Štyri horúce dni preleteli takmer kozmickou rýchlosťou. Jedna udalosť striedala druhú. Ako je už známe cenu Umelcova misia dostali francúzska herečka Chiara Mastroianni a Zdena Studenková. Zlatú kameru udelil festival poprednému maďarskému režisérovi Bélovi Tarrovi a scenáristovi Marekovi Leščákovi.

Na Moste slávy je už 79 tabuliek so známymi zahraničnými a slovenskými hercami. Tá sedemdesiata by mala na budúci patriť Karlovi Gottovi, ktorému tohto roku zdravotné problémy prekazili cestu do Trenčianskych Teplíc, ale dúfa, že o rok už bude fit. Súťažná kategória dostala názov Na ceste a o po prvý raz o Zlatú žabu bojovali študentské filmy. Trenčianske Teplice sa teda vrátili k svojim začiatkom a výber filmov sa sústredil na tie diela, ktoré najviac odrážali pohľad mladých šudí na súčasný svet. Vyhral film Amanitas režiséra Jakuba Šmída z pražskej FAMU. Kúpeľné mesto ožilo, usporiadatelia sa snažili za krátky čas urobiť nemožné. Po prvý raz som pocítila, že mestu na festivale skutočne záleží. Primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty bol všade, vítal hostí, bol na tlačových besedách a aktívne zasahoval do priebehu festivalu, prosto bol

jedným z „otcov“ festivalu. Uvedomila som si, že sa vlastne nič také strašné nestalo, že pôvodný Art Film Fest sa presťahoval do Košíc. Trenčianske Teplice sa zmobilizovali a zistili, že sa vždy dá znovu začať. Samozrejme, keď je vôľa a nechýbajú nadšenci, tak sa to dá. No bez nich by to nešlo.
Píšem túto poznámku hlavne preto, aby som zdôraznila, že všetci máme  svoje miesto pod slnkom. Teda aj Art Film Fest v Košiciach, Cinematik v Piešťanoch, IFF Bratislava v Bratislave a IFF Trenčianske Teplice v Trenčianskych Tepliciach. Pritom nič nebráni tomu v Trenčianskych Tepliciach, aby sa pokračovalo v udeľovaní Zlatej kamery a Umelcovej misie zahraničným a domácim hercom a tvorcom. Niečo sa zachová, niečo bude iné. Nie je to moja myšlienka, ale požičiam si ju, že aj taká malá krajina ako je Slovensko môže mať viac festivalov, ale opodstatnenie majú len tie, ktoré prinášajú niečo nové, niečo, čo má zmysel. A to je pri vzniku staronového festivalu v Trenčianskych Tepliciach najdôležitejšie.

Preto dávam slovo členovi Predsedníctva festivalu, vlastne jeho zakladateľovi, Petrovi Hledíkovi, aby vysvetlí víziu festivalu do budúcnosti. „Tá je už pomenovaná. Volá sa Európsky kultúrny azyl. Predovšetkým chcem pre túto myšlienku vytvoriť prostredie, samozrejme, chceme vytvoriť prostredie, lebo nie som na to sám, ale mám ľudí, ktorým sú tieto myšlienky blízke. Teda festival, ktorý otvorí priestor pre výtvarníkov, hudobníkov, divadelníkov a filmárov. A ten filmársky priestor, o ktorý hlavne ide, je na filmovom festivale najdôležitejší. Ten totiž umožní doviesť do reálnej podoby spoluprácu s Európou. Nie iba tým, že premietame filmy, nie iba tým, že preberáme už ocenené diela, ktoré si už vybrali iné festivaly, ale aj my sami budeme vytvárať sieť spolupracovníkov vo svete a hľadať dobré filmy, bez toho, aby sa vedelo, že sme ich my objavili. Súčasne sme urobili prvý krok v spolupráci s Európskou filmovou akadémiou a premietali sme cyklus filmov, ktoré vyberala Európska filmová akadémia. A v budúcom roku budeme pravdepodobne, dúfam, že sa to splní, už takzvaným nominačným festivalom. To znamená, že aj my budeme môcť nominovať krátke filmy na Európsku filmovú cenu. Totiž na základe nominácií z iných festivalov, ktoré na tom projekte tiež participujú , sa udeľuje Európska filmová cena.“

Nápad je to zaujímavý a dobrý už aj preto, že IFF Trenčianske Teplice sa od ostatných festivalov bude svojou náplňou odlišovať. Dostať sa na pozíciu nominačného festivalu na Európsku filmovú cenu (túto možnosť v Európe nemá veľa festivalov) nie je márne. Umožňuje to na jednej strane prezentovať sa vo svete a zároveň, čo je najdôležitejšie, rozšíriť možnosti na prezentáciu našej tvorby, ktorá je zatiaľ trestuhodne nevyužitá, nespropagovaná a nikto o nej vo svete nič nevie. Čo je výlučne naša nešikovnosť.

Nie je to v poradí 24. ročník IFF Trenčianske Teplice, ale 24 filmový festival usporiadaný v Trenčianskych Tepliciach – to sa odškriepiť nedá. Veď ani Art Film Fest bol na začiatku len Art Film tak spory, ktorý je to v poradí  festival sú zbytočné a smiešne. Nie je celkom správne ani to, že sa časovo prekrývajú. Tým je automaticky zúžená možnosť výberu. Po čase si oba festivaly nejaký modus videndi iste nájdu. Bolo by to rozumné. Som presvedčená, že si nebudú konkurovať. Každý bude predsa úplne iný a odpadne dilema, ktorý si vybrať. Keď už spomínam tieto dva festivaly nedá mi nezabŕdnuť do bratislavského. Že sa mi nehanbíme zahodiť takú šancu. Bratislava je v zimnom období ideálne miesto na usporiadanie festivalu. Má obecenstvo, kiná, len ochota a propagácia chýba. Nech mi nikto nehovorí, že nie sú peniaze. Našli by sa. No to by však chcelo aspoň takého primátora ako majú Trenčianske Teplice, aby tiež priložil ruku k dielu. Či sa takého dočkáme nemám odvahu ani dúfať.

IFF Trenčianske Teplice vďaka maximálnemu  úsiliu celého štábu nadšencov dopadol nad očakávanie. Boli to príjemné a užitočne strávené štyri dni a čo je najdôležitejšie po vlaňajšej nudnej atmosfére mesto ožilo, a tak ako už dávno nie žilo festivalom. A to veru nie je málo.