Predošlé filmy s bohom hromu patrili aj napriek priazni divákov medzi tie slabšie hodnotené diely neustále sa rozpínajúcej  superhrdinskej série štúdia Marvel. Po ešte obstojnej prijatej shakespearovskej prvej časti od Kennetha Branagha nasledovala úspešnejšia, no podľa viacerých nijaká, dvojka od Alana Taylora. Aj to bol zrejme jeden z dôvodov, prečo sa štúdio rozhodlo poňať Thor: Ragnarok trochu  iným spôsobom.

Réžie sa na tretí pokus chopil novozélandský režisér Taika Waititi, ktorý na seba výrazne upozornil ako jeden tvorcov netradičnej hororovej komédie Čo robíme v temnotách. Waititi dostal jasné zadanie – ešte viac pridať na humore a pretlačiť do filmu čo najviac zo štýlu úspešných Strážcov Galaxie. A ako to dopadlo? Ragnarok je pravdepodobne najbizarnejší, no jednoznačne najfarebnejší a s prehľadom najkomediálnejší Thor. Podľa mnohých aj najlepší, ale dá sa predpokladať, že názory nielen skalných priaznivcov na tento fakt sa budú do istej miery líšiť.

V centre diania je tentoraz starodávne proroctvo o Ragnaroku a hroziaca skaza celého Asgardu. Thor to, samozrejme, nemieni nechať len tak a rozhodne sa zabrániť jeho splneniu. Čo sa mu hneď v úvode zdanlivo podarí, lenže problémy  sa ani zďaleka nekončia. Na scéne sa totiž objavuje bohyňa smrti Hela a ich prvá vzájomná potyčka vrcholí tým, že Thor prichádza o svoje kladivo a súčasne je transportovaný na planétu Sakaar nachádzajúcu sa kdesi na opačnom konci galaxie. A kým on je nútený proti svojej vôli bojovať v gladiátorskej aréne, Hela pomaly naberá ďalších spojencov a jej sila narastá.

Samotná premisa je skrátka dostatočne osudová a dáva jasne najavo, že v hre toho nie je práve málo. O to prekvapujúcejšie je, že tvorcovia sa s ňou neboja narábať s mimoriadne ironizujúcim nadhľadom, ktorý je na míle vzdialený prechádzajúcej, skoro až antickej dramatičnosti. Teda, niežeby sa predošlé diely brali prehnane vážne, nakoľko humor je s Marvelovkami spätý odjakživa, ale Ragnarok i tak predstavuje vcelku radikálny zlom. Hoci v ňom logicky nie je núdza o vážnejšie okamihy a scenár sa dokonca nebojí ani nekompromisne odstraňovať známe postavy, po sebazhadzujúcu hlášku sa nikdy nemusí chodiť ďaleko. Samotný humor sa pritom nie je z rangu toho najinteligentnejšieho, ale komediálny timing ako taký funguje na jednotku, či už u starých postáv alebo nových (vynikajúci Veľmajster Jeffa Goldbluma).

Kadencia vtipov je vysoká  a v tomto smere najviac vynikajú pasáže na planéte Sakaar, ktorá pôsobí ako vypadla z úplne iného filmu. A v podstate aj vypadla – hoci nie z filmu, ale z komiksovej predlohy Planéta Hulk. Z nej však neostal takmer kameň na kameni a okrem Hulka, dvojice ďalších postáv a arény slúži výhradne novej zápletke. Zaužívanému sa vymyká aj audiovizuálnou štylistikou. Jej výtvarná stránka evokuje osemdesiate roky a atmosféru tejto dekády pomáha budovať aj padnúca elektronická hudba. V konečnom dôsledku má, pravda, možno až zbytočne veľa priestoru na úkor relevantného diania, ale silná štýlovosť pomáha vcelku efektívne zakrývať tento diskutabilný nedostatok. Ku kladom treba prirátať aj prehľadnú a najlepšie nasnímanú akciu v rámci celej série. Nie, nenastoľujú sa žiadne nové štandardy, ale to ani nemusia. Stačí, že akcia je dostatočne dynamická, oku lahodiaca a nezriedka ju podfarbuje vhodný hudobný podkres (napríklad aj dvakrát použitý Imigrant Song od Led Zeppelin). Po technickej stránke ide už klasicky o špičku, ale na to sme si u štúdia Marvel v posledných rokoch zvykli.

Samozrejme, aj napriek čiastočnému odklonu od zaužívaného ide stále o stávku na istotu, kde sa nedá hovoriť o  priveľkom riskovaní. Na to sú všetky ingrediencie namiešané tak akurát, aby vznikol ideálny mix starého a nového a štúdio mohlo neustále posúvať svoje limity. Podvratnosť humoru a neustále zhadzovanie sa však so sebou prináša aj jedno nepopierateľné negatívum. Na jednej strane je sympatické, že film sa nesnaží brať zbytočne vážne, lenže  akékoľvek silnejšie emócie sa skrátka nedostavujú. A na niektorých miestach by asi aj mali. Rovnako zamrzí aj to, že prvá ženská záporáčka je rovnakou mierou zaujímavá, ako nevyužitá. Takto sa divák musí uspokojiť iba s mimoriadne elegantnou pestrofarebnou jazdou, ktorá ako potenciálne uzavretie Thorovskej ságy nerobí nikomu zo zúčastnených hanbu. Lenže na druhej strane, čo by dali iní za tak kvalitný naštandard?

Thor: Ragnarok, USA, 2017
Dĺžka: 130 minút
Réžia: Taika Waititi
Scenár: Eric Pearson, Craig Kyle, Christopher Yost
Kamera: Javier Aguirresarobe
Strih: Zene Baker, Joel Negron
Hudba: Mark Mothersbaugh
Hrajú: Chris Hemsworth, Tom Hiddleston, Mark Ruffalo, Cate Blanchett, Tessa Thompson, Idris Elba, Jeff Goldblum, Anthony Hopkins, Karl Urban, Zachary Levi, Ray Stevenson, Benedict Cumberbatch, Tadanobu Asano, Taika Waititi, Clancy Brown, Lou Ferrigno, Stan Lee, Rachel House, Rob Mayes, Sam Neill, Matt Damon, Luke Hemsworth, Charlotte Nicdao, Ken Watanabe a ďalší
Distribúcia: Saturn Entertainement
Premiéra v SR:  2. novembra 2017
Foto: Saturn Entertainement