Kolekcia čínskych filmov je pre bratislavskú verejnosť výnimočnou príležitosťou nahliadnuť do kinematografie, ktorá je dnes rozsahom i úrovňou produkcie pre nás zatajeným gigantom. Rastie a vzmáha sa po všetkých stránkach, produkuje nákladné komerčné blockbustre, ale zároveň sa bez komplexov venuje aj artovému filmu, rezonujúcemu na svetových festivalových fórach.

Je pozoruhodné ako sa na úrovni filmovej tvorby, ale aj v hudbe, či televíznych projektoch rozplýva hranica medzi troma čínskohovoriacimi teritóriami – kontinentálnou Čínou, Hongkongom a Taiwanom. Vznikajú početné koprodukcie  a každoročne sa filmová žatva spoločne oceňuje na festivale Zlatý kôň v taiwanskom Taipei, kde sa udeľujú „čínske Oscary“. Asi je len otázkou času, kedy si čínské veľkoprodukcie nájdu cestu aj  do našich kín a začnú konkurovať hollywoodskym filmom. Európsky divák im zatiaľ veľmi neverí a predstavujú pre distribútorov riziko. S touto prekážkou si radikálny čínsky pragmatizmus iste dokáže časom poradiť. Čínski producenti i tvorcovia sa učia rýchle a usilovne prispôsobujú svoje produkty euroatlantickým štandartám. Fúzie s Hollywoodom sú zreteľné takmer všade, a je to obojstranná ústretovosť.

Program  prehliadky v kine Lumiére sa orientuje viac na úspešnú masovú tvorbu. Odráža sa v nej ambícia pritiahnuť všetkým, čo sa doma osvedčilo. Široký segment tvorby sa sústreďuje na mladého diváka. Melodramatické modely mali v Číne svoju dlhoročnú tradíciu a dnes im výrazne pomáha hollywoodska inšpirácia. Dokladom je úvodný film prehliadky Choďte preč, pán Nádor! (2015) režiséra Han Yana, inšpirovaný komiksovou tvorbou mladej autorky Xiong Dun, popisujúcej svoj zápas s rakovinou. Podľahla jej v roku 2012. Xiong Dun na plátne predstavila čínska hviezda Bai Baihe. Hrala aj v hite minulého roku Lov na monštrum (viď článok o MFF Zlatý kôň ), ktorý jej nový titul nahradil na prvom mieste v rebríčku úspešnosti a bol za Čínu neúspešne nominovaný aj na Oscara. Xiong je v úvode príbehu veselou a roztržitou provokatérkou, jej priatelia ju milujú aj napriek početným faux pas. Dopúšťa sa ich všade a nerobí si z nich ťažkú hlavu. S neskrotným humorom sa správa aj k svojej chorobe a valcuje smrteľné príznaky bez ohľadu na ťaživé vyšetrenia a liečenie. Nabrkne si dokonca i lekára Lianga (Daniel Wu). Americký optimizmus a energická odvaha zaznieva dokonca aj na jej pohrebe, keď sa z plátna prihovára smútiacej rodine a priateľom.  

Po tínedžerskej melodráme  je na programe ukážka animovaného blockbusteru Opičí kráľ: Návrat hrdinu (2015) režiséra Tian Xiaopenga, inšpirovaného  jedným zo štyroch  klasických čínskych  románov zo 16. storočia - Cestou na západ. Sun Wukong alebo Opičí kráľ sprevádza mnícha Xuanzanga na ceste do Indie, odkiaľ má priniesť posvätné budhistické texty. Pretože revoltuje voči nebesám, Budha ho potrestá prikovaním ku skale v kamennej hore.V príbehu o malom chlapcovi, hrdinsky brániacom dedinu pred útokom zelených monštier, sa objavujú aj ďalšie postavy z klasického románu, napríklad prasiatko a drak. Chlapec nevedomky vyslobodí z pút Opičieho kráľa a osud monštier je spečatený. Variácií na tento príbeh je nespočetne a sú stále úspešné. Šestnásťmiliónový rozpočet prekonal hravo obrovský zisk 153 miliónov dolárov.

Svoj západný rodokmeň nezaprie ani film Opäť 20 (2015) taiwanského  režiséra Leste Chena o starnúcej vdove, ktorá  pri nočnej návšteve fotografického štúdia čarovne omladne a vracia sa do svojho reálneho života. Opäť je to hravá a nenáročná zábava s moralizujúcim  posolstvom, asi jediným čínskym  momentom, vyzývajúcim k rešpektu voči starším. Film Leste Chana Večné leto ( Eternal Summer,2006) sme videli na MFF Karlove Vary. Vážnejšie tóny zaznievajú vo filme Americký sen v Číne (2013) hongkonského  veterána Petra Chana. Traja priatelia, študenti Pekingskej univerzity Wang, Meng a Cheng zdieľajú svoj americký sen, snažia sa dostať víza do USA. Podarí sa to len Mengovi, ale mýtus o úspechu a šťastí sa rýchle rozplýva. Dvom neúspešným kanditátom sa podarí doma založiť  úspešnú jazykovú školu Nový sen. Je dôkazom porekadla, že doma je najlepšie a je jasné, že tento odkaz „zhora“ má svoje propagandistické účely. Príbeh filmu sa začína v 80. rokoch, čase začiatkov čínskeho hospodárskeho zázraku a jednoduchá konfrontácia  meniacich sa období je zaujímavou časťou filmu. Cheng stráca prácu na univerzite kvôli svojmu otvorenému a neštandartnému chovaniu. Na trhu práce sa s Wengom rýchle uchytia, záujem naučiť sa anglicky je pre ich mladých zákazníkom zdrojom rýchleho vzostupu, aj keď začínajú v ruinách akejsi továrne bez strechy. Americký sen o úspechu, ceste na vytúžený vrchol, je súčasťou  nenapadnuteľnej stratégie. Čína, prekonávajúca rýchlou modernizáciou všetky  zákony ekonomického vývoja, na takéto modely pozorne počúva. Kým na univerzitách v USA sa diela ekonomických filozofov, propagujúci tvrdý pragmatizmus dávno váľajú v zabudnutí, v Číne zažívajú veľký comeback.

Posvatným slovom je vo filme Mládež (2013) režiséra Liu Jie „gaokao“, čínska maturita. Je to udalosť celonárodného rozsahu, všetko v priebehu testov stíchne a študenti zápasia o svoju budúcnosť. Hlavný hrdina, stredoškolák Ju Ran sa tvrdohlavo zamiluje a je kvôli láske obetovať všetko, aj školský prospech. Prepadne pri testoch a matka je zúfalá. Nakoniec dospeje a zmúdrie, ako inak. Melodramatický tlak je v tomto, neveľmi umne vystavanom príbehu nemilosrdný. Ide však vždy bezpečne mimo toho, čo nás dokáže upútať a dojať, schémy a klišé  nemajú často v čínskom filme takú mieru negatívneho obsahu, ako to je v Európe.  Absencia tradície psychologickej stavby charakterov je i v tomto filme evidentná zrejme i preto toľko sĺz a melodramatickej hudby.

O film s tibetskou tematikou sa iste zaujímajú mnohí i z politických dôvodov. Vzniká ich dosť nato, aby sa tibetskí tvorcovia  profesionálne etablovali a šírili jeho renomé do celého sveta. V Prahe sa pravidelne koná Festival tibetských filmov a filmov o Tibete a onlinové zdroje tiež nie sú na filmy tohto druhu skúpe. Jeden z najzaujímavejších tvorcov je v súčasnosti Pema Tseden, ktorý je zároveň predsedom Asociácie čínskych režisérov. Jeho film Tharlo bodoval aj pri udeľovaní  minuloročných Zlatých koňov. Do prehliadky bol zaradený film Phurbu a Tenzin (2014, anglickej verzii Tibetian Sky), režiséra Fu Dongyu. V doslovnom preklade znie názov Tibetské nebo. Tomuto názvu sa zrejme organizátori chceli vyhnúť, ale napriek citlivosti tejto témy sa film do prehliadky dostal. V Číne sa premietal v tibetčine s čínskymi titulkami. Príbeh rozpráva o osudoch dvoch chlapcov s rozdielnym sociálnym postavením, Phurbu má vyšší pôvod a Tenzin je jeho otrok. V priebehu takmer tridsiatich rokov, od 50. do 80. sleduje režisér ich dospievanie a zmeny, ktorými prechádzajú. „Film je o ľuďoch, nie o histórii“, zdôrazňuje režisér. Zmieňuje však obsadenie Tibetu čínskymi vojskami v roku 1951, ale zároveň i zrušenie otroctva v roku 1959 a „kultúrnu revolúciu“ (1966-1976). Scenár vznikol podľa románu Červené maky z roku 1998. Jeho autor Alai je po matke Tibeťanom. Posúdiť do akej miery je príbeh objektívny a do akej plní aj inú agendu, je na divákoch.