O činnosti Slovenského filmového ústavu v roku 2015

SFUlogo resizeRok 2015 bol pre Slovenský filmový ústav veľmi produktívny. Úspešne sa ukončil národný projekt Digitálna audiovízia, pričom proces digitalizácie audiovizuálneho dedičstva pokračuje v novovybudovanom digitalizačnom pracovisku v Kine Lumière v režime udržateľnosti ďalších päť rokov. Významnou sa stala aj historicky najvyššia návštevnosť v Kine Lumière po štyroch rokoch od jeho znovuotvorenia. Inštitúcii sa zároveň v ekonomicky náročných podmienkach podarilo dosiahnuť ziskový hospodársky výsledok.

Národný projekt Digitálna audiovízia

Projekt je zameraný na systematickú digitalizáciu a digitálne reštaurovanie audiovizuálnych diel, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov realizoval Slovenský filmový ústav (SFÚ) spolu s partnerom Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) od roku 2011. Podporený bol zo štrukturálnych fondov Európskej únie a vďaka nemu sa podarilo na Slovensku vybudovať dve digitalizačné pracoviská, spustila sa digitalizácia slovenského audiovizuálneho dedičstva a boli vytvorené základy pre budúcnosť slovenskej audiovízie v novej digitálnej ére. Tento najväčší digitalizačný projekt v oblasti audiovízie na Slovensku bol ukončený 30. novembra 2015, od 1. decembra 2015 je v udržateľnosti do polovice roka 2020.

 

Novovybudované digitalizačné pracovisko SFÚ v suterénnych priestoroch bratislavského Kina Lumière je vybavené najmodernejšími technológiami v súlade so súčasnými požiadavkami filmových archívov a distribučných kanálov pre audiovizuálne diela a od svojho otvorenia v júni 2014 realizuje digitalizáciu a digitálne reštaurovanie filmov. Vďaka projektu digitálnej audiovízie SFÚ zdigitalizoval 1 001 kultúrnych objektov, z toho 600 objektov tvoria spravodajské filmy, 198 animované, 158 dokumentárne a 45 hrané filmy. Ide o diela z archívnych zbierok SFÚ, ktoré sú významným dobovým svedectvom a tvoria základ slovenského audiovizuálneho dedičstva. Celkovo to predstavuje 900 km filmového materiálu a všetky zdigitalizované a zreštaurované diela budú dostupné na DCP nosičoch pre kiná. RTVS vo svojom vybudovanom digitalizačnom pracovisku zdigitalizoval celkovo 60 649 kultúrnych objektov, z čoho až 51 799 tvoria audio-objekty a 8 850 video-objekty. Kľúčovou pre digitalizáciu kultúrnych objektov SFÚ je aj spracovanie a odborný popis audiovizuálií a ich nosičov, a tiež ich sprievodných dokumentov. Ide o tvorbu, revíziu a modifikáciu popisných metadát, ktoré sú spracovávané softvérovými prostriedkami informačného systému SK CINEMA. Za uplynulý rok bol celkový počet modifikácií všetkých databázových záznamov 160 569, pričom toto číslo zahŕňa aj vytvorenie 31 472 nových databázových záznamov. Tiež bolo vytvorených 15 344 skenov sprievodnej dokumentácie k audiovizuálnym dielam.

 

Kompletná obnova a záchrana sa v roku 2015 realizovala vo všetkých fondoch SFÚ. Procesom kompletnej laboratórnej obnovy dlhometrážnych hraných filmov, ktorý technologicky predstavuje najkomplikovanejšiu oblasť prác, vlani prešlo 15 titulov. Vo fonde krátkometrážnych a stredometrážnych dokumentárnych filmov prešlo procesom obnovy a záchrany 13 titulov z fondu krátkometrážnych animovaných filmov 1 titul. Dôležitou časťou prác bolo dokončenie obnovy a záchrany 7 historických krátkometrážnych animovaných filmov Konzerva Rudolfa Urca, Studňa lásky I, II, Tajomný dedo, Únos a fragmenty z filmov Tank ide cez prekážky a Štart lietadla Viktora Kubala. Procesom laboratórnej obnovy spravodajských krátkometrážnych filmov Sonda, Svet vo filme a Letopis prešlo 305 titulov. Realizovala sa tiež obnova a záchrana filmov na horľavej nitrocelulózovej podložke, prepis magnetických zvukových pásov po kompletnom ošetrení a procesom diagnostiky a kompletného ošetrenia prešlo 567 329 metrov filmového rozmnožovacieho materiálu. Ošetrenie a obnova sú dôležité nielen pre záchranu slovenského audiovizuálneho dedičstva, rovnako sú  nevyhnutným predpokladom na digitalizáciu filmov. SFÚ zároveň zabezpečuje aj úlohy, ktoré mu vyplývajú z postavenia zákonného depozitára v zmysle zákona o audiovízii.

 

Slovenská kinematografia v Berlíne, Cannes a Karlových Varoch

Projekt Prezentácie slovenskej kinematografie v zahraničí od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum (NKC), jedna z dvoch základných organizačných zložiek SFÚ. Jeho cieľom je zintenzívnenie a rozšírenie prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie na zahraničných podujatiach a zároveň snaha prispieť k zviditeľneniu slovenskej kinematografie v zahraničí. V roku 2015 sa projekt prezentácie napĺňal v revidovanej podobe pre obdobie rokov 2015 – 2017. Jeho nosnými podujatiami boli prezentácia na medzinárodných filmových trhoch EFM Berlín, Marché du film Cannes a na MFF Karlove Vary.

 

Stánok Central European Cinema, spoločný s Českou republikou a Slovinskom, na filmovom trhu European Film Market pri 65. MFF Berlín a spoločný pavilón Slovenska a Českej republiky na Marché du Film 2015 pri 68. MFF Cannes boli z hľadiska prezentácie našej kinematografie najzásadnejšie. Oba zabezpečovali informačný servis záujemcom o dianie v slovenskom audiovizuálnom prostredí. Už ako  etablované projekty sú pre festivalových návštevníkov bodom prvého kontaktu so slovenskou kinematografiou. Slovenská kinematografia mala zastúpenie aj v oficiálnom programe berlínskeho festivalu. V sekcii Fórum bol vo svetovej premiére uvedený celovečerný hraný debut Ivana Ostrochovského Koza (2015), medzinárodnú premiéru v sekcii Generation K Plus mal na Berlinale krátky animovaný film Martina Smatanu Rosso Papavero (2014). Svojho reprezentanta mala Slovenská republika aj na filmovom trhu Marché du film Cannes, účastníkom vlaňajšieho projektu  Producers on the Move bol producent Marek Urban za spoločnosť sentimentalfilm.

 

Na 50. MFF Karlove Vary bolo uvedených 8 slovenských celovečerných filmov a 1 krátky film. Svetovú  premiéru mali v Hlavnej súťaži festivalu minoritné slovenské koprodukcie Červený pavúk (2015) Marcina Koszałku a Domácí péče (2015) Slávka Horáka, ktorý získal Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Českú premiéru mal na karlovarskom festivale v novozaloženej sekcii Prvé podanie krátky film Zelená vlna (2014) Martiny Buchelovej a mimo súťaž sa premietli filmy Koza (2015) Ivana Ostrochovského, Vlna vs. breh (2014) Martina Štrbu a vo svetovej premiére film Mateja Mináča Očami fotografky (2015). Do sekcie České filmy boli zaradené Miesta (2014) Radima Špačka a Malá z rybárny (2015) Jana Baleja. V sekcii Návraty k prameňom sa pri príležitosti 50. výročia premiéry filmu a 70. výročia konca 2. svetovej vojny uskutočnila projekcia filmu Obchod na korze (1965) Jána Kadára a Elmara Klosa, ktorý uviedla herečka Zuzana Kronerová. Dôležitou aktivitou NKC na tomto prestížnom festivale je aj spolupráca na podujatí Industry, predovšetkým Pitch & Feedback, počas ktorého sa pred zahraničným profesionálnym publikom prezentujú vybrané projekty pripravovaných filmov. V roku 2015 to boli Posol (r./prod. Ivan Ostrochovský, Punkchart films), Schengen Story (r. Peter Bebjak, prod. Wanda Adamik Hrycová, Wandal Production) a Ostrým nožom (r. Teodor Kuhn, prod. Jakub Viktorín, Madness Production).

Kino Lumière – Kino Slovenského filmového ústavu

Kino Lumière na Špitálskej ulici 4 v Bratislave znovuotvoril Slovenský filmový ústav v septembri 2011. Do prevádzky boli uvedené dve kinosály (K1 a K2) na prízemí s 35 mm premietacími strojmi a HD projektorom v kinosále K1. V roku 2013 sa uskutočnila digitalizácia kinosály K1 a v máji roku 2014 digitalizácia kinosály K2, obe zodpovedajú štandardom DCI a podporil ich Audiovizuálny fond v rámci komplexného projektu realizovaného vďaka finančnej podpore predsedu vlády Slovenskej republiky. Ďalšiu zo štyroch kinosál objektu uviedol SFÚ do prevádzky v marci 2014. Kinosála K3 v suterénnych priestoroch pod názvom Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu, ktorá sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú primárne z 35 mm kópií. Od 17. novembra 2014 boli priestory Kina Lumière uzatvorené z dôvodu kompletnej výmeny elektrických rozvodov a vzduchotechniky a príprav sprevádzkovania kinosály K4, prevádzka kina bola obnovená postupne, 28. januára 2015 sa sprístupnili kinosály K1 a K2, 20. februára 2015 kinosály K3 a K4, pričom v marci minulého roka sa vďaka podpore Audiovizuálneho fondu uskutočnila aj digitalizácia K4. V období od 17. novembra 2014 až do 28. januára 2015 sa verejné projekcie kina konali v náhradných priestoroch – v kinosále SFÚ v jeho sídelnej budove na Grösslingovej 32. V roku 2016 sa predbežne na mesiace jún – august plánuje aj tretia fáza stavebných úprav.

Dramaturgia kina kladie dôraz na súčasnú slovenskú tvorbu, súčasnú európsku kinematografiu, zlatý fond slovenskej a svetovej kinematografie a na detského diváka a filmové vzdelávanie. Kino Lumière je súčasťou medzinárodnej siete kín Europa Cinemas s dôrazom na európsku kinematografiu. V januári minulého roka sa po úspešnom prvom vydaní konal druhý ročník vzdelávacieho cyklu Filmový kabinet. Oba semestre sa opäť stretli s obrovským záujmom, na každý semester sa registrovalo viac než 85 frekventantov. Rovnako pokračoval aj Filmový kabinet deťom, ktorý počas roka 2015 navštívilo celkovo 1 621 detí. Počas roka sa pri príležitosti 120. výročia vzniku kinematografie konal celoročný cyklus Vlak zvaný film s podtitulom 120 rokov na filmovej trati, ktorý vyvrcholil špeciálnou projekciou filmu Príchod vlaku do stanice La Ciotat (1985) od bratov Lumièrovcov a unikátnym poviedkovým filmom Lumière & spol. (1995), na ktorom sa podieľali významní filmoví režiséri.

Najobľúbenejším režisérom filmov na DVD bol vlani Juraj Jakubisko

Predajňa Klapka.sk sa orientuje na ponuku slovenských audiovizuálnych diel a odbornej filmovej literatúry pre širokú verejnosť. Najpredávanejšími publikáciami sa v minulom roku stali filmové reflexie Naše filmové storočie  autorskej dvojice František Gyárfáš a Juraj Malíček, kniha filmových esejí režiséra Eduarda Grečnera Film ako voľný verš a profilová publikácia Spletité cesty Wima Wendersa od Petra Gavaliera. Z DVD nosičov si najviac záujemcov kúpilo filmy Juraja Jakubiska. Rebríček vedie DVD s filmom Perinbaba, za ním nasleduje Tisícročná včela I, II a uzatvára ho kolekcia 3xDVD s filmami režiséra Martina Hollého Medená veža (1970), Orlie pierko (1971) a Noční jazdci (1981). Celkovo sa vlani predalo 7 016 DVD nosičov a 1 199 publikácií. V decembri minulého roka sa na podporu predaja produktov SFÚ z predajne Klapka.sk po prvýkrát konal Vianočný filmový bazár v Kine Lumière, spojený s projekciou filmu Perinbaba (1985) režiséra Juraja Jakubiska a podujatím Filmový kabinet deťom.

Na vydanie sa pripravuje desaťdielna reprezentatívna blu-ray kolekcia

V oblasti vydávania knižných publikácií sa vlani pozornosť sústredila najmä na prípravu rozsiahlej publikácie Dejiny slovenskej kinematografie autorskej dvojice Václav Macek a Jelena Paštéková. Vydanie prvého zväzku (obdobie 1896 – 1969) v spolupráci s občianskym združení FOTOFO je naplánované na prvý polrok 2016. Vlani sa k čitateľom dostali dve knižné publikácie. V prvom polroku vyšiel v spolupráci s banskobystrickou Akadémiou umení súbor esejí režiséra Eduarda Grečnera Film ako voľný verš, ktorý ponúka režisérove úvahy o tvorbe a vybraných dielach významných slovenských i zahraničných filmových režisérov. Ku koncu roka SFÚ participoval aj pri vydaní publikácie jazykovo-kritických reflexií Pavla Branka Úskalia a slasti jazyka, ktorú vydalo vydavateľstvo MilaniuM ako priame pokračovanie autorovej publikácie z prechádzajúceho roka Úklady jazyka.

Dôležitým projektom v oblasti vydávania DVD a blu-ray nosičov sa v roku 2015 stala príprava desaťdielnej blu-ray kolekcie na podporu predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016. Tvoriť ju budú filmy Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka, Papierové hlavy (1995) Dušana Hanáka, Sila ľudskosti – Nicolas Winton (2002) Mateja Mináča, Slepé lásky (2008) Juraja Lehotského a Pokoj v duši (2009) Vlada Balka, z archívnych fondov SFÚ ju doplnia Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, Boxer a smrť (1962) Petra Solana, Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, Ja milujem, ty miluješ (1988) Dušana Hanáka a Chodník cez Dunaj (1989) Miloslava Luthera. Svojich DVD reedícií sa počas minulého roka dočkali filmy Iná láska (1985) Dušana Trančíka a Južná pošta (1987) Stanislava Párnického z edície Slovenský film 80. rokov a v súvislosti s projektom DVD nosičov určených pre deti a mládež z predškolských a školských zariadení vyšli v reedícii aj tituly Soľ nad zlato (1982) Martina Hollého, Perinbaba (1985) a Pehavý Max a strašidlá (1987) Juraja Jakubiska, Fontána pre Zuzanu (1986) Dušana Rapoša, Dáždnik svