ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Rojko z predmestia

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

figle-02_resizeNa tento film by nemali ísť milovníci rozsiahlych epických rozprávaní, lebo príbeh v ňom nie je najdôležitejší. Vyhnúť by sa mu mali ctitelia akčných diel, pretože jeho tempo je veľmi pomalé. Jeho čaru určite odolajú aj diváci, ktorí v kine hľadajú prvoplánovú zábavu, lebo vyžaduje ich aktívnu spoluúčasť. Výhradných prívržencov trilerov, romantických slaďákov a tínedžerských komédií teda upozorňujem, že film, ktorý nie je určený im, sa volá Fígle a pred dvoma rokmi ho ako svoje druhé celovečerné dielo nakrútil podľa vlastného scenára poľský režisér, o mesiac štyridsaťšesťročný Andrzej Jakimowski.


Debutoval v roku 2002 snímkou Prižmúr oči, ktorá vzbudila veľkú pozornosť doma i v zahraničí vyjadrenú v početných cenách. Tie má na konte aj jeho nový opus, nositeľ Ceny FIPRESCI z MFF Bratislava, najlepší poľský film roku 2007 Sztuczki, čo naša distribúcia prekladá ako Fígle, hoci priliehavejší by bol azda názov Triky. Práve tie sú jadrom myslenia i konania údajne šesťročného Stefeka. Ten sa ich prostredníctvom snaží vrátiť rodine otca, ktorého nikdy nepoznal a ktorý ich opustil pre inú ženu. Stefek pod vplyvom svojej staršej, vari sedemnásťročnej sestry Elky verí, že naše životy ovplyvňuje osud, ktorý možno dobre zvolenými prostriedkami podplatiť. Ak spochybňujem vek filmového hrdinu, potom preto, že Stefek nie je len fyzicky, ale najmä psychicky oveľa vyspelejší chlapec, pozorujúci a hodnotiaci život okolo seba prefíkanejšími očami, ako si to možno predstaviť u šesťročného dieťaťa. Jeho plány na opätovné získanie otca sú mimoriadne cieľavedomé a premyslené, hoci veľkú úlohu v nich hrá aj náhoda. Stefekova fantázia a naivita do istej miery kontrastujú s realizmom a skepsou jeho staršej sestry, ktorá v čase letných prázdnin vypomáha po večeroch v kuchyni miestnej reštaurácie a zároveň sa snaží získať miesto vo vznikajúcej poľsko-talianskej spoločnosti. Napriek vekovému a mentálnemu rozdielu je vzťah súrodencov príkladný, Elka sa vzorne stará o svojho mladšieho brata a ten jej drží palce v pracovnej i citovej oblasti. Škoda, že sa z tejto neúplnej rodiny akosi vytratila matka, o ktorej si možno len domýšľať, že tvrdo pracuje, aby uživila deti. O vzťahu k nim či k bývalému manželovi ani o jej psychike a názoroch sa nedozvieme nič.

figle-01_resizeUž na začiatku sme povedali, že príbeh v tomto filme nie je dôležitý, predčí ho atmosféra letného poľského mesta (nakrúcalo sa vo Walbrzychu neďaleko českých hraníc), respektíve jeho predmestia so zanedbanými činžiakmi, neupravenými ulicami, malými tmavými obchodmi a najmä so sociálne zjavne slabšími obyvateľmi, ktorí žijú takpovediac z ruky do úst. Ospalú náladu oživuje len železničná stanica, ktorá je každodenným cieľom Stefekových potuliek, huncútstiev i stretnutí s domnelým či skutočným otcom. Tejto nostalgicko-deziluzívnej atmosfére zodpovedá aj voľné, chvíľami až príliš spomalené tempo filmu s opakujúcimi sa sekvenciami. Tie sa však nevracajú v tej istej podobe, ale vyvíjajú sa akoby po špirále: k pôvodnému záberu postupne pribúdajú nové prvky, ktoré mu pridávajú novú kvalitu. Ako príklad možno uviesť Stefekovu snahu vypustiť susedove holuby. Keďže tie reagujú iba na svojho majiteľa, chlapec postupne nadobúda popri starcovom charakteristickom geste aj vonkajškové rekvizity: palicu na podopieranie (i otváranie voliéry), šiltovku a cigaretu, aby oklamal dôverčivé vtáctvo. Podobne sa špirálovite vyvíja aj jeho vzťah s mužom (otcom) na stanici. Hoci sa zdá, že žiadny pokus o postrčenie osudu želaným smerom nevyjde, film sa napokon končí šťastne. Happy end je vzhľadom na predchádzajúci dej neočakávaný a v štruktúre rozprávania aj nevierohodný. Ťažko pochopiteľná je najmä motivácia otcovho konania.

figle-03_resizeNapriek výhradám je však táto tragikomédia pôsobivá, vidieť, že režisér Jakimowski vie, čo chce povedať, a dokáže nájsť aj svojský, hoci nie novátorský spôsob vyjadrenia. (Aj podľa venovania filmu sestre sa možno domnievať, že má isté autobiografické prvky.) Veľkou pomocou sú mu skvele vybraní herci, či skôr neherci na čele s Damianom Ulom v postave Stefeka. Veľké detaily na jeho oči, odzrkadľujúce chlapcove názory, a najmä plné pery, vyjadrujúce všetky citové poryvy, umožňujú divákovi vcítiť sa do jeho vnútorného sveta a s napätím sledovať boj so životnými okolnosťami. Ewelina Walendziaková v úlohe jeho dospievajúcej sestry výzorovo pripomína Scarlett Johanssonovú, no je to aj dobrá herečka, adekvátne vyjadrujúca cieľavedomosť i zmätok mladej generácie. Presvedčivú postavu vytvorila aj Joanna Liszowska ako Violka, sexi dievčina „voľnejších mravov“, ktorá poblázni dokonca i malého Stefeka. Tomasza Sapryka ako otca zdobí poľská cena za najlepší výkon vo vedľajšej úlohe, ktorú si svojím civilným, zvnútorneným prejavom určite zaslúžil. Účinkujúci sa nemuseli učiť veľa textu, lebo Jakimowski sa vyjadruje predovšetkým obrazom. Kamera Adama Bajerského sa pohybuje v dvoch polohách: realistickej (pri zobrazovaní postkomunistického, pomerne zdevastovaného predmestia) a štylizovanej (pri refrénovite sa vracajúcich záberoch letiacich holubov a uháňajúcich vlakov, čo sú zrejme symboly slobody a osudu). Drsná autentickosť a poetická štylizácia poznačili aj ostatné zložky filmu, nevynímajúc hudbu Tomasza Gassowského.

V úvode sme predpovedali, že film Fígle zrejme neosloví typických hltačov povrchných filmových príbehov. Kto je teda jeho adresátom? Predovšetkým členovia filmových klubov, ale vlastne všetci diváci, ktorí sú ochotní a schopní naladiť sa na Jakimowského scenáristicko-režijnú vlnu, ponoriť sa pod zdanlivo monotónny povrch jednoduchého príbehu a hľadať skryté významy variovaných záberov, vrátiť sa do čarovnej krajiny detstva, v ktorej nič nebolo nemožné, ani zázraky na želanie.

Fígle (Sztuczki), Poľsko 2007
Scenár a réžia: Andrzej Jakimowski
Kamera: Adam Bajerski
Hudba: Tomasz Gassowski
Hrajú: Damian Ul, Ewelina Walendziaková, Tomasz Sapryk, Rafal Guzniczak, Iwona Fornalczyková, Joanna Liszowska, Andrzej Golejewski a ďalší

Foto: ASFK
Share/Save/Bookmark