Pred niekoľkými rokmi mi kamaráti, počúvajúci metal, hovorili zaujímavú historku z istého metalového festivalu. Stretli sa tam totiž s veľkým fanúšikom najtvrdšej hudby: death metalu zo Saudskej Arábie. Všetci boli pochopiteľne prekvapení, že sa aj v takýchto exotických končinách nájde niekto, zdieľajúci záujem o kvázi čisto európsky a americký štýl hudby. Mladík však namietol, že vďaka internetu je dnes všetko hravo dostupné a jeho prípad je dôkazom, že ľudia sú v podstate všade rovnakí a dokážu mať rovnaký vkus. Preto ma osobne neprekvapil ani námet filmu Radio Dreams.

V ňom sa prvá afgánska roková kapela Kabul dreams vyberie na cestu do San Francisca, kde má odohrať v miestnom iránskom rádiu krátky improvizačný set so slávnou Metallicou. Ide však iba o hlavnú dejovú líniu filmu a popri nej sledujeme osudy viacerých zamestnancov rádia Pars počas jedného, zato netradičného dňa. Práve dnes tam majú večer prísť členovia najslávnejšej metalovej kapely sveta a všetci sú patrične nervózni, pričom nesmú zabúdať ani na vysielanie „štandartnejších“ programov počas dňa. Nielen okolo štyroch chlapíkov v rokoch sa krúti svet, poslucháčov rádia zaujímajú aj informácie o odchlpovaní ženského tela, salvádorskom básnikovi alebo nekonečne dlhé vtipy o tučniakoch. Respektíve členovia rádia si myslia, že by ich to mohlo zaujímať. Film je členený na viacero kapitol, uvádzaných dennou dobou a zvyšuje tak v divákovi napätie v očakávaní spoločného vystúpenia Kabul dreams a Metallicy. Ako sa hodina H blíži, tak sú všetci stále viac a viac nervóznejší a neprekvapivo prídu viaceré komplikácie.

Radio Dreams nakrútil mladý iránsky režisér Babak Jalali a ide o jeho druhý celovečerný film. Jalali vyrastal odmalička vo Veľkej Británii a vyštudoval tam aj vysokú školu. Preto neprekvapí, že Radio Dreams ponúka stret západného a blízkovýchodného sveta, stret dvoch rozdielnych kultúr. Treba však podotknúť, a to je pre vyznenie diela signifikantné, že nepôjde o stret konfrontačný, ale naopak iba o akúsi observáciu profesionálneho a čiastočne aj súkromného života iránčanov v San Franciscu. Väčšinu stopáže sme uväznení medzi štyrmi stenami miestností rádia a režisér sa nesnaží vyvolávať nasilu nejaké konflikty s miestnou americkou komunitou, aby bolo jeho dielo silou mocou „umelecky“ hodnotnejšie. Prichádzajú sem americkí novinári a vypytujú sa ako skupiny Kabul Dreams, tak spisovateľa a riaditeľa rádia Hamida, na ich pocity, osobné skúsenosti a názory.

Pokiaľ by sme mali spomedzi neortodoxnej partičky zamestnancov vybrať hlavnú postavu, bol by to práve postarší Hamid. Klasický umelec s veľkou „einsteinovskou“ hrivou dáva najavo svoju excentricitu už výzorom a ak je nespokojný, dokáže v práci vyjadriť aj ostrejšie svoj názor. Medzi jeho mladšími kolegami a podriadenými si všimnete ihneď najmä jeden ženský element. Na pohľad nie príliš sympatická tridsiatnička sa ale snaží priniesť do nie príliš praktického fanúšikovského zápalu jej kolegov trochu toho ženského nadhľadu a pragmatického myslenia. Áno, rozhovor s miestnou iránskou kráľovnou krásy asi zaujme poslucháčov rádia viac, ako história kozmických letov so zvieratami na palube. Že sa na to chudák chalan pripravoval celý týždeň, musí ísť stranou.

Sú to práve rôzne dlhšie vstupy do relácií, prinášajúce do filmu skutočne netradičný a exotický humor. Žiadne vopred nahraté reklamy, ale naživo, s hudobným doprovodom a s entuziazmom prerozprávané gýčové spoty na ponuku jedál v pizzerii. Ďalej už spomínané rozhovory s iránskou kráskou a miestnym farmaceutickým šarlatánom. Tieto raz kratšie, inokedy dlhšie vsuvky umne vypĺňajú čakanie na chlapcov z Metallicy. Je to práve toto čakanie, čo drží diváka po celý čas v napätí a vyvoláva otázku, či vôbec k vopred dohodnutému stretnutiu dôjde. Nechcem, samozrejme, spoilerovať, ale ak poznáte mená štyroch hudobníkov, skutočne si nečítajte, kto vo filme vystupuje. Pretože si potom ľahko odčítate, ako bude vyzerať záverečné dejstvo.

Jalali prináša príjemné, mierne melancholické malé dielo so síce priehľadným a explicitne vysloveným posolstvom, ale stále výsostne aktuálnym a pravdivým. Pretože ak veci v správnom svetle chápu bežní občania vrátane imigrantov, mohli by sa ich snažiť pochopiť aj politici. Hamid má v tomto smere jasno a svoje názory prezrádza nenútene v jednom z viacerých rozhovorov vo filme. Tie sa vo výsledku elegantne pretnú s hudobnou zložkou diela. Radio Dreams je akousi v súčasnosti veľmi populárnou zmesou fikcie a dokumentu, osobne ale film považujem za hraný.  

Radio Dreams, USA, 2016
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Babak Jalali
Scenár: Babak Jalali, Aida Ahadiany
Kamera: Noaz Deshe
Strih: Nico Leunen, Babak Salek
Hudba: Mahmoud Schricker
Hrajú: Lars Ulrich, Boshra Dastournezhad, Kyle Kernan, Larry Laverty, Mohsen Namjoo, Mahmoud Schricker, Ali Tahbaz, Bella Warda, Sulyman Qardash, Mohammad Talani, Keyumars Hakim, Siddique Ahmed, Koroush Mehyar, Raby Adib, Litz Plummer a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 8. júna 2017
Foto: ASFK