Nočná mora na prahu dospievania

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 
koralina1Hoci dlhometrážnych rodinných animovaných filmov sa každý rok dostáva do našich kín viac a viac, Koralína Neila Gaimana a Henryho Selicka je jedinečný počin, ktorý si zaslúži osobitnú pozornosť.
Keď roku 2002 vyšla kniha Neila Gaimana Coraline, mal bábkový muzikál Predvianočná nočná mora Tima Burtona už desať rokov. Ktovie, možno i z neho čerpal Gaiman, potomok predvojnových židovských emigrantov z Poľska, kus inšpirácie. Ale i odinakiaľ. Najmä z Alice Lewisa Carrolla, z diel priateľa Terryho Pratchetta, s ktorým napísali humorný fantasy thriller Dobré znamenia, z poetiky komediálnej skupiny Monty Python, z kníh Douglasa Adamsa, o ktorom sám vytvoril knihu Nepodliehajte panike! Predovšetkým však zostal i v Coraline sám sebou, dôvtipne prepájal poéziu, čierny humor, napätie, fantáziu i pochmúrne hororové tóny, neistotu, beznádej a osudovosť do harmonického zábavného celku.
koralina03Hoci Predvianočná nočná mora priamo v názve nesie meno Tima Burtona, režíroval ju ktosi iný. Burton napísal námet, vytvoril postavy a bol producentom, ale réžiu mal Henry Selick, výtvarník, animátor, tvorca vizuálnych efektov, videoklipov, reklamných spotov – a Burtonov spolužiak z kalifornskej umeleckej školy CalArts. Po Predvianočnej nočnej more viac nespolupracovali. Selick nakrútil bábkový film Jakub a obrovská broskyňa, Burton spolurežíroval Mŕtvu nevestu. Ani jeden nezopakoval úspech Nočnej mory.
Až v roku 2005 prenikli na verejnosť správy, že Selick pripravuje film podľa Gaimanovej Coraliny – a gurmáni literárnej i filmovej hrôzy zbystrili pozornosť. Po dvoch rokoch príprav a osemnástich mesiacoch filmovania vznikol najdlhší bábkový film, vyrobený tradičnou technikou stop-motion – a prvý svojho druhu, nakrúcaný vo formáte 3D. Hoci „nakrúcanie‟ nie je v tomto prípade najpresnejší termín, veď podstatnú časť obrázkov zaznamenával digitálny fotoaparát.
koralina05Napriek tomu, že Selick preniesol dej do Ameriky a pridal malej Koralíne tajomnú bábiku i ľudského partnera – chlapca Huba (v originále mnohoznačný Wybie), nezmenil zásadne príbeh a vďaka hravej imaginácii skvele vystihol atmosféru. Oproti predlohe výrazne vystupuje motív dieťaťa zanedbávaného neustále pracujúcimi rodičmi. Bez vysvetľujúceho komentára sa stráca fantastická rovina (ne)tvora z iných dimenzií, konzumujúceho ľudské životy. Posunom je i hudba Bruna Coulaisa, pripomínajúca snovými dievčenskými zbormi jeho soundtrack k Putovaniu vtákov.
Selick sa hrá s detailmi. Nielen vo výprave, ale i v sujete. Hravosť a radosť z hry akoby boli základným motívom celej snímky. Technológia výroby i výtvarné riešenie a typická „selickovská‟ poetika evokujú podobné pocity,ako v prípade Predvianočnej nočnej mory, no Koralína nie je a nemôže byť novou Predvianočnou nočnou morou. Hrá sa so zasväteným divákom. Cituje Shakespeara i Keatesa. Nie je však muzikálom z bájneho sveta strašidiel. Zobrazuje život a svet obyčajného jedenásťročného dievčaťa. Dieťaťa, ktoré sa začína meniť na ženu, jeho emócie, myšlienky, názory. Rodičia prestávajú byť zbožňovanými idolmi, svet dospelosti je lákavý, ale i tajomný, plný sklamaní a nástrah. Hierarchia detských hodnôt sa rúca, aby uvoľnila miesto triezvej dospelosti a zrelosti – čo však nevylučuje duel s príšerou. Coraline má k Lewisovej Alici rovnako blízko, ako k Červenej čiapočke.
Skoralina07uverénne a majstrovsky zvládnuté dielo neláka divácke masy menami tvorcov, témou, hrdinami, žánrom ani svojou subtílnosťou. Nie je vhodné pre najmenšie deti ani pre nenáročné publikum komerčnej zábavy a hoci si vo svete našlo vďačných divákov, u nás ho sotva čaká osud hitu. Napriek tomu sa k nám dostáva 3D verzia v citlivom kvalitnom českom dabingu. A, mimochodom, toho 3D sa báť netreba. Na prvý pohľad síce na plagátoch a v reklamách pôsobí ako lacný marketingový strašiak, priestorový efekt je však využitý tak striedmo a decentne, že filmu vôbec neubližuje.

Koralína a svet za tajnými dverami (Coraline)
USA 2009, 100 minút
Námet: Neil Gaiman. Scenár: Neil Gaiman, HenrySelick. Réžia: Henry Selick. Kamera: Pete Kozachik. Strih: Christopher Murrie, Ronald Sanders. Hudba: Bruno Coulais, They Might Be Giants. V českom znení: Tereza Taberyová, Zbyšek Pantůček, Lukáš Hlavica, Hana Černá, Martin Zahálka a ďalší.
Foto: Bontonfilm

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.