ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Čo ani Orwell netušil

Hodnotenie filmu podľa čitateľov
farma_1 Útla 70-stranová knižka Georga Orwella Farma zvierat vyšla v Československu prvý raz krátko po anglickom originále roku 1946 – a potom až po novembri 1989. Napriek tomu, že bola na indexe a boľševická moc považovala už i len jej vlastnenie za trestuhodné porušenie zákona (podobne ako v prípade nasledujúceho Orwellovho románu 1984), poznal ju u nás takmer každý. Niekto azda z kópií a samizdatu, väčšina však z vysielania nemeckých a rakúskych televízií. Ako britský animovaný film.

Tí, ktorí sa so Zvieracou farmou po prvý raz stretnú v podobe filmu, vyzdvihujú myšlienku, nápaditosť a silu Orwellovho podobenstva. Diváci, ktorí predlohu poznajú dôvernejšie, však snímku nikdy nevnímali s toľkým nadšením, čomu nasvedčuje i podozrivo malý počet ocenení, ktoré dielo zožalo.

Manželia Joy Bachelorová a John Halas roku 1954, desať rokov po tom, ako Orwell dopísal Zvieraciu farmu, ju nakrútili ako prvý britský celovečerný animovaný film, určený do kín. Vôbec prvý britský dlhometrážny animovaný film Handling Ships v réžii Johna Halasa však vznikol deväť rokov predtým, v roku 1945 ako inštruktážna snímka pre armádne účely.farma_3

Fakt, že autorské práva na sfilmovanie Farmy zvierat v tom čase už vlastnila americká CIA, dokazuje rýchlu politizáciu Orwellovho diela. Nemožno sa čudovať. Mnohí kritici považujú za jasnú kritiku boľševickej totality Orwellov román 1984, napísaný rok po Farme zvierat. V skutočnosti však 1984 umožňuje mnohoraké vysvetľovanie i aplikovanie a je ucelenou,univerzálne platnou kritikou súčasného sveta, nielen jeho ľavicového spektra spred 60 rokov.

Zvieracia farma, napísaná vo vojnových rokoch 1943-44, teda v čase, keď Stalin bol pre väčšinu západného sveta dobrý spojenecký strýčko Joe, je podobenstvom, bájkou, neľútostne stŕhajúcou masku sovietskeho režimu. Mechanizmy a zákonitosti, ktorými sa každé násilné zvrhnutie moci dostane do štádia, keď začne útočiť samo na seba, keď revolúcia začne požierať vlastné deti, poznáme v Európe prinajmenšom dvesto rokov. To, čo sa deje na farme, kde vládu po opileckom násilníkovi Jonesovi prevzali samotné zvieratá, je však pomerne presným obrazom boľševického Ruska. V sviniach Majorovi, Kuličovi a Napoleonovi bez námahy poznáme Lenina, Trockého a Stalina, v degenerujúcom farmárovi Jonesovi cára Mikuláša II. alebo celé samoderžavie, vo svorke psov Červenú armádu, v mocnom koníkovi Boxerovi podrobené národy a v modifikácii zvieracích hesiel postupné prekrúcanie pôvodných téz sovietskej revolúcie z roku 1918 na ich pravý opak.

farmaPodobne ako v 1984 aj tu autor s obdivuhodnou presnosťou opísal nielen to, čo sa už skutočne stalo, ale i budúcnosť. Vo Farme zvierat Orwell predvída usporiadanie sovietskeho impéria po skončení vojny, povojnové hladomory, industrializáciu i vzbury a pokusy o zvrhnutie boľševickej totálnej moci. Ba vidí i koniec „revolúcie‟, keď sa revolucionárske svine začnú správať ako nenávidení ľudia, dokonca sa nich aj ponášajú, takže nie je možné rozoznať, kto je sviňa a kto človek.

Tento moment, taký silný najmä pre nás v roku 20. výročia Nežnej revolúcie, však britský animovaný film potláča násilným a nelogickým happyendom. Pravda, ani pôvodné Orwellovo podobenstvo neopisuje celú zvrhlosť boľševickej totality, jej zákonitý ekonomický, kultúry a ideový úpadok a zhubný vplyv. Nie je hyperbolou, len podobenstvom, no podobenstvo s nelogicky šťastným koncom sa stáva... iba rozprávkou!

Pravdaže, film v roku 1954 nevznikol výlučne z umeleckých dôvodov. Propagandistická línia, vyzývajúca k aktívnemu odporu voči komunistickej totalite, je zrejmá. Forma je prostá, prístupná aj intelektuálne menej zdatnému publiku, ovplyvnená Waltom Disneyom a odľahčená viacerými komeickými prvkami. Rozprávanie je doslovné a jednoplánové. No napriek tomu, že za 55 rokov sa filmová reč aj animácia dostali na celkom inú úroveň, Zvieracia farma je dodnes zrozumiteľná, pútavá a zábavná. V porovnaní s gýčovou hrano-trikovou verziou, ktorú pre televíziu Hallmark roku 1999 nakrútil John Stephenson, sa predlohy pridŕža verne, v zásadných bodoch ju nedeformuje. A pre mladú generáciu, ktorá si nemá prečo robiť ťažkú hlavu z Lenina, Stalina či sovietov, možno nadobúda odlišný, univerzálnejší význam.

No i dnes, rovnako ako pred pol storočím, film predstavuje dominantný spôsob, akým sa čoraz väčší počet mladých ľudí môže zoznámiť s dielom Georga Orwella. Kedysi bola prekážkou totalita, moc zhubne na nás pôsobiaca zvonku, dnes je to "vnútorný nepriateľ": apatia, lenivosť, neochota či neschopnosť prijímať tlačené slovo.

To nedokázal vymyslieť ani Orwell!

Farma zvierat (Animal Farm)

Veľká Británia 1954, 73 minút

Námet: George Orwell. Scenár: Philip Stapp, Joseph Bryan, Borden Mace. Réžia a produkcia: Joy Batchelor, John Halas. Kamera: Sid Griffith. Hudba: Matyas Seiber. Účinkujú: Gordon Heath, Maurice Denham.

Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark