ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Beam us up, Scotty!

Hodnotenie filmu podľa čitateľov
startrek3Najnovší, v poradí už jedenásty celovečerný film inšpirovaný kultovým televíznym seriálom Star Trek je prekvapením, ašpiruje na celosvetový letný blokbaster a doma v USA žne takmer výlučne iba nadšené kritiky. Na rozdiel od mnohých iných ikon americkej pop-kultúry, seriál poznali v mladosti i dnešní slovenskí päťdesiatnici, ibaže od menom Raumschiff Enterprise, ako ho uvádzala rakúska televízia. Zrno však bolo zasiate, vzklíčilo a strom nostalgie dnes nesie plody v podobe diváckeho záujmu.
Rôzne seriály sa na originál pokúšali nadväzovať s nejednoznačným výsledkom a filmy, vznikajúce od roku 1979 mali nevyrovnanú, vlastne klesajúcu úroveň, fanúšikovia však zostali verní. A tak, keď sa teraz režisér J.J. Abrams so scenáristami Robertom Orcim a Alexom Kurtzmanom vrátili k samotným koreňom fenoménu, nadšenie je nebývalé.
Snímka Star Trek je výrazným dôkazom toho, ako veľmi brakové "béčkové" filmy, komiks, reklamné spoty a videoklipy ovplyvnili súčasnú mainstreamovú filmovú zábavu. Nielen ju – aj divákov, ich vkus, preferencie, hodnoty, vnímanie a chápanie. Predchádzajúce generácie hľadali nové, originálne príbehy, myšlienky, osobitých hrdinov, charakterové herectvo. Súčasným divákom - často i kritikom a teoretikom - neprekážajú nenápadité zápletky, neznervózňujú ich záplavy klišé, nevadí im mohutná recyklácia. Od hercov nežiadajú, aby ich presvedčili, stačí aby zaujali a sem-tam vypustili z úst ľahko zapamätateľnú repliku. Takže dialógy vyzerajú ako deklamovanie komiksových bublín a ani väčšina postáv sa štylizáciou a zjednodušením v ničom nelíši od tých kreslených. Od kamery chcú dnes diváci atraktívny obraz s dokonalými digitálnymi efektmi a od režiséra nekonečnú, neustále gradovanú akciu. Ak kedysi mala aj komerčná kinematografia bližšie k divadlu, dnes sa blíži k rollercoasterom, dráham smrti a iným adrenalínovým jarmočným atrakciám.
Mnohé naznačil už pôvodný televízny seriál Gene Roddenberryho z druhej polovice 60. rokov. Vtedy to nebol zámer, sprvu možno nutnosť: priznané štúdio a kulisy, minimum trikov, jednoduché masky, na malej televíznej obrazovke ľahko odlíšiteľní hrdinovia vo farebných priliehavých kombinézach, ponášajúcich sa na typické oblečenie komiksových superhrdinov. Lenže vtedy sa tvorcovia museli spoliehať na príbeh, pútavosť, sugestívnosť, ale aj hĺbku, podtexty, filozofiu.
startrek7Abramsov film sa spolieha na úchvatné, do najmenších detailov vycizelované pohyblivé obrázky, monumentálnu hudbu, typovo výrazných hrdinov, briskné dialógy. Jeho dôvtipnosť spočíva v tom, že nenakrútil film v štýle pôvodných Star Trek, ale pretavil pôvodný seriál do modernej, súčasnému publiku lahodiacej podoby. Bez toho, že by urazil ortodoxných fanúšikov, je film prístupný i nezasväteným divákom, ktorí v živote o Star Trek nepočuli. Ak sa takí vôbec nájdu. Všetko odľahčuje zdravá dávka sebairónie a nadhľadu. Neprekvapí, že snímka jestvuje i vo verziách, určených pre kiná s trojrozmerným obrazom, ba je veľmi pravdepodobné, že tento film-atrakcia v plnej sile vyznie iba v nich.
Ak jeden z najváženejších amerických kritikov Roger Ebert tvrdí, že „príbehy Gene Roddenberryho, ktoré sa mohli pohrávať s otázkami vedy, ideálov či filozofie, boli v súčasnosti nahradené príbehmi zredukovanými na hluk a pestrofarebnú akciu,‟ má pravdu. No dnes to nie je považované za nedostatok, ale naopak - za kvalitu! U rozhodujúcej časti dnešného publika by prepadli klasické sci-fi 2001: Vesmírna odysea aj Blade Runner. Azda len Mechanický pomaranč by obstál, ak by v ňom bolo viac násilných akcií a sexu.
Tak či onak - tvorcovia oživili nielen vädnúci fenomén Star Trek, ale dokázali, že je i dnes možné dosiahnuť s klasickým sci-fi príbehom mohutný komerčný úspech. Ak sme sa pred zopár rokmi tešili, že knihy J. K. Rowlingovej dokázali pritiahnuť deti k čítaniu, možnože je načase začať sa radovať, ak príde film, ktorý dokáže pritiahnuť ľudí do kín...

Star Trek
USA – Nemecko 2009, 126 minút
Námet: Gene Roddenberry. Scenár: Roberto Orci, Alex Kurtzman. Réžia: J.J. Abrams. Kamera: Daniel Mindel. Strih: Maryann Brandon, Mary Jo Markey. Hudba: Michael Giacchino. Hrajú: Zachary Quinto, Chris Pine, Eric Bana, Zoe Saldana, Anton Yelchin, Leonard Nimoy, Simon Pegg, Karl Urban, Winona Ryder a ďalší.
Foto: Tatrafilm
Share/Save/Bookmark