolo sa dejú veci, ktorým mladík nerozumie, a naplno ho postihnú v treťom období, keď sa sám stane obeťou nového režimu.

Tomáš Mašín je absolventom Akadémie výtvarných umení a mimoriadne úspešným režisérom reklamných spotov, videí a projektov, čo sa odrazilo na jeho celovečernom hranom debute. Hoci sám hovorí, že medzi režírovaním reklamy a filmu je asi taký rozdiel, ako medzi šprintom a maratónom, desaťročné skúsenosti v reklamnej brandži mu určite prospeli. Nielenže ho naučili remeslu a efektívnej komunikácii so štábom, ale odzrkadlili sa aj v nevídanej autenticite zobrazovanej doby so všetkými jej zložkami, v schopnosti jasne vyjadriť myšlienku, udržať temporytmus filmového rozprávania. Výtvarnícke zázemie vidieť v celkovom vizuáli filmu, ktorý prechádza zmenami v súlade s meniacou sa atmosférou v spoločnosti i situáciou hrdinov samotných. Ako sa mení nálada, tak sa menia interiéry i exteriéry, ba aj zovňajšok jednotlivých postáv. Ubúda radosti, jasných farieb a krásy, pribúda pochmúrnosti, šedivosti a ošúchanosti. Z každého záberu je jasné, že Mašín je nielen kultivovaný a citlivý režisér, ktorý vie, čo chce, ale aj dôsledný človek, venujúci pozornosť každému detailu.

Všetky tieto vlastnosti režiséra sa premietajú aj do jeho výberu hercov a práce s nimi. Hoci Kryštof Hádek (1982) sa výrazne prezentoval už v Svěrákovom filme Tmavomodrý svet, kde získal nomináciu na Českého leva 2001, a hral aj vo Výlete či v Beštiári, predsa najsilnejšie je v povedomí divákov zafixovaný v súvislosti s vinárskymi komédiami Bobule. Našťastie, jeho herecký diapazón je širší, než to ukázal v povrchných situačných hračkách, čo vidieť v postave začínajúceho básnika a salónneho revolucionára, za ktorú získal Českého leva. Hoci recitovanie Bondyho provokatívnych, vulgarizmami preplnených básní mu občas nejde, veľmi presvedčivý je v scénach vnútorného citovo-erotického zmätku, v ktorom sa ocitá vďaka známosti s promiskuitnou bisexuálkou Janou. Zahrala ju poľská herečka Karolina Gruszka, ktorá má za sebou skúsenosti zo spolupráce s režisérmi Lynchom, Zanussim i Wajdom. Jej Jana – Júlia je zmyselný, živočíšny typ ženy – provokatérky, ktorej nechýba ani zmysel pre fair play, lásku a vernosť. Mašín si vybral aj celú plejádu slovenských hercov, z ktorých najvýraznejšiu postavu stvárnil Martin Huba ako Ivanov otec, tvrdý dôstojník z povolania, vyvažujúci synovu mladícku revoltu múdrym nadhľadom a rozvážnym pokojom. Proti svojmu doterajšiemu hereckému typu je obsadený Ľuboš Kostelný, ktorý v niekoľkých krátkych vstupoch vierohodne zobrazil komplikovaný charakter Ivanovho soka v láske a ideového odporcu, no v správnej chvíli aj jeho záchrancu.

Kamera islandského umelca Karla Oskarssona, ocenená Českým levom, má veľkú zásluhu na vytvorení autentického vizuálu filmu, ktorý zachytáva noblesu i úpadok doby, jej čaro i uniformitu, poéziu i brutalitu. Mnohé zábery sú priam výtvarnými dielami, ktoré by mohli existovať aj samostatne. Pozornosť si zaslúži spôsob, akým kameraman do autentického zobrazovania zakomponoval surrealistické výjavy – predstavy básnika Ivana. Obrazovú stránku filmu posilňuje zaujímavá zvuková stopa, za ktorú si Pavel Rejholec a Jakub Čech odniesli tohtoročného Českého leva.

Sú teda 3 sezóny v pekle filmom o Egonovi Bondym alebo nie? (Básnik sám sa vraj cítil polichotený záujmom filmárov o jeho povojnový život, no viac sa tým nezaoberal. Zostal „punkáčom“ aj v tom vysokom veku, tvrdí Tomáš Mašín. Hotový film nevidel, zomrel v Bratislave v roku 2007.) Nie je dôležité, ako si divák na úvodnú otázku odpovie. Je to predovšetkým film o vzbure mladého človeka proti spoločnosti, konvenciám i vlastnému otcovi, ale aj o vzbure ľudí proti neprávosti doby. Ukazuje, ako razantne zasiahla politika do osudov obyvateľov Československa a ako zásadne ich zmenila. Je dobré, že si filmári túto vážnu tému všimli, a ešte lepšie, že o nej nakrútili výsostne umelecké, na debut nezvyčajne zrelé dielo.

3 sezóny v pekle, ČR/SR/SRN, 2009
Scenár: Tomáš Mašín, Lubomír Drozd
Réžia: Tomáš Mašín
Kamera: Karl Oskarsson
Strih: Petr Turyna
Zvuk: Pavel Rejholec, Jakub Čech
Hudba: Filip Jelínek
Kostýmy Katarína Hollá
Hrajú: Kryštof Hádek, Karolina Gruszka, Martin Huba, Jan Kraus, Miroslav Krobot, Ľuboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Ľubomír Paulovič, Matěj Ruppert, Tomasz Tyndyk a ďalší
Foto: Continental film