Anglicko 18. storočia. Mladučkú sedemnásťročnú Georgianu Spenserovú vydali za najbohatšieho muža Anglicka vojvodu z Devonshiru. Nakrútiť životopisný film o pohnutom živote krásnej Georgiany podľa románu Amandy Foremanovej sa rozhodol režisér Saul Dibb a dal mu názov Vojvodkyňa.

Georgiana (Kiera Knightleyová) túži po láske, šťastnom manželstve, ale očakáva sa od nej len dať svojmu chladnému, vypočítavému i komplikovanému manželovi dediča. Nič viac. Vojvoda z Devonshiru ( Ralph Fiennes) má najradšej svojich psov, ale aj rôzne milenky, len krásna manželka ho nezaujíma. Nedarí sa, narodia sa dve dcéry a spolužitie začína byť neznesiteľné. A keď sa konečne narodí dedič – Georgiana je už len do počtu. Mladá vojvodkyňa je však žena rozmarná, vtipná, pletie sa do politiky, podporuje liberálnu stranu whighovcov , rada sa parádi a udáva tón v móde. Ako každá žena však túži byť milovaná a práve to sa jej nedostáva. Na začiatku s nemým úžasom sleduje, ako si to manžel rozdáva so slúžkami, toleruje aj príchod nemanželskej dcéry do rodiny, ale keď sa ulakomí na jej jedinú priateľku Bess Fosterovú (Hayley Atwellová), pohár pretečie. A odvtedy sú v manželstve traja. Príbeh Georgiany Spenserovej bol pre tvorcov zrejme o to zaujímavejší, že je prapratetou Lady Diany a ich osud je v mnohom podobný. Skutočne len podobný, lebo Georgiana nebola Diana a Diana nebola Georgiana i keď mali podobný osud i problémy, ale tie pramenili z odlišného poňatia života, vyplývajúceho z inej spoločenskej atmosféry i morálky. Nič nemení na fakte ani voľnomyšlienkárstvo hlavnej hrdinky a jej vášnivý pomer s Charlesom Greyom (Dominic Cooper). Vojvodkyňa bola krásna, vnútorne mimoriadne silná, vzdelaná a rozhľadená na svoju dobu, búrila sa na každom kroku, ale možno práve preto, keď už stratila všetky ilúzie, sa nakoniec prispôsobila. Pochopila, že nemá inú možnosť. Prijala to čo od nej spoločnosť chcela, lebo ju tak vychovali. Postavenie ženy v 18. storočí – podriadenosť, utláčanie a bezmocnosť zmeniť svoj život - to je najväčšia devíza tohto životopisného filmu.

Režisér Saul Dibb tak trochu rozpoltene pristúpil k tejto nesporne zaujímavej téme. Na jednej strane sa sústredil na prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Snímka oplýva krásnymi zábermi, nádhernými exteriérmi i interiérmi a navyše krásnymi kostýmami, za ktoré si Michael O´Connor právom vyslúžil Oscara. Na druhej zasa až s prílišnou anglickou chladnosťou vyrozprával príbeh manželského trojuholníka. Raplh Fiennes podal hádam jeden z najlepších výkonov svojej kariéry v postave vojvodu, jeho mimika je dokonalá, vcítime sa do jeho rozpoloženia, ani jedno gesto nie je zbytočné. Kiera Knightleyová ako vojvodkyňa je zase mimoriadne disciplinovaná, neprepína vyhrotené scény, vzťah k rivalke je korektný, ba dokonca úprimný a láska k mladému temperamentnému Charlesovi dojemne vrelá. A napriek dokonalosti chýbajú skutočné emócie. Film je na môj vkus trochu chladný a epicky príliš košatý. Možno to bol zámer, ale nie práve najšťastnejší. Len pri dvoch scénach je divák šťastný, že nežije v tom období. Prvou je svadobná noc, keď vojvoda krúti hlavou nad toľkými šatami, čo ženy nosia a dá to s chladom jemu vlastným aj najavo svojej vystrašenej manželke. A druhou je pokus vojvodkyne samostatne rozhodnúť o svojom ďalšom osude. Inak sa na príbeh dobre pozerá, ale nijako vami nezatrasie. Skôr ako film šokujú záverečné titulky filmu, kde sa ešte všeličo dopovie.
Keď som už naznačila, že osudy Georgiany a Diany sú v mnohom podobné a predsa nie sú tak teda prečo. Diana sa v Charlesovi videla a sklamala, Georgiana sa vydala bez lásky, tešilo ju len postavenie, ktoré sobášom získala. Prvá, odrátajúc jej tragický skon, skoro samú seba zničila, druhá bola tvrdá a cieľavedomá, v rámci možnosti ako žena dosiahla veľa. Diana manželovi nikdy neodpustila, Georgiana prijala hru. Podobnosť je azda len v tom, že tlač obe milovala. Aj praprateta bola najväčším úlovkom pre novinárov.
Z rámca veľmi dobrého priemeru ničím nevybočujúceho výpravného historického filmu sa predsa len žiada vyzdvihnúť, okrem zrelých hereckých výkonov, precíznu, pokojnú a krásu zdôrazňujúcu kameru Gyulu Padosa, nevtieravú a dej podtrhujúcu hudbu Rachela Portmana, už spomínané dokonalé kostýmy Michaela O´Connora a výstižné dialógy Jeffreya Hatchera a Andersa Thomasa Jensena. Právom by ste sa mohli pýtať, prečo je všetko dobré, ba dokonalé, čo teda tomu filmu chýba ? Nuž, trochu väčšia duša.


Vojvodkyňa, USA, Anglicko, Taliansko, Francúzsko, Dánsko, 2008
Scenár, Jeffry Hatcher, Andres Thomas Jensen, Saul Dibb podľa románu Amandy Foremanovej
Réžia: Saul Dibb
Kamera: Gyula Pados
Hudba: Rachel Portman
Výtvarník: Michael Carlin
Kostýmy: Michael O´Connor
Hrajú: Keira Knightley, Ralph Fiennes, Charlotte Rampling, Dominic Cooper, Hayley Atwell, Simon McBurney, John Shrapnel