Kedysi som mala len slová opovrženia na ľudí, čo mali radi hrubozrnné komédie s fackujúcou dvojicou Terence Hill a Bud Spencer. Roky však uplynuli a akosi sa moja intelektuálska nadradenosť vytratila a som zmierlivejšia voči všetkému, čo sa premieta na plátnach kín. Riešim to jednoducho – na film pofidérnej kvality ma nedostane ani pár volov, pretože čas premrhaný takýmto spôsobom sa dá využiť príjemnejšie.

Predsa však, človek často podlieha mainstreamovému volaniu, a nie inak tomu bolo aj v prípade Anjelov a démonov. Opakovať staré známe, že ide v podstate o knižný prequel, je zbytočné. Po chabom zážitku z Da Vinciho kódu som na druhé spojenie Dana Browna a režiséra Rona Howarda šla s malou dušičkou. Bola som predovšetkým zvedavá, ako sa podarilo Akivovi Goldsmanovi (zdvihnuté jedno obočie) a Davidovi Koeppovi (pridalo sa aj druhé obočie) pretvoriť chaotickú, rozkošatenú a miestami neprehľadnú knižnú predlohu do nakrútiteľného scenára.
A ajhľa, výsledok nie je najhorší. Síce stále ide o zmes psíčka a mačičky, kde sa niekoľko dôveryhodných overiteľných faktov mieša s obrovskou kopou nezmyslov, reinterpretáciami oficiálnych dejín, ale je to zmes stráviteľná, ktorá nezanechá na jazyku žiadnu nepríjemnú pachuť. Skôr naopak – nepoznám takmer žiadneho človeka, ktorý by tak trochu neveril na rôzne sprisahania a mystické pravdy, a vo filme ich má naozaj nadostač. Úvahu, prečo moderný človek 21. storočia na to verí, prenechám radšej filozofom a sociológom.
Tentoraz religionistický symbológ Robert Langdon (Tom Hanks) nestojí v opozícii proti oficiálnej katolíckej cirkvi, ale pomáha riešiť jej vnútorné problémy, a to vo chvíli najpohnutejšej – pri voľbe nového pápeža. Na dej stačí niekoľko viet – legendárne bratstvo iluminátov sa chce dostať k moci a zničiť katolícku cirkev. Preto dá uniesť štyroch pretendentov na pápežský stolec a Langdona požiada Vatikán, aby pomohol bezpečnostným zložkám zabrániť katastrofe – výbuchu antihmoty, ukradnutej z CERN-u (na rozdiel od Vatikánu, vedecké pracovisko súhlasilo, aby mohli filmári nakrúcať v jeho priestoroch, a priznávam, zábery na urýchľovač ma skutočne fascinovali) priamo v srdci pápežského štátu...
Zabudnime na to, že Langdon za niekoľko hodín dokáže vyriešiť toľko záhad, že by na ne nestačili ani traja Einsteinovia, to nie je podstatné. Úsmevne tiež na diváka pôsobí, ako sú Langdon spolu s biofyzičkou Vittoriou Vetrovou (Ayelet Zurerová) schopní priam v pokluse chrliť jednu hypotézu za druhou, lúštiť tajné kódy a zvládať akčné scény, ktoré by zaskočili aj príslušníka zásahovej jednotky.
V porovnaní s predchádzajúcu snímkou sú Anjeli akčnejší, pohyblivejší, obišli sa bez sexu a hrdinovia bojujú proti „neviditeľnému“ nepriateľovi ruka v ruke s políciou. A tak divák ohúrený rýchlym sa striedaním rôznych rímskych exteriérov a interiérov, respektíve do dokonalosti dovedených ateliérových scén (zapredala by som dušu za návštevu vatikánskych archívov), si ani nevšimne, že sem-tam šla logika na dovolenku k moru, nekladie si žiadne otázky, len sa necháva unášať prúdom pohyblivých obrázkov. A už ho ani neprekvapí, že pápežov camerlengo (Ewan McGregor) vie riadiť helikoptéru a skákať padákom.
Skrátka a dobre, Anjeli a démoni sú profesionálne nakrútené dielo s profesionálnymi výkonmi protagonistov na čele s Tomom Hanksom či charizmatickými Ewanom McGregorom a Stellanom Skarsgardom. Rovnako profesionálne odvedené sú aj ostatné zložky a celok funguje bez zbytočného škrípania ako dobre namastený stroj.
Čo však zanechal film po niekoľkých dňoch? Jedno jediné – chuť vybrať sa znovu do Ríma, navštíviť Pantheon, odstáť si rad do Vatikánskych múzeí a dať si skvelé frappé v Tazza d´Oro či božskú zmrzlinu v cukrárni Giolitti. A možno by som si pri pohľade na Castel Sant´ Angelo aj spomenula na trochu dlhú oddychovku Anjeli a démoni...

Anjeli a démoni (Angels and Demons), USA, 2009
mysteriózny thriller, 138 minút
Réžia: Ron Howard
Scenár: Akiva Goldsman, David Koepp
Hudba: Hans Zimmer
Kamera: Salvatore Totino
Strih: Dan Hanley, Mike Hill
Hrajú: Tom Hanks, Ayelet Zurerová, Ewan McGregor, Stellan Skarsgard, Pierfrancesco Favino, Nikolaj Lie Kaas, Armin Mueller-Stahl, Thure Lindhardt, Carmen Argenziano, David Pasquesi, Cosimo Fusco, Curt Lowens, Marc Fiorini