S chirurgickou presnosťou

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

bmk_resizeVeľkosť národa sa v mnohom dá posúdiť aj podľa toho, akým spôsobom sa dokáže vyrovnávať so svojou minulosťou, a to nielen tou slávnou a hodnou glorifikácie, ale aj tou, ktorú by najmä populistickí politici najradšej zamietli pod koberec.

Mohli by sme povedať, že moderné Nemecko má kostlivcov v skrini požehnane, ale najmä v posledných rokoch sa viacerí tvorcovia dokázali s históriou svojho národa vyrovnať skutočne záslužným a miestami aj invenčným spôsobom (najmä s 2. svetovou vojnou). Najnovšie si režisér Uli Edel (My deti zo stanice ZOO, Posledný útek do Brooklynu, Rasputin) so spoluscenáristom Berndom Eichingerom (ako producent má na konte Pád Tretej ríše či Parfum: Príbeh vraha) vzali pod drobnohľad búrlivé obdobie 60. až 70. rokov minulého storočia, keď Západné Nemecko takmer paralyzovali výčiny teroristickej Frakcie Červenej armády (RAF – Rote Armee Fraktion). Tvorcovia preniesli na plátno rovnomennú knihu Stefana Austa, ktorá zachytáva celú históriu pôsobenia RAF. A podobne ako Aust, ani Edel vo svojom filme Baader Meinhof Komplex neobhajuje, ale ani neodsudzuje, ale zaznamenáva ľudí a udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj modernej nemeckej spoločnosti.

bmk_1.resizeV roku 1967 ľavicovú novinárku Ulrike Meinhofovú (Martina Gedecková) šokujú správy o krvavom potlačení študentskej demonštrácie v Berlíne. Presne v tom čase sa rozpadá aj jej manželstvo s Klausom Rainerom Röhlom (Klaus Werner Meyer), šéfom ultraľavicového časopisu Konkret. Spolu s dvoma dcérami muža opustí a odíde do Berlína. Aktívne sa zapojí do protikapitalistického študentského hnutia, ale cíti, že iba písať nestačí. Keď zatknú Andreasa Baadera (Moritz Bleibtrau) a jeho o tri roky staršiu milenku Gudrun Ensslinovú (Johanna Wokaleková) za podpálenie dvoch obchodných domov, čo bolo v ich chápaní protestom proti vojne vo Vietname, Ulrike podporuje ich oslobodenie. Dochádza u nej k poslednej vnútornej premene – preruší všetky kontakty z predchádzajúceho života, opustí deti a spolu so „súdruhmi“ z RAF oslobodia Baadera. Čoskoro sa do čela RAF postavila spolu s Baaderom a keďže proti imperializmu treba rozpútať mestskú partizánsku vojnu, podstúpia členovia RAF výcvik v tábore militantnej palestínskej organizácie Al-Fatah v Jordánsku. A hoci výcvik len ťažko táto hŕstka ľavicových intelektuálov zvládala, po návrate rozpútali v Nemecku peklo. Vykrádali banky, vyhadzovali do povetria policajné stanice, veliteľstvo armády USA vo Frankfurte, pripravili bombový útok na Springerovo vydavateľstvo, atď. Napokon sa šéfovi spolkovej polície Horstovi Heroldovi (Bruno Ganz) podarí vytvoriť mimoriadnu policajnú jednotku a roku zadrží tak vodcov skupiny, ako aj ďalších siedmich členov. RAF však nekončí, jeho politická sila narastá. Štvorica Baader, Meinhofová, Ensslinová a Jan-Carl Raspe (Niels-Bruno Schmidt) sa stanú idolmi mnohých mladých naivných ľudí. Nová generácia RAF je ešte brutálnejšia...

bmk_3.resizeEdel s chirurgickou presnosťou a absolútnou objektívnosťou vykreslil príbeh RAF a jej prvých vodcov. Z teroristov nerobí ani odsúdeniahodných šialencov, ale ani sympatických idealistov, ktorí túžia po lepšej spoločnosti. Spolu s využitím reálnych dokumentárnych záberov a televíznych či rozhlasových správ predložil divákovi snímku, ktorá mu umožní pochopiť konanie týchto antihrdinov bez toho, aby sa s nimi musel stotožniť. Miestami má človek pocit, že už nesleduje hranú snímku, ale skutočný dokument, natoľko sú výkony protagonistov reálne a uveriteľné. Priznávam, o modernú históriu som mala vždy veľká záujem, a tak obsah filmu nebol pre mňa žiadnym prekvapením. Klobúk dolu pred historickou presnosťou, ale aj pred tým, že Edel nemal potrebu komentovať a vnášať do svojej snímky nejaké teórie o sprisahaniach (existujú najmä v súvislosti so samovraždami vodcov RAF). Nesnažil sa ich „poľudštiť“, aj keď treba podotknúť, že herci sú príťažlivejší ako ich predlohy, citovo diváka nevydiera. Možno sa niekomu zdá, že násilie vo filme je príliš brutálne, ale nie je to tak, teroristi RAF boli skutočne takí. V stupnici hodnotenia si tento film zaslúži päť bodov z piatich, a je čestnou výnimkou po dlhom čase. Ako inak, po zhliadnutí Der Baader Meinhof Komplex som z police vytiahla faktografické knihy o terorizme a potvrdila si starú známu pravdu, že cestu do pekla sprevádzajú dobré úmysly...

Der Baader Meinhof Komplex, SRN 2008
Dráma, 150 minút
Produkcia: Bernd Eichinger, Uli Edel
Réžia: Uli Edel
Scenár Uli Edel, Bernd Eichinger
Kamera: Rainer Klausmann
Hudba: Peter Hinderthür, Florian Tessloff
Strih: Alexander Berner
Hrajú: Martina Gedecková, Moritz Bleibtrau, Johanna Wokaleková, Nadja Uhlová, Jan Josef Liefers, Niels-Bruno Schmidt, Bruno Ganz, Vinzenz Kiefer, Alexandra Maria Larová, Hannah Herzsprungová, Hannah Herzsprungová, Sebastian Blomberg, Klaus Werner Meyer a ďalší

P. S.
Veľmi zjednodušene (a teda aj nepresne) môžeme terorizmus rozdeliť do štyroch základných kategórií, ktoré sa však, na to treba upozorniť, vzájomne miešajú – etnický, náboženský, ideologický a politický, a napokon, na štátny terorizmus.
Červené brigády (Brigate rosse) v Taliansku či Frakcia Červenej armády (Rote Armee Fraktion, RAF) v Nemecku sa teroristickými útokmi, únosmi, vraždami a vydieraniami usilovali o zmenu spoločenského poriadku. Obe organizácie môžeme zaradiť do kategórie ideologického a politického terorizmu. V mene boja proti kapitalizmu a imperializmu proti spoločenskému poriadku bojujú aj viaceré teroristické hnutia v Latinskej Amerike (napr. Svetlý chodník) a v Afrike.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.