Ümit Ünal (1965) napísal niekoľko úspešných scenárov a pred Hlasom nakrútil napríklad poviedkový film Anlat Istanbul (2004), v ktorom parafrázoval známe rozprávky, či drámu Golgesizler (2009) o holičovi, ktorý skúša po odchode z Istanbulu žiť na vidieku. Pri Hlase (Ses, 2010) sa pokúsil o nový žáner v svojej tvorbe – psychologický horor či skôr triler, ktorý má byť rozšírením tradičnej škály poeticky ladenej tureckej kinematografie. O tom, že pokusy o žánrové chuťovky nie sú ľahké a nie vždy sa zavŕšia úspechom, vedia svoje aj mladí slovenskí filmári. Ich turecký kolega si k doterajším filmovým cenám, získaným predovšetkým na domácej pôde, pripísal za Hlas dve ocenenia: za kameru, ktorú obsluhoval Turksoiy Golebey, a za hudbu, ktorú skomponoval Mehmet Cem Unal (MFF Ankara 2011). Doterajší diváci majú však odlišný názor ako medzinárodná porota: Hlas získal na internetovom portáli IMDb rating iba 5,3, hlasujúci fanúšikovia ho v Česko-slovenskej filmovej databáze ohodnotili 63 percentami.

Takmer celý čas z 97-minútovej snímky sledujeme utrpenie mladej Derye (Selma Ergeç), ktorú trápi nielen nočná mora s hororovými prvkami, prinášajúca potlačené spomienky z útleho detstva, ale aj neznámy, čoraz nástojčivejší hlas, ktorý sa ozýva v najnevhodnejších okamihoch. Trápi ju v práci, kde, mimochodom, tiež komunikuje iba s hlasmi zákazníkov, trápi ju doma, kde žije s úzkostlivou matkou, ktorá by ju už najradšej videla pod čepcom, nedá jej pokoj na stretnutiach s jedinou priateľkou. Hlas, ktorý vydáva také rázne povely, že ich nemožno neposlúchnuť, postupne privádza Deryu na miesta a stretnutia, ktoré jej majú objasniť neznáme tajomstvo. Napokon dôjde až k trom odhaleniam, jedno sa týka samotnej hrdinky, druhé jej rodiny a tretie kamaráta, takmer brata z detstva, teraz zhodou okolností šéfa a potenciálneho partnera Onura (Mehmet Günsür). Pravdu povediac, ani jedno odhalenie nie je príliš prekvapujúce, vo filme bol dostatočný počet indícií, ktoré umožnili divákovi dospieť k logickému riešeniu ešte skôr, než ho autori filmu naservírovali. Záverečná pieseň, podfarbujúca tentoraz umelecky nemodifikované titulky, je preložená, a tak môžeme konštatovať, že má trochu iný zmysel než obrazová pointa.

Hoci voči scenáru, ktorý napísal filmový kritik a spisovateľ Uygar Sirin, možno mať mnohé výhrady, na atmosfére príbehu si dal režisér záležať. Hrdinka sa pohybuje predovšetkým v temných zákutiach bytu a mesta, plne osvetlené priestory sú vzácnou výnimkou. Bodové svietidlá umožňujú ukazovať len výseky reality, čo vnáša do obrazov tajomnosť a napätie. Farebná škála je mimoriadne zúžená, prevažuje okrová a sépiová farba. Škoda, že dialógy, komunikácia postáv a temporytmus v tomto psychologickom trileri až priveľmi pripomínajú romantické turecké telenovely, také obľúbené v časti našej, najmä ženskej  populácie. Účinkovanie v Sultánovi výrazne poznačilo predovšetkým herecký výkon Mehmeta Günsüra v úlohe Onufra (hral napríklad aj vo filmoch Anlat Istanbul, Vraždiace monštrum, Svadba a iné katastrofy). Hoci jeho hrdina skrýva až dve tragické tajomstvá, na jeho nehybnej tvári sa to neodzrkadľuje, a to ani vo chvíľach dramatického vypätia. Selma Ergeç ako nešťastná Derya má rozsiahlejšiu výrazovú škálu, ktorá sa prejavuje v rýchlej zmene nálad pod vplyvom neznámeho hlasu a najmä v záverečnej scéne, kde vlastne vytvára dve rozdielne postavy. Hudba Mehmeta Cema Unala, ktorá svojou neustálou prítomnosťou, intenzitou až vtieravosťou tvorí ďalšieho rovnocenného spoluhráča, má niekoľko silných momentov. Napríklad vo chvíli, keď sa hlas hrá s Deryou detskú hru Zima, zima, teplo, teplo, navádzajúc ju na konkrétne miesto, pripomína jej pohyb sem a tam tanečné kroky. Unalova hudba hrá valčík...

Turecký film nie je na slovenských filmových plátnach častým hosťom, a tak privítajme aj  tento titul, ktorý prináša distribučná spoločnosť Film Europe. Hoci snímok európskej i americkej proveniencie na podobnú tému sme videli dosť, berme ju ako protiváhu masovo rozšírených tureckých telenoviel. A pri troške špekulácií aj ako signál, že disfunkčným rodinám s traumatizovanými členmi sa v dnešnom globalizovanom svete nemôžu vyhnúť ani tradičné rodové spoločenstvá.

Hlas (Ses), Turecko 2010
Scenár: Uygar Sirin
Réžia: Ümit Ünal
Kamera: Turksoy Golebeyi
Strih: Cicek Kahraman, Natalin Solakoglu
Hudba: Mehmet Cem Unal
Hrajú: Selma Ergeç, Mehmet Günsür, Isik Yenersu, Eylem Yildiz, Hakan Karahan, Emre Akay a ďalší
Premiéra v SR: 31. októbra 2013
Foto: Film Europe