Ako Tonymu Scottovi pribúda vek, starnú i jeho hrdinovia. Únos metra 123 je záležitosť výlučne pánov v rokoch. Šesťdesiatpäťročný Scott zveril hlavné roly päťdesiatpäťročnému Denzelovi Washingtonovi, rovnako starému Johnovi Travoltovi a o tri roky mladšiemu Johnovi Turturrovi. Najstaršie z nich pôsobí ten najmladší, 48-ročný James Gandolfini v úlohe newyorského starostu. Pochopiteľne, ak má film s takýmto obsadením pôsobiť dynamicky, treba to dosiahnuť niečím iným ako akčnými scénami. Napokon – na nejaké divoké akcie tu niet miesta: dispečer Graber sedí vo velíne a zloduch Ryder v odstavenom vozni metra. Trochu dynamiky obstarajú práve súpravy metra, zvyšok je na kamere, strihu a zneisťujúcej, provokatívnej hudbe. A v tomto, ako už veľa ráz dokázal, je Scott doma.

Jedinou akčnou časťou je prevoz peňazí, pôsobí však nepresvedčivo a strojene, zaváňa priam nechcenou komikou, skôr ako slapstick v podaní Keystonských policajtov. Záverečnú naháňačku, povinnú v tomto žánri, sotva možno považovať za akčnú scénu. Už i vzhľadom na to, že kedysi útly a štíhly Washington je tu pupkatý blahobytný mestský úradník. Turturro hrá to isté čo v iných filmoch – maniaka. Našťastie réžia dokázala zužitkovať tohto sympatického herca jediného výrazu a harmonicky ho začleniť do rozprávania. Ešte väčším bláznom sa zdá byť Ryder Johna Travoltu. Ak sa aj vám bude vidieť ako zloduch príliš strojený, štylizovaný a nepresvedčivý, dajte mu šancu. Zistíte, že svoju rolu hrá akurátne.

A čo ženy? Dostávajú na frak. Film ich zredukoval na starostlivú Graberovu manželku, ktorá na správu, že muž ide osobne vyjednávať s únoscami zareaguje žiadosťou, aby cestou domov nezabudol kúpiť mlieko. Druhou ženou je on-line frajerka jedného z cestujúcich, spojená sním kamerou laptopu, zázračného prístroja s nevyčerpateľnou baterkou. Dievčina v najvypätejších minútach, keď rukojemníci v očakávaní smrti ležia na podlahe vagóna, mámi od od svojho milého vyznania lásky. Koľko šťavy, napätia a hĺbky by do filmu mohla vniesť aspoň jedna hlavná ženská postava, škoda pomyslieť.

Cieľ je jasný a príbeh známy. Veď snímka je adaptáciou románu Johna Godeyho, ktorý už dva razy sfilmovali – a zakaždým so skvelými hercami. Napriek tomu, možno pre veľkú mieru štylizácie a prílišný dôraz na efektné čarovanie s obrazom nedochádza k potrebnému a uveriteľnému napätiu, presvedčivému vzťahu medzi únoscom Ryderom a dispečerom Graberom, na ktorom by celý film mal stáť. Veď v podstate má ísť o starú dobrú konverzačnú drámu, kde napätie, beznádej a strach vyplývajú z minimálnych a statických prostriedkov – dialógov a vedomia plynúceho času. Lenže Tony Scott by aj telefónny zoznam nakrútil ako akčné vizuálne orgie, a tak nečudo, že réžia chvíľami príbehu skôr prekáža ako pomáha. Až si musíme klásť otázku, čo ešte okrem peňazí ho motivovalo režírovať práve túto látku.

Únos metra 1 2 3 je klasický komerčný thriller, plytký, nelogický a nepresvedčivý. Na viacerých miestach dokonca vyvoláva neželaný smiech. Na druhej strane – každý z nás už premárnil dve hodiny života aj menej príjemne a v horšej spoločnosti.