ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Dvaja medzi stenami

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

35_panikov_2_resizeFrancúzska režisérka Claire Denisová (1948) debutovala v hranom filme až ako štyridsaťročná snímkou Čokoláda, ktorú si nesmieme pomýliť s rovnomenným filmom Lasse Hallstroma s Juliette Binochovou v hlavnej úlohe. Predtým pôsobila ako asistentka réžie pri takých filmárskych veličinách, ako sú Jacques Rivette, Constantin Costa-Gavras, Wim Wenders či Jim Jarmusch, čo nemohlo neovplyvniť jej ďalšiu samostatnú tvorbu. Claire Denisová patrí medzi filmárov, ktorí zbierajú ceny po medzinárodných filmových festivaloch (ona konkrétne napríklad v Locarne, Berlíne či Rotterdame), páčia sa kritikom, ale dokážu si získať aj priazeň divákov. Možno sa o tom presvedčiť pri filme 35 panákov rumu z roku 2008, ktorý sa po uvedení na tohtoročnom karlovarskom festivale dostáva aj do slovenských filmových klubov.


35_pankov_3Claire Denisová je predstaviteľka tzv. senzuálnej (zmyslovej) kinematografie. Dôležitejšia ako príbeh je v jej filmoch atmosféra, viac ako dialógy vypovedá reč tela. Presne tak je to aj v naoko všednom príbehu, odohrávajúcom sa na predmestí Paríža v prostredí černošskej komunity. Hlavnou témou filmu však nie je adaptácia na nové životné prostredie, ale oveľa intímnejšie vzťahové problémy. Ústrednými postavami sú zrelý muž Lionel, rušňovodič prímestského vlaku, a jeho dospievajúca dcéra Joséphine, študentka, ktorá si po večeroch zarába predajom v obchode s hudbou. Nadštandardnosť tohto vzťahu je motivovaná najmä tým, že Lionelovi umrela nemecká manželka, a tak dcéru vychoval sám. Ich vzájomná láska, porozumenie, zmysel pre každodenné rituály sú očividné a závideniahodné. Na slovenského diváka, ktorý nie je zvyknutý na podobné vonkajškové prejavy lásky medzi rodičmi a deťmi, môže tento vzťah pôsobiť až nezdravo intímne. Dvojica, ktorej podstatná časť života sa odohráva medzi stenami predmestského bytu, si vystačí do takej miery, že akékoľvek pokusy o zblíženie zvonka pokladá za nenáležitý zásah do súkromia, čo sa dotýka aj najbližších priateľov – do Lionela beznádejne zamilovanej taxikárky Gabrielle a trochu záhadného cestovateľa Noé, mimochodom, jediného belocha v príbehu. Čas však plynie, a tak si otec stále nástojčivejšie uvedomuje, že táto partnerská idyla sa musí raz skončiť, že Jo musí začať žiť svoj normálny život bez citovej závislosti od neho. Napriek tomu príde záverečná pointa trochu nečakane a prinúti diváka, aby si znova zrekapituloval predošlé pasáže filmu, hľadajúc v nich zárodky prekvapujúceho finále.

35_pankov_4

Hovorené slovo z filmu by sa zrejme zmestilo na niekoľko strán scenára, čo nie je spôsobené len málovravnosťou hlavného hrdinu, ale najmä, ako sme už uviedli, režisérkinou poetikou. Avšak ani toto minimum dialógov nevypovedá o podstate jednotlivých charakterov a ich vzájomných vzťahov – tú treba hľadať za kusými poznámkami a stručnými rozhovormi. Preto je také dôležité pri sledovaní filmu všímať si jednotlivé gestá, pohľady, zriedkavé úsmevy i tiché zamyslenia, ktoré sú zdrojom narastajúceho napätia medzi postavami i napätého očakávania, čo sa stane. Režisérka dopraje divákovi na pozorné sledovanie dostatok času – jej film sa odvíja v pomalom, komótnom tempe, akoby ani neexistoval stres uponáhľaného Paríža, obklopujúceho tento intímny mikrosvet. V absolútnom súlade s takýmto spôsobom filmového rozprávania je kamera Agnes Godardovej, sústredená predovšetkým na tváre, detaily interiéru, atmosférotvorné prostredie prímestskej železnice a rozsvietené činžiaky, ktoré ju lemujú. (Príznačný je dlhý začiatok, keď sa kamera zároveň s vlakom rúti cez početné výhybky po lesklých stužkách koľajníc, ktoré sa niekde v diaľke zlievajú do jednej. Metafora ľudského života.)

Denisová by ťažko naplnila svoju filmársku predstavu bez skvelých hercov – výrazných typov, ktorí dokonale ovládajú žiaducu reč tela a dokážu minimalistickými prostriedkami vyjadriť charakter, náladu i postoj svojich hrdinov. Do tejto koncepcie dobre zapadla aj hudba populárnej britskej skupiny Tindersticks.

35_pankov_resize35 panákov rumu, čo je komerčne príťažlivý, ale až s pointou ladiaci názov, je film, ktorý môže človek vnímať dvojako. Buď sa dokáže naladiť na režijnú poetiku, štýl a tempo rozprávania, a potom ho čaká neobyčajný divácky zážitok, alebo je mimo narácie, a vtedy sa nudí. Napokon , tak to už býva pri väčšine „artových“ filmov.

35 panákov rumu (35 Rhums), Francúzsko/Nemecko, 100 minút, 2008
Réžia: Claire Denisová
Scenár: Claire Denisová, Jean-Pol Fargeau
Kamera: Agnes Godardová
Strih:Guy Leorne
Hudba: Tindersticks
Produkcia:Bruno Pesery
Hrajú: Alex Descas (Lionel), Mati Diopová (Joséphine), Nicole Dogueová (Gabrielle), Grégoire Colin (Noé) a ďalší






Share/Save/Bookmark