Nech žije sloboda! (Viva la libertà)

Roberto Andò (narodený roku 1959 v Palerme) sa venuje predovšetkým filmu a literatúre, ale aj divadlu, najmä opernej réžii. Svoj piaty celovečerný film (jeho predošlé diela rozličného žánru sú u nás prevažne neznáme) nakrútil na základe vlastného románu Il trono vuoto (Prázdny trón, 2012), ktorý získal doma až dve ceny za debut. Scenár napísal v spolupráci s Angelom Pasquinim, snažiac sa pretlmočiť spletitý príbeh dvojčiat a ukradnutej identity do filmovej reči.

 

Nech žije sloboda 2 resizeSpoliehajúc sa na základné informácie o diele by mohol potenciálny divák získať predstavu, že ide o novú variáciu dvojníckej komédie, v ktorej vymenia neobľúbeného vládcu za populárneho, čiže o niečo podobné, ako bol americký Dave (1993), alebo oveľa starší, televíziou neustále exploatovaný český film Cisárov pekár a pekárov cisár (1951), respektíve, že hrdina premiérovaného diela pripomína hlupáčika z hollywoodskej satiry Bol som pri tom (1979). Našťastie je všetko inak. Hlavnými postavami filmu Nech žije sloboda! sú síce jednovaječné, a teda na nerozoznanie podobné dvojčatá, ale namiesto bláznivej komédie ide o existenciálnu drámu s komickými prvkami. Enrico Oliveri je predseda najsilnejšej opozičnej ľavicovej strany. Cíti sa Nech žije sloboda 3 resizevyhorený a na nálade mu nepridávajú ani neustále klesajúce preferencie, čo je nepríjemné najmä krátko pred voľbami. Po incidente na predvolebnom zhromaždení, kde mu jedna z účastníčok otvorene vmetie do tváre tvrdú kritiku, sa rozhodne zmiznúť. Odcestuje do Paríža k bývalej milenke Danielle, ktorá žije v usporiadanej rodine s úspešným filmovým režisérom ázijského pôvodu a s dcérou, a pod vplyvom spomienok, liberálneho prostredia rodiny i filmového štábu, kde dokonca krátko pracuje ako pomocný rekvizitár, sa postupne nielen zotavuje zo svojej traumy, ale aj názorovo a ľudsky mení.

 

Nech žije sloboda 4 resizeChaos, ktorý Enrico spôsobí svojím útekom do parížskeho azylu, musí riešiť predovšetkým jeho tajomník a šedá eminencia strany Andrea Bottini, ktorý príde na geniálnu myšlienku: využiť na krátky čas existenciu Enricovho dvojčaťa, filozofa píšuceho pod pseudonymom Giovanni Ernani, ktorý síce trpí psychickou chorobou, ale po prepustení z blázinca je momentálne na slobode a navyše ochotný zaskočiť ako dablér za svojho nezvestného brata – politika. Charizmatický Giovanni, vonkajškovo podobný, no vnútorne diametrálne odlišný od suchárskeho súrodenca, hýri vtipom a úsmevmi. Nezískava si voličov prázdnymi sľubmi, ale otvorenými, Nech žije sloboda 5 resizeľudskými vystúpeniami, ktorými ich dokáže inšpirovať. Preferencie mu naskakujú priam geometrickým radom, vynára sa však otázka, čo bude, keď sa vráti ten pravý vodca...

 

Andòov film sa síce zameriava na súčasnú (alebo celkom nedávnu) taliansku politickú scénu, ktorou zmieta celosvetová hospodárska kríza, ale aj nedôvera k politikom a silnejúca túžba po zmene, nie je to však politický film v pravom zmysle slova, ktorý by nadväzoval na silnú líniu domácich diel tohto žánru, aké nakrúcali napríklad P. a V. Tavianiovci, Marco Bellocchio, či v štylizovanejšej podobe Bernardo Bertolucci Nech žije sloboda 7 resizealebo Elio Petri. Obraz súčasnej talianskej politickej scény vo filme Nech žije sloboda! je pomerne pokojný, bez výraznejších satirických šľahov. Cítiť však, že režiséra oslovuje aktuálne volanie po nepolitickej politike, ktoré v našej (ešte česko-slovenskej) vlasti neúspešne presadzoval Václav Havel a ktorého dôsledky vidíme vo voľbách neštandardných subjektov na rozličných úrovniach aj dnes. Len preto môže byť úspešným človekom, ktorý cez krádež identity smeruje k moci, psychiatrický pacient, ponímajúci toto poslanie ako jedinečný druh zábavy.

 

Nech žije sloboda 10jpg resizeNie je náhoda, že scenárista a režisér si zvolil za dvojhrdinu dvojčatá, a nie iba náhodných dvojníkov. Enrico s Giovannim sú nielen mentálne, charakterovo a názorovo protikladné bytosti, ale aj zrelí muži s nevybavenými účtami z mladosti. Celé štvrťstoročie sa nekontaktovali, zrejme rana z mladých rokov, keď mali spoločnú lásku Danielle, sa nikdy nezahojila. Preto aj v Giovanniho prijatí úlohy náhradníka je viac pomsty, ako ochoty zachrániť brata pred škandálom. Krátkodobý život jedného na výslní v žiare kamier a postupná premena druhého v novom tolerantnom prostredí však stierajú protiklady medzi nimi a paradoxne ich zbližujú. Koniec však zostáva otvorený, dokonca zahalený tajomstvom.

 

Možno by z úspešnej literárnej predlohy nebol nikdy vznikol rovnako úspešný film, čo dokladajú talianske prestížne ocenenia, keby nebol prijal ponuku na dvojúlohu v ňom významný taliansky herec Toni Servillo (1959), hviezdiaci naposledy v Oscarovej Veľkej nádhere. Jeho inteligentná tvár s ostrými črtami potrebovala len minimalistické herecké prostriedky, aby odlíšila postavy dvojčiat a umožnila tým divákovi spoľahlivú orientáciu v komplikovanom príbehu. Chladný Nech žije sloboda 13 resizepohľad, pevne zomknuté pery, uzavretý výraz – to bol politik Enrico Oliveri. Iskriace oči, nemiznúci úsmev s ironickým nádychom, dychtivý výraz tváre – to bol jeho náhradník, filozof a „blázon“ Giovanni Ernani. Psychologicky prepracované postavy protagonistov dostali v Tonim Servillovi ideálneho interpreta, čo vyjadrila aj špeciálna Strieborná stuha – cena Talianskeho syndikátu novinárov za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Donatellovho Davida za vynikajúce stvárnenie vedľajšej úlohy po zásluhe získal Valerio Mastandrea ako Andrea Bottini, šedá eminencia opozičnej politickej strany, na ktorého bedrách spočíva celá ťarcha straníckych rošád. Aj on sa však pod blahodarným dvojníkovým vplyvom mení z vystresovaného byrokrata na mladého muža, ktorému začne chutiť život. Možno na začiatok stačí málo – postrapiť ulízaný účes...

 

Režisér mal šťastnú ruku aj pri obsadení Nech žije sloboda 14 resizeženských partov, či už išlo o Valeriu Bruni Tedeschi (švagrinú bývalého francúzskeho prezidenta N. Sarkozyho) v postave osudovej Danielle, Michelu Cescon ako politikovu manželku Annu či Annu Bonauito v úlohe Enricovej straníckej kolegyne a príležitostnej milenky Eveline. Všetky tri, každá svojím spôsobom, dotvárali záhadný, uzavretý svet dvojčiat, platiac za kontakty s nimi nepochopením či samotou. Herecké výkony všemožne podporovala kongeniálna kamera Maurizia Calvesiho, silným atmosférotvorným hráčom bola hudba Marca Bettu.

Príbeh snímky Nech žije sloboda! sa pohybuje medzi dvomi konštantami: politikou a filmom. Nech žije sloboda 12 resizeNie náhodou je Daniellin manžel úspešným filmovým režisérom, ona členkou tvorivého štábu a Enrico veľkým filmovým fanúšikom, nie náhodou sa v dokumentárnom zábere objaví s plamenným prejavom mág Federico Fellini. Politika a film majú veľa spoločného – vychádzajú zo života, ale nie sú realitou. Herci i politici predstavujú obyčajných ľudí, ale nie sú nimi. Jedni aj druhí si nasadzujú masky, pod ktorými skrývajú svoje pravé tváre. Možno to nazvať umením, ale aj pretvárkou. A čo tým získavajú? Popularitu, peniaze a moc. Film Nech žije sloboda! inšpiruje k vážnym úvahám, a pritom je to zábavné dielo, ktoré nedovolí divákovi nudiť sa. A keby predsa len nesplnil jeho očakávania, vždy sú tu ostatné lákadlá talianskeho festivalu DOLCE VITAJ, ktorému bude na Slovensku patriť začiatok leta.

 

Nech žije sloboda 11 resizeNech žije sloboda! (Viva la libertà), Taliansko 2013
Námet: Roberto Andò – román Il trono vuoto (Prázdny trón), 2012
Scenár: Roberto Andò, Angelo Pasquini
Réžia: Roberto Andò
Kamera: Maurizio Calvesi
Strih: Clelio Benevento
Hudba: Marco Betta
Hrajú: Toni Servillo, Valerio Mastandrea, Valeria Bruni Tedeschi, Michela Cescon, Brice Fournier, Massimo De Francovich, Gianrico Tedeschi a ďalší
Premiéra v SR: 5. júna 2014
Foto: Film Europe
 
        

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.