O fašistických zločinoch vojnového prezidenta Tisa, ale aj o dnešných mladých chlapcoch, ktorí sa vyhlasujú za obrancov vlasti. Kolekcia slovenských filmov Obrazy (proti) extrémizmu sa po prvýkrát bratislavskému publiku predstaví na Medzinárodnom festivale filmových klubov Febiofest.

„Projekt je reakciou na vzostup pravicového extrémizmu, ktorý do našej spoločnosti zasieva strach, agresivitu, xenofóbne a homofóbne prejavy a svojimi zjednodušenými populistickými receptami si získava sympatie najmä mladej generácie,“ vysvetľuje garantka projektu, filmová historička a pedagogička VŠMU Eva Filová. Na festivalové plátno sa tak dostane aj vôbec prvá filmová bilancia s vojnovým slovenským štátom v našej kinematografii. Nemilosrdnú obžalobu kolaborantského režimu vytvoril už rok po skončení druhej svetovej vojny Ján Kadár, jeden z režisérov oscarového Obchodu na korze. Krátky strihový film Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! vypovedá o fašistických zločinoch Tisovej vlády a zaujímavé je, že už v roku 1946 sa zneužíval v predvolebnom boji. „Zámerom projektu je posilnenie historického povedomia, scitlivenie vnímania a porozumenia starým aj novým reprezentáciám kľúčových tém, akými sú: mediálna manipulácia, rasová a etnická neznášanlivosť, nacionalizmus, strach z inakosti, náboženská intolerancia, holokaust, politická moc či život v exile,“ vysvetľuje Eva Filová, ktorá bude viesť komentované festivalové prehliadky Obrazov (proti) extrémizmu. V neposlednom rade pôjde aj o medzigeneračný dialóg filmov vytvorených slovenskými dokumentaristami v rokoch 1946 až 1989 a filmami študentov VŠMU vytvorenými po roku 1995.

V rámci kapitoly Diktatúry sa tak v pásme ku Kadárovmu dokumentu ako „dvojička“ premietne snímka Maroša Beráka z roku 2009 Meine Wehrmacht, ktorá ukazuje ľudí medzi nami, na Slovensku, ktorí majú zvláštnu záľubu - nacizmus. S fascinujúcim priam fetišistickým zanietením hovoria o kráse nemeckých uniform, nemeckej armády, nemeckých zbraniach z 2. svetovej vojny. Režisérovi sa ako pod mikroskopom podarilo ukázať, čo to vlastne fašizmus je. „Vyzeralo to skoro ako hra. Vari všade na svete sa hrajú deti na vojakov,“ znie vo filme Maličká ríša, ktorý v roku 1964 nakrútil dlhoročný pedagóg FAMU, režisér Antonín Navrátil. Jeho strihový film o dôsledkoch fanatického nacionalizmu, uplatňovaného fašistickým režimom slovenského štátu, patrí k jeho najlepším snímkam. Svojím vyhraneným názorom si však film vyslúžil niekoľkoročný pobyt v trezore.

Vyžehlené uniformy, tvrdý výcvik a kult vodcu ukáže aj dokument Toto nie je hra režiséra Dominika Jursu z roku 2014, oceneného Zvláštnym uznaním poroty na Febiofeste v roku 2015. Mladý filmár prichádza doprostred slovenských hôr, kde prebieha intenzívny výcvik skupiny násťročných mladíkov, ktorí si hovoria Slovenskí branci. S maketami samopalov na ramenách a s nacionalistickými heslami na perách sa cvičia pre boj so zatiaľ neznámym nepriateľom. Snímka sa pýta aj to, či je to len „mladícka“ hra na vojnu, alebo spôsob zmýšľania, ktorý rezonuje slovenskou spoločnosťou?

Obrazy (proti) extrémizmu začali vznikať bezprostredne po minuloročných parlamentných voľbách, keď sa pedagógovia Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU rozhodli upozorniť na vzrastajúci extrémizmus na Slovensku. Prostredníctvom ôsmich kľúčových tém - rasová a etnická neznášanlivosť, náboženská intolerancia, nacionalizmus, politická moc, holokaust, mediálna manipulácia, život v exile, strach zo sexuality a z inakosti sa konfrontujú minulé a súčasné podoby extrémizmu v slovenskej kinematografii. Výsledkom bude DVD pozostávajúce zo starších filmov z archívu Slovenského filmového ústavu a z krátkych filmov študentov VŠMU, doplnené o sprievodné texty, určené najmä pre stredoškolákov – budúcich prvovoličov. Vybrané pásmo štyroch unikátnych filmov z projektu si budú môcť pozrieť festivaloví diváci MFFK Febiofestu v sekcii Zrkadlo minulosti.