Meno Tomáš Baťa (1876 -1932)  je niečo ako symbol a kedysi asi nebolo našinca, čo by ho nepoznal. Bol zakladateľom obuvníckeho impéria, ktoré z rodného Zlína expandovalo do celého sveta,  ale aj  vizionárom, o ktorom sa hovorí, že nevyrábal a nevyvážal iba topánky, ale aj systém a filozofiu práce a života. Svojím spôsobom bol  “Prvý globalista“. Takto aj pôvodne nazval svoj najnovší  celovečerný dokument  známy slovenský režisér, scenárista a producent Peter Kerekes (1973). Až neskôr ho premenoval na BATAstories. Rozhodol sa totiž pozrieť na všetko z iného uhla pohľadu.

Rozprávanie o  Tomášovi Baťovi je iba jednou z línií filmu.Prelína sa s ďalšími: predovšetkým rozprávaním o podnikaní  jeho pokračovateľov z baťovskej rodiny na všetkých kontinentoch, ale aj o jeho inšpirácii pre obyčajných ľudí a zisťovaním, ako  žijú jeho myšlienky v dnešnom svete. Impulzom k vzniku filmu bola dohoda medzi francúzskou spoločnosťou Arte a Českou televíziou o nakrútení niekoľkých filmov o významných Čechoch, ktorí sa preslávili vo svete. Na jej základe oslovili Petra Kerekesa, ktorý spočiatku váhal (predsa len jestvuje málo archívneho filmového či fotografického materiálu, pamätníci už nežijú a podobne). Presvedčila ho vraj až manželka.  Na scenári potom spolupracoval s českým scenáristom, sedemdesiatnikom Pavlom Hajným, ktorý sa posledných pätnásť rokov venuje histórii firmy Baťa a pozbieral množstvo spomienok pamätníkov, zakladateľov jednotlivých pobočiek vo svete. Súčasťou komentára filmu sú citácie z útlej autobiografie, ktorú napísal samotný Tomáš Baťa a zaznievajú v podaní iného známeho moravského rodáka – herca Bolka Polívku.

Už v úvodnej scéne sa dozvedáme, že  obuvnícke remeslo sa  v baťovskom rode dedilo z pokolenia na pokolenie po storočia a Tomáš sa už ako dieťa učil vyrábať  prvé topánočky z odpadkov kože v otcovej dielni. Fascinovali ho stroje a  sníval o tom, že raz bude  vyrábať kvalitné, ale lacné topánky. V roku 1894 sa osamostatnil  a spolu s bratom a sestrou založili  z dedičstva po matke samostatnú firmu. Po roku sa ocitli na hranici bankrotu. Vďaka húževnatosti, úžasnej  pracovitosti , schopnosti učiť sa aj zo skúsenosti iných a predvídať, sa mu firmu podarilo zachrániť, a keď v prvej svetovej vojne získal vojenské zákazky, aj zbohatnúť. Začal uskutočňovať svoje vízie – staval fabriky a okolo nich záhradné mesta. Nielen v Československu, ale na celom svete. Dokonca aj v čase krízy, dokázal príťažlivou cenovou politikou propagovať značku Baťa. Zahynul predčasne v roku 1932, ale symbolicky na krídlach – pri havárii lietadla. Jeho syn vtedy ešte nemal osemnásť rokov, takže podľa poslednej vôle prevzal „žezlo“ Baťov nevlastný brat Jan Antonín Baťa, ktorý mal v roku 1937 už pobočky na piatich kontinentoch , pre propagáciu vytvoril v Zlíne  vlastné filmové štúdia a postavil aj prieplav, ktorým spojil Dunaj s Moravou.

Dokument BATAstories prelína rozprávanie o zakladateľovi  svetoznámej značky, ktorá patrí medzi sedem najslávnejších i dnes, so stretnutiami s jeho  potomkami a predstavuje i  novodobých „malých Baťov“ – hoci aj indického chlapca alebo afrických bratov, ktorí vyrábajú obuv zo starých pneumatík. Ponúka možnosť bližšie spoznať  Baťu, baťovcov i „baťovcov“. Je to viac ako záslužná vec, lebo patria aj do slovenských dejín, hoci o tomto  sa v dokumente nehovorí. Vlastne sa spomína iba kuriozita – dovolenka Tomáša Baťu s manželkou  v Tatrách  prispela k narodeniu jeho jediného syna Tomáša. Mimochodom, už  v detstve ma nadchlo, keď mi rodičia rozprávali o fenoméne Baťa, o tom ako staval nielen fabriky, ale celé záhradné mestá, domy, školy, nemocnice i športoviská pre svojich zamestnancov a ich pozostatky mi ukázali v podtatranskom Svite, či v Partizánskom. Ako dbal o ich  vzdelávanie v Baťovej škole práce, ale  i  trávenie voľného času, pravidelné oceňovanie, celkovú spokojnosť. Veril totiž,  že  dobré topánky môže  vyrobiť iba spokojný  a dobre sa cítiaci človek. Na druhej strane patrím ku generácii, ktorá  si v päťdesiatych rokoch povinne musela pozrieť filmovú agitku Botostroj, kde bol Baťa označovaný  div nie za kapitalistického netvora a prinajmenšom kontroverznú osobnosť a štyridsať rokov sa  neodporúčala jeho verejná prezentácia.

O to je záslužnejší  Kerekesov dokument a už sa teším aj na pripravovaný celovečerný hraný český film na tému Baťa. Niekoho môže dokument BATAstories, odradiť záplavou faktov, iného potešiť zmyslom pre humor (režisérovi sa podarilo nahovoriť Baťovho pravnuka, aby si vyskúšal obuvnícke remeslo v praxi a moc mu to nešlo) alebo zaujímavou hudobnou kulisou. V každom páde však diváka, bez ohľadu na generačné zaradenie, núti zamyslieť sa nad osobnosťou Baťu i jeho filozofiou podnikania. Sú jeho myšlienky v porovnaní  so súčasnosťou utópiou? Razil napríklad heslo –„myslenie pre človeka, drina pre stroje“. Lenže dnes je  možno lacnejšie, keď stroj navrhne podľa prieskumu topánku, ale zhotoví ju ručne šička niekde v Ázii či v Afrike.  Alebo je možné, že  moderný európsky podnik, ktorý dbá na blaho zamestnancov nemôže konkurovať  vydridušskému podniku, kde je zamestnanec skôr otrok? Sú utopické jeho názory na krízu(ktorá je dnes opäť „na spadnutie“) keď hovorí, že ju nemožno riešiť prilievaním peňazí, lebo nejde natoľko  o krízu ekonomiky, ako  o krízu duchovných hodnôt?

Tomáš Baťa  v dokumente priznáva, že na ceste k úspechu sa dopustil nejedného omylu (napríklad sen o takzvanom pánskom živote), ale nikdy nepochyboval o dôležitosti poctivej práce, húževnatosti, neustáleho vzdelávania, dobrých nápadov a pocitu spolupatričnosti a hrdosti na to, čo človek robí. To je niečo, čo sa dnes považuje div nie za anachronizmus. Zleniveli sme, alebo jednoducho  sa ideálom stal práve takzvaný pánsky život, teda mať čo najviac peňazí za čo najmenej práce a zodpovednosti? Považujeme poctivú prácu za nutné zlo? Kerekesov dokument  sa nemusí páčiť každému, ale jeho význam spočíva  v tom, že nielen predstavuje muža, čo „vytvoril vesmír, ktorého centrom bola topánka“, ale nastoľuje otázky, hoci aj  o tom, čo znamená pracovať nielen pre seba  a mať z toho radosť.

P.S.    S filmom  BATAstories sa slovenskí diváci stretli na festivale Art Film Fest v Košiciach, Cinematic v Piešťanoch a  distribučnú premiéru mal začiatkom októbra na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet v Bratislave.

BATAstories (Baťa, první globalista, Bata, un cordonnier à la conquête du monde), Francúzsko, Česko, Slovensko, 2019
Dĺžka: 80 minút
Réžia: Peter Kerekes
Scenár: Peter Kerekes, Pavel Hajný
Kamera: Martin Kollár
Hudba: David Solař
Strih: Marek Šulík
Zvuk: Martin Sadoux, Richard Muller, Štěpán Mamula
Účinkujú: Thomas Archer Bata, Monica Pignal, Dolores Arabašič,Antonio Silva, Joao Jorge,Gopal Das, Arun Sarpute a ďalší
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 10.októbra 2019
Foto: Filmtopia