Keď Štefan Uher vo svojom režijnom scenári filmu Organ spomína mestečko, kam príde postava zbeha alias brata Felixa a kde sa odohráva príbeh filmu, ako „hriešne mesto Jeruzalem“, nejde celkom len o metaforické pomenovanie miesta.

Pri Spišskej kapitule bola totiž kedysi funkčná lokalita kresťanskej Kalvárie, a to v topograficky presnej podobe Jeruzalema (v mierke 1:1), kde bola historická a náboženská postava Ježiša odsúdená a verejne popravená. Tieto udalosti sa v období baroka zvykli názorne pripomínať vytvorením analogického priestoru historického Jeruzalema aj s umiestnením sakrálnych stavebných či výtvarných objektov. Takáto lokalita spolu s kaplnkami a s tematickými maľbami vznikla v druhej polovici sedemnásteho storočia aj na Spiši, v rámci dnešného Slovenska jediná a počas jeho komunistickej periódy z vedomia krajiny vytlačená.

Mestskú časť súdobého Jeruzalema tu prestavovala Spišská kapitula pri Spišskom Podhradí. Situácie a trasy posledných dvoch dní Ježišovho života, vrátane noci v Getsemanskej záhrade a krížovej cesty od odsúdenia k ukrižovaniu za mestom na kopci Golgota, sa rozprestierali juhozápadne od kapituly - na území planiny s lesom pod názvom Pažica, na kopci Sivej Brady a v oblasti už zaniknutej záhrady z dnes južného cípu katastra Jablonova. Tu sa pred vyše troma storočiami odohrávali odohrávali veľké predveľkonočné divadelné mystériá, viacdňové pašiové hry s témou posledných Ježišových dní.

A práve toto miesto sa stalo úvodným exteriérovým priestorom Organa. Táto „jeruzalemská“ krajina prepožičala Uhrovmu filmu svoj mysteriózny ráz a stala sa príčinlivou súčasťou jeho alegorickej filmovej skladby. Postava zbeha alias brata Felixa vo filme totiž predstavuje aj Ježišov historický osud s jeho náboženským poslaním, ktorej domáci variant katolicizmu film Organ žánrovo, kompozične i ideovo vstrebal. Podľa svojho režijného scenára chcel Uher ešte rozzáberovať výjavy krížovej cesty do prestrihov zostupu postavy zbeha do mestečka. Vo výslednom filme sa to však neobjavilo. Ťažko určiť, či v tom režisérovi zabránila autocenzúra či iné okolnosti - príliš explicitná religióznosť pre dobový režim alebo zlý stav objektov.Zaujímavým, iste nezámerným, faktom je, že koncept tohto religiózneho krajinného zoskupenia priniesli na Spiš pravdepodobne poľskí rehoľníci, ktorí vtedy pobývali v Spišskom Podhradí, pričom hlavný alegorický hrdina Organa, ktorý sa tu na tomto mieste Spišského Jeruzalema zjaví, je práve Poliak.

Každopádne, Kalvária spišského Jeruzalema, objavovaná u nás začiatkom nového tisícročia, nebola zrejme tak zabudnutá, keď sa napriek zašifrovanej symbolike, ale konkrétnym slovným pomenovaním i geografickým umiestnením, v Uhrovom filme z roku 1964 objavila.  

Text k foto:
l. Kaplnka z Pažice v úvodných záberoch z filmu Organ, keď postava zbeha vychádza z lesa.
2. Kaplnka sv. Františka Xaverského z Pažice v dnešnom stave.

3. Dnešný pohľad na kaplnku sv. Kríža na „golgotskom“ kopci Sivej brady, ktorý sa objaví aj v Organe v optike zbeha po jeho východe z lesa. Názov kaplnky Štefan Uher šifroval detailným záberom na totožný názov obnoveného prameňa sv. Kríža.
4. Mapka Spišského Jeruzalema. Štefan Uher použil v Organe les na Pažici a výhľad na Sivú bradu.