ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Fotografický portrét Zeme

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

domov_1_resize„Zámerom bolo ukázať, ako dnes Zem vyzerá, a prostredníctvom fotografií, ktoré môžu pomôcť spoznať svet, upozorniť na vážne problémy jednak súčasné, jednak tie, ktoré nás čakajú v budúcnosti.“To sú slová svetoznámeho francúzskeho fotografa Yanna Arthusa-Bertranda (1946), ktoré povedal na margo svojej knihy Zem krásna a neznáma (Slovart), ale rovnako platia aj na jeho film Domov, ktorý sa dostáva do kín na celom svete 5. júna tohto roku, na Svetový deň životného prostredia. (V Bratislave sa bude premietať večer aj na Hlavnom námestí.)


Yann Arthus-Bertrand má na svojom konte viac ako šesťdesiat kníh. Leteckým fotografiám prišiel na chuť v Keni pri fotografovaní levov, potom založil agentúru Altitude, ktorá je najväčšou svetovou databankou leteckých fotografií a združením podobných nadšencov tohto náročného žánru. Na projekte o stave sveta pracoval od roku 1995 a hoci podnetom i hnacím motorom bola invencia a cieľavedomosť tohto slávneho fotografa, sám nezabúda nikdy zdôrazniť, že impozantné dielo je výsledkom úsilia veľkého kolektívu, v ktorom každý plní svoju nezastupiteľnú funkciu. Fotografický portrét Zeme vznikol nielen vďaka štedrej podpore sponzorov, keďže ide o finančne mimoriadne náročný projekt, ale aj vďaka majstrovstvu pilotov vrtuľníkov, z ktorých fotograf snímal tvár našej planéty, a tí museli mať okrem profesionálnej zručnosti aj cit pre leteckú fotografiu.

domov_2_resizeVýsledok je ohromujúci. Dvojhodinový film Domov prostredníctvom fascinujúcich fotografií a filmových záberov ponúka divákovi prelet nad päťdesiatimi štátmi. Ukazuje mu nádherné, panensky takmer nedotknuté prírodné krásy, ale aj človekom zdevastovanú krajinu. Z hĺbky mora ho vynáša na vrcholky hôr, zo zelených dažďových pralesov do vyprahnutej púšte, z malých rybárskych osád do obrovských metropol. Kým zábery, z ktorých sa tento prelet ponad našu planétu skladá, sú umeleckými skvostami, aké by ste si radi zarámovali a zavesili v obývačke, komentár, ktorý ich sprevádza, je prísne realistický, založený na faktoch a vedomí ich súvislosti. Niektorí diváci v internetových diskusiách hovoria o obrazoch hraničiacich s gýčom a o filme ako o agitke. Myslím si, že ťažko s nimi súhlasiť. Nádherné celky vytvorila sama príroda a fotograf ich iba nasnímal, pričom divákovi ponúkol jedinečný pohľad z výšky, s akým sa bežne nemôže stretnúť, a text písali odborníci z jednotlivých vedných disciplín, ktorí neprinášajú neplodné vedecké dišputy, ale neodškriepiteľné fakty. Yann Arthus-Bertrand, ktorý je aj režisérom filmu, nezaťažuje diváka množstvom čísel, ale z dostupných zistení vyberá tie, ktoré sú najpresvedčivejšie a nútia adresáta zamyslieť sa. Naša Zem má štyri miliardy rokov, človek na nej existuje okolo dvestotisíc liet, ale stačilo mu posledných päťdesiat rokov na to, aby zmenil svoje životné prostredie na nepoznanie. Všetko, čo nás v prírode obklopuje, má svoju presnú úlohu a navzájom súvisí. Avšak človek, z hlúposti, nevedomosti či bezhlavej honby za krátkodobým ziskom, narúša túto krehkú rovnováhu, svojimi zásahmi ničí prírodnú harmóniu, akoby si neuvedomoval, že si vlastne píli konár sám pod sebou, že ak neprežije príroda, nemôže prežiť ani on sám. Vyrubovanie dažďových pralesov, vysušovanie mokradí, bezuzdné vyčerpávanie nerastných surovín a bezhraničný rybolov, znečisťovanie ovzdušia, morí a vodných zdrojov, to všetko sú nepremyslené a najmä nedomyslené ľudské činy, ktoré môžu mať už v neďalekej budúcnosti katastrofálne dôsledky. Autor filmu však nezostáva iba pri mapovaní problémov súčasného sveta, ale v záverečnej časti naznačuje aj riešenie. Ukazuje, že pozitívnych príkladov využívania alternatívnych zdrojov energie a „ekologickej ekonómie“ nie je ešte veľa, ale predsa sú. Ukazuje, že existujú rozumné ľudské bytosti, pre ktoré vlastný komfort, prehnané uspokojovanie často zbytočných nárokov a heslo Po nás potopa nie je hlavnou náplňou života. A to je predsa len povzbudzujúce. „Na pesimizmus už niet času,“ opakuje sa refrénovite v závere filmu.

domov_3_resizeV anglickej verzii snímky Domov (Home) číta komentár Glenn Closeová, v českom dabingu túto úlohu prijal Zdeněk Svěrák. Bolo to dobrá voľba, a to nielen preto, že známy herec a scenárista je pôvodným povolaním učiteľ a podobným „učiteľským“ spôsobom pristupuje aj k náročnému textu. Jeho príjemný, pokojný hlas interpretuje fakty zrozumiteľne, s jemným zdôraznením tých najdôležitejších. Na intenzite naberá súbežne s naliehavosťou apelu na každého obyvateľa, spolutvorcu i konzumenta tejto planéty. Slová dokresľuje skvelá hudba, ktorá čerpá – analogicky s obrazom – z mnohých národných zdrojov, no vytvára kompaktne znejúci, nevyrušujúci celok. Film, ktorého producentom je slávny Luc Bresson, je vďaka skĺbeniu kvalitných tvorivých zložiek mimoriadne pôsobivým, a treba dúfať, že aj účinným, za dobrú vec zaangažovaným dielom.

Domov (Home), Francúzsko 2009
Réžia: Yann Arthus-Bertrand
Kamera: Tanguy Thaud
Hudba“ Armand Amar
Produkcia:Luc Besson
Komentár číta
: Glenn Closeová (Zdeněk Svěrák)
Share/Save/Bookmark