Ak toto najnovšie dielo nestora svetového filmu Jean Luca Godarda Kniha obrazov označíme ako záležitosť pre cinefilov, je potrebné upresniť, že je vhodné výlučne pre sekciu vyznávačov emocionálno-intelektuálnej montáže všetkého, čo priamo, vzdialene  alebo len významovo súvisí so spektrom nálad a dojmov autora.  

Myslím si, že vhodným návodom k „čítaniu“ tohto filmu je Godardov okrídlený výrok: "Vo filme musí byť začiatok, stred a koniec, ale nie je dôležité v akom poradí. Tak ako v živote."  V Knihe obrazov sa dotýka predovšetkým kontextu významov súčasného sveta, vojen a násilia, terorizmu a islamského náboženstva. Skladá ho z obrazov vyňatých z hraných filmov, ale i dokumentov a zrejme i televíznej publicistiky. Tieto obrazy čiastočne výtvarne upravuje, ale i necháva v pôvodnej verzii. Sprevádza ich vlastným komentárom.

Hľadanie kľúča k interpretácii a nejakému zmyslu je čisto individuálnou záležitosťou, niečo diváka osloví viac, niečo menej. Štruktúra výpovede tohto druhu má najbližšie k poézii, a to angažovanej, vyzývavej, provokujúcej i útočnej, zdôraznenej miestami i grafickou hrou so slovami i sloganmi. Godardove myšlienkové meandre sú komplikované a rozsiahle, mapuje ich obrazmi i slovami. Sníva i naviguje k zmyslu svojich rečníckych figúr: „ Keď chceme poučiť ľudí, musíme sa obrátiť na všeobecnú cnosť, ktorá sa nazýva láska k ľuďom.“ Obracia sa  predovšetkým k obsahom, súvisiacim s politickým spektrom a jeho dosahom na ľudské životy, ale tak, ako ich vníma bytostný revolucionár s mantrou zmeny na perách i v srdci.

Jeho „pas do skutočnosti“  je dokladom cestujúceho po mnohých destináciách, imaginatívnych i reálnych. Pri sledovaní filmu sa divák pohybuje na hranici pojmov „pôsobí-nepôsobí“. Videné touto optikou na mňa najviac pôsobila záverečná časť filmu, ktorá sa odrazu zo značne úderných obsahov, vzťahujúcich sa k témam láska, vojna a násilie, obrátila k téme Východ – Západ , geograficko-kultúrnej osi, kde sa extrovertný kurz  zmiernil a naklonil do omnoho intímnejších priestorov východnej mystiky. Hovorí o tom, že ľudia v Arábii sú duchovnejší, majú viac času premýšľať a obyčajný človek je schopný reflektovať oveľa hlbšie veci než je tomu na teritóriách ovládaných  výkonom a konzumom. Túto premisu síce Godard nerozvádza, ale impulz je to zaujímavý aj keď, samozrejme, okamžite napadnuteľný a spochybniteľný, pretože túžba a obdiv po materiálnych statkoch, sociálnom luxuse a mnohých iných ikonických znakoch Západu je predmetom nenávisti, ktorá mobilizuje do boja na obranu islámskych hodnôt a prikázaného životného štýlu. Komentuje múdro, s istou dávkou humoru: „ Tam, kde nič nie je, sa aj zlosynovia zmieria s nedostatkom“. Godard sa tu vzdáva svojej dynamickej rétoriky a okúzľuje meditatívnymi obrazmi púšte, hypnotickej hudby a spevu zahalených krások. Pýta sa: „Môžu Arabi hovoriť? Môžu, ale len jemným a tichým hlasom.“  V žiadnom prípade to nie je reprezentatívna časť filmu, ale je pôsobivá a zaujímavá. Čítať sa dá selektívne, lebo v tomto filme zaznieva pre každého niečo. S vetou „ jazyk nebude nikdy reč“ sa dá aj v prípade tohto filmu len súhlasiť.

Godard rozširuje svojimi neštandardnými filmovými postupmi žánrový register o formy, súvisiace s esejou, poetickou  agitkou venovanou chaotickému svetu, naplnenom konfliktami a násilím. Film je zároveň i reflexiou histórie filmu. Jeho výberové portfolio má široký rozsah a pre cinefilov slúži i ako test  znalostí pri identifikácii jednotlivých  scén.

Predchádzajúci film Zbohom jazyk nakrútil v roku 2014 a jeho „reč“ sa akosi bližšie dotýkala ľudskej každodennosti a bola menej politická. Pri sledovaní podobných filmov je užitočné pripomenúť si zmysel príbehu, ktorý štrukturuje čas, logiku udalostí i situácií a z chaosu vnemov, dojmov a myšlienok konštruuje, kondenzuje model prístupný ľudskému vnímaniu. Godard v mnohom kopíruje reálny priebeh  všetkého, čo  „pláva“ v nás a okolo nás. Zachytáva ho svojou vlastnou metódou dekonštrukcie prijatých, overených foriem. Vytvára svoje vlastné, vytvorené pre všetkých, ktorí mu chcú rozumieť.

Kniha obrazov (Le livre d´image), Francúzsko, Švajčiarsko, 2018
Dĺžka: 84 minút
Scenár a réžia: Jean Luc Godard
Kamera: Fabrice Aragno
Strih: Jean-Luc Godard
Rozprávač: Jean-Luc Godard
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR: 14. marca 2019
Foto: Film Europe Media Company