Spolupráca Wenders – Handke začala už v roku 1972 filmom Strach brankára pri penalte o brankárovi Josefovi. Ten je po faule počas zápasu vylúčený, túla sa mestom a končí tragicky. Peter Handke bol autorom scenára k ďalšiemu Wendersovmu filmu Falošný pohyb (1975). Ide o príbeh o spisovateľovi dúfajúcom, že sa mu na cestách podarí načerpať chýbajúcu inšpiráciu.

Asi najznámejšou je ich spolupráca na filme o anjeloch strážnych Nebo nad Berlínom (1987). Anjel Damián sa zamiluje do krásnej osamelej akrobatky Marion. Vzdáva sa svojej nesmrteľnosti a túži zažívať všetky ľudské pocity. Posledným filmom narúteným Wimom Wendersom, podľa scenára a divadelnej hry Petra Handkeho, je tohtoročná snímka Krásne dni v Aranjuez. Vidiek. Leto. Záhrada. Dom je takmer úplne obrastený zeleňou a kvetmi. Vysoké okná dopĺňajú ešte vyššie jasnobiele okenice. Starožitný nábytok je preplnený kvantom starých zaprášených kníh. Terasa je vysunutá do korún stromov a ozvučená šumením lístia. Spisovateľ v idylickom prostredí, nie až tak ďaleko od Paríža, márne nasáva zjavne absentujúcu inšpiráciu. Nápomocné mu nie je ani poetické prostredie lesa so štebotajúcimi vtáčikmi a miernym vánkom, ani hudba australského hudobníka Nicka Cavea.

Muž a žena sedia na terase a vedú dialóg s viacnásobným predmetom. O sexualite. O milostných vzťahoch. O láske. O vzplanutí. O slobode. O starnutí. O miestach. O mestách. O kráse. O vesmíre. O bytí. Všetko okolo nich sa odohráva v jednej línii, žiadna akcia sa nedeje. Prebieha iba ničím nerušený, intenzívny dialóg dvoch postáv v prostredí rustikálneho ideálu. Píše spisovateľ príbeh muža a ženy? Alebo si muž a žena predstavujú, ako spisovateľ zaznamenáva ich príbeh na papier? ,,Snívaš alebo rozprávaš?" pýta sa muž ženy.

Celá metráž filmu udržuje divadelnú jednotu miesta - prostredie archaického domu obkoleseného lesom a deja - rozhovor muža a ženy prelínaný s autorským úsilím takmer ,,nemého" spisovateľa. V snímke však zo scénických jednôt dominuje čas, respektíve jeho protipól - bezčasie. Všade navôkol akoby sa zastavil čas. Jediné plynúce minúty a sekundy sú tie v dome a na terase. Režisérovi sa podarilo ukradnúť 97 minút čistého času pre načrtnutie tém súcich na individuálnu i kolektívnu úvahu. Čas začína plynúť až vo finále, keď sa nad harmonické prostredie vznesú sivé husté mraky a prichádza temno, chlad a nepokoj hučiaceho mesta so všetkým idustriálno-zvukovým smogom.

Na začiatku filmu sme boli v kine piati. Po prvej tretine odišiel pán v strednom veku, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nezniesol ťarchu slov. Po druhej tretine odišli dve mladé ženy so zmätenými výrazmi v tvárach. Nakoniec sme ostali iba dvaja. Chceli sme sa dozvedieť, ako sa film (a napokon aj divadelná hra) skončí. Od hlavného hrdinu sa k nám opakovane dostala odpoveď na našu otázku, pre ktorú sa nám rozhodne oplatilo ostať: ,,Krásne dni v Aranjuez sa končia. Boli sme tu zbytočne..."
 
Krásne dni v Aranjuez (Les beaux jours d'Aranjuez / The Beautiful Days of Aranjuez), Francúzsko, Nemecko, Portugalsko,  2016)
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Wim Wenders
Scenár: Peter Handke, Wim Wenders
Kamera: Benoît Debie
Strih: Beatrice Babin
Hudba: Nick Cave
Hrajú: Reda Kateb, Sophie Semin, Jens Harzer, Nick Cave, Peter Handke
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 3. novembra 2016
Fiti: CinemArt