S chirurgickou presnosťou
Mohli by sme povedať, že moderné Nemecko má kostlivcov v skrini požehnane, ale najmä v posledných rokoch sa viacerí tvorcovia dokázali s históriou svojho národa vyrovnať skutočne záslužným a miestami aj invenčným spôsobom (najmä s 2. svetovou vojnou). Najnovšie si režisér Uli Edel (My deti zo stanice ZOO, Posledný útek do Brooklynu, Rasputin) so spoluscenáristom Berndom Eichingerom (ako producent má na konte Pád Tretej ríše či Parfum: Príbeh vraha) vzali pod drobnohľad búrlivé obdobie 60. až 70. rokov minulého storočia, keď Západné Nemecko takmer paralyzovali výčiny teroristickej Frakcie Červenej armády (RAF – Rote Armee Fraktion). Tvorcovia preniesli na plátno rovnomennú knihu Stefana Austa, ktorá zachytáva celú históriu pôsobenia RAF. A podobne ako Aust, ani Edel vo svojom filme Baader Meinhof Komplex neobhajuje, ale ani neodsudzuje, ale zaznamenáva ľudí a udalosti, ktoré
V roku 1967 ľavicovú novinárku Ulrike Meinhofovú (Martina Gedecková) šokujú správy o krvavom potlačení študentskej demonštrácie v Berlíne. Presne v tom čase sa rozpadá aj jej manželstvo s Klausom Rainerom Röhlom (Klaus Werner Meyer), šéfom ultraľavicového časopisu Konkret. Spolu s dvoma dcérami muža opustí a odíde do Berlína. Aktívne sa zapojí do protikapitalistického študentského hnutia, ale cíti, že iba písať nestačí. Keď zatknú Andreasa Baadera (Moritz Bleibtrau) a jeho o tri roky staršiu milenku Gudrun Ensslinovú (Johanna Wokaleková) za podpálenie dvoch obchodných domov, čo bolo v ich chápaní protestom proti vojne vo Vietname, Ulrike podporuje ich oslobodenie. Dochádza u nej k poslednej vnútornej premene – preruší všetky kontakty z predchádzajúceho života, opustí deti a spolu so „súdruhmi“ z RAF oslobodia Baadera. Čoskoro sa do čela RAF postavila spolu s Baaderom a keďže proti imperializmu treba rozpútať mestskú partizánsku vojnu, podstúpia členovia RAF výcvik v tábore militantnej palestínskej organizácie Al-Fatah v Jordánsku. A hoci výcvik len ťažko táto hŕstka ľavicových intelektuálov zvládala, po návrate rozpútali v Nemecku peklo. Vykrádali banky, vyhadzovali do povetria policajné stanice, veliteľstvo armády USA vo Frankfurte, pripravili bombový útok na Springerovo vydavateľstvo, atď. Napokon sa šéfovi spolkovej polície Horstovi Heroldovi (Bruno Ganz) podarí vytvoriť mimoriadnu policajnú jednotku a roku zadrží tak vodcov skupiny, ako aj ďalších siedmich členov. RAF však nekončí, jeho politická sila narastá. Štvorica Baader, Meinhofová, Ensslinová a Jan-Carl Raspe (Niels-Bruno Schmidt) sa stanú idolmi mnohých mladých naivných ľudí. Nová generácia RAF je ešte brutálnejšia...
Der Baader Meinhof Komplex, SRN 2008
Dráma, 150 minút
Produkcia: Bernd Eichinger, Uli Edel
Réžia: Uli Edel
Scenár Uli Edel, Bernd Eichinger
Kamera: Rainer Klausmann
Hudba: Peter Hinderthür, Florian Tessloff
Strih: Alexander Berner
Hrajú: Martina Gedecková, Moritz Bleibtrau, Johanna Wokaleková, Nadja Uhlová, Jan Josef Liefers, Niels-Bruno Schmidt, Bruno Ganz, Vinzenz Kiefer, Alexandra Maria Larová, Hannah Herzsprungová, Hannah Herzsprungová, Sebastian Blomberg, Klaus Werner Meyer a ďalší
Veľmi zjednodušene (a teda aj nepresne) môžeme terorizmus rozdeliť do štyroch základných kategórií, ktoré sa však, na to treba upozorniť, vzájomne miešajú – etnický, náboženský, ideologický a politický, a napokon, na štátny terorizmus.
Červené brigády (Brigate rosse) v Taliansku či Frakcia Červenej armády (Rote Armee Fraktion, RAF) v Nemecku sa teroristickými útokmi, únosmi, vraždami a vydieraniami usilovali o zmenu spoločenského poriadku. Obe organizácie môžeme zaradiť do kategórie ideologického a politického terorizmu. V mene boja proti kapitalizmu a imperializmu proti spoločenskému poriadku bojujú aj viaceré teroristické hnutia v Latinskej Amerike (napr. Svetlý chodník) a v Afrike.