Nočná mora na prahu dospievania
Hoci dlhometrážnych rodinných animovaných filmov sa každý rok dostáva do našich kín viac a viac, Koralína Neila Gaimana a Henryho Selicka je jedinečný počin, ktorý si zaslúži osobitnú pozornosť.
Až v roku 2005 prenikli na verejnosť správy, že Selick pripravuje film podľa Gaimanovej Coraliny – a gurmáni literárnej i filmovej hrôzy zbystrili pozornosť. Po dvoch rokoch príprav a osemnástich mesiacoch filmovania vznikol najdlhší bábkový film, vyrobený tradičnou technikou stop-motion – a prvý svojho druhu, nakrúcaný vo formáte 3D. Hoci „nakrúcanie‟ nie je v tomto prípade najpresnejší termín, veď podstatnú časť obrázkov zaznamenával digitálny fotoaparát.
Napriek tomu, že Selick preniesol dej do Ameriky a pridal malej Koralíne tajomnú bábiku i ľudského partnera – chlapca Huba (v originále mnohoznačný Wybie), nezmenil zásadne príbeh a vďaka hravej imaginácii skvele vystihol atmosféru. Oproti predlohe výrazne vystupuje motív dieťaťa zanedbávaného neustále pracujúcimi rodičmi. Bez vysvetľujúceho komentára sa stráca fantastická rovina (ne)tvora z iných dimenzií, konzumujúceho ľudské životy. Posunom je i hudba Bruna Coulaisa, pripomínajúca snovými dievčenskými zbormi jeho soundtrack k Putovaniu vtákov.
Selick sa hrá s detailmi. Nielen vo výprave, ale i v sujete. Hravosť a radosť z hry akoby boli základným motívom celej snímky. Technológia výroby i výtvarné riešenie a typická „selickovská‟ poetika evokujú podobné pocity,ako v prípade Predvianočnej nočnej mory, no Koralína nie je a nemôže byť novou Predvianočnou nočnou morou. Hrá sa so zasväteným divákom. Cituje Shakespeara i Keatesa. Nie je však muzikálom z bájneho sveta strašidiel. Zobrazuje život a svet obyčajného jedenásťročného dievčaťa. Dieťaťa, ktoré sa začína meniť na ženu, jeho emócie, myšlienky, názory. Rodičia prestávajú byť zbožňovanými idolmi, svet dospelosti je lákavý, ale i tajomný, plný sklamaní a nástrah. Hierarchia detských hodnôt sa rúca, aby uvoľnila miesto triezvej dospelosti a zrelosti – čo však nevylučuje duel s príšerou. Coraline má k Lewisovej Alici rovnako blízko, ako k Červenej čiapočke.
Suverénne a majstrovsky zvládnuté dielo neláka divácke masy menami tvorcov, témou, hrdinami, žánrom ani svojou subtílnosťou. Nie je vhodné pre najmenšie deti ani pre nenáročné publikum komerčnej zábavy a hoci si vo svete našlo vďačných divákov, u nás ho sotva čaká osud hitu. Napriek tomu sa k nám dostáva 3D verzia v citlivom kvalitnom českom dabingu. A, mimochodom, toho 3D sa báť netreba. Na prvý pohľad síce na plagátoch a v reklamách pôsobí ako lacný marketingový strašiak, priestorový efekt je však využitý tak striedmo a decentne, že filmu vôbec neubližuje.
Koralína a svet za tajnými dverami (Coraline)
USA 2009, 100 minút
Námet: Neil Gaiman. Scenár: Neil Gaiman, HenrySelick. Réžia: Henry Selick. Kamera: Pete Kozachik. Strih: Christopher Murrie, Ronald Sanders. Hudba: Bruno Coulais, They Might Be Giants. V českom znení: Tereza Taberyová, Zbyšek Pantůček, Lukáš Hlavica, Hana Černá, Martin Zahálka a ďalší.
Foto: Bontonfilm
Keď roku 2002 vyšla kniha Neila Gaimana Coraline, mal bábkový muzikál Predvianočná nočná mora Tima Burtona už desať rokov. Ktovie, možno i z neho čerpal Gaiman, potomok predvojnových židovských emigrantov z Poľska, kus inšpirácie. Ale i odinakiaľ. Najmä z Alice Lewisa Carrolla, z diel priateľa Terryho Pratchetta, s ktorým napísali humorný fantasy thriller Dobré znamenia, z poetiky komediálnej skupiny Monty Python, z kníh Douglasa Adamsa, o ktorom sám vytvoril knihu Nepodliehajte panike! Predovšetkým však zostal i v Coraline sám sebou, dôvtipne prepájal poéziu, čierny humor, napätie, fantáziu i pochmúrne hororové tóny, neistotu, beznádej a osudovosť do harmonického zábavného celku.
Hoci Predvianočná nočná mora priamo v názve nesie meno Tima Burtona, režíroval ju ktosi iný. Burton napísal námet, vytvoril postavy a bol producentom, ale réžiu mal Henry Selick, výtvarník, animátor, tvorca vizuálnych efektov, videoklipov, reklamných spotov – a Burtonov spolužiak z kalifornskej umeleckej školy CalArts. Po Predvianočnej nočnej more viac nespolupracovali. Selick nakrútil bábkový film Jakub a obrovská broskyňa, Burton spolurežíroval Mŕtvu nevestu. Ani jeden nezopakoval úspech Nočnej mory.Až v roku 2005 prenikli na verejnosť správy, že Selick pripravuje film podľa Gaimanovej Coraliny – a gurmáni literárnej i filmovej hrôzy zbystrili pozornosť. Po dvoch rokoch príprav a osemnástich mesiacoch filmovania vznikol najdlhší bábkový film, vyrobený tradičnou technikou stop-motion – a prvý svojho druhu, nakrúcaný vo formáte 3D. Hoci „nakrúcanie‟ nie je v tomto prípade najpresnejší termín, veď podstatnú časť obrázkov zaznamenával digitálny fotoaparát.
Napriek tomu, že Selick preniesol dej do Ameriky a pridal malej Koralíne tajomnú bábiku i ľudského partnera – chlapca Huba (v originále mnohoznačný Wybie), nezmenil zásadne príbeh a vďaka hravej imaginácii skvele vystihol atmosféru. Oproti predlohe výrazne vystupuje motív dieťaťa zanedbávaného neustále pracujúcimi rodičmi. Bez vysvetľujúceho komentára sa stráca fantastická rovina (ne)tvora z iných dimenzií, konzumujúceho ľudské životy. Posunom je i hudba Bruna Coulaisa, pripomínajúca snovými dievčenskými zbormi jeho soundtrack k Putovaniu vtákov.
Selick sa hrá s detailmi. Nielen vo výprave, ale i v sujete. Hravosť a radosť z hry akoby boli základným motívom celej snímky. Technológia výroby i výtvarné riešenie a typická „selickovská‟ poetika evokujú podobné pocity,ako v prípade Predvianočnej nočnej mory, no Koralína nie je a nemôže byť novou Predvianočnou nočnou morou. Hrá sa so zasväteným divákom. Cituje Shakespeara i Keatesa. Nie je však muzikálom z bájneho sveta strašidiel. Zobrazuje život a svet obyčajného jedenásťročného dievčaťa. Dieťaťa, ktoré sa začína meniť na ženu, jeho emócie, myšlienky, názory. Rodičia prestávajú byť zbožňovanými idolmi, svet dospelosti je lákavý, ale i tajomný, plný sklamaní a nástrah. Hierarchia detských hodnôt sa rúca, aby uvoľnila miesto triezvej dospelosti a zrelosti – čo však nevylučuje duel s príšerou. Coraline má k Lewisovej Alici rovnako blízko, ako k Červenej čiapočke.
Suverénne a majstrovsky zvládnuté dielo neláka divácke masy menami tvorcov, témou, hrdinami, žánrom ani svojou subtílnosťou. Nie je vhodné pre najmenšie deti ani pre nenáročné publikum komerčnej zábavy a hoci si vo svete našlo vďačných divákov, u nás ho sotva čaká osud hitu. Napriek tomu sa k nám dostáva 3D verzia v citlivom kvalitnom českom dabingu. A, mimochodom, toho 3D sa báť netreba. Na prvý pohľad síce na plagátoch a v reklamách pôsobí ako lacný marketingový strašiak, priestorový efekt je však využitý tak striedmo a decentne, že filmu vôbec neubližuje.
Koralína a svet za tajnými dverami (Coraline)
USA 2009, 100 minút
Námet: Neil Gaiman. Scenár: Neil Gaiman, HenrySelick. Réžia: Henry Selick. Kamera: Pete Kozachik. Strih: Christopher Murrie, Ronald Sanders. Hudba: Bruno Coulais, They Might Be Giants. V českom znení: Tereza Taberyová, Zbyšek Pantůček, Lukáš Hlavica, Hana Černá, Martin Zahálka a ďalší.
Foto: Bontonfilm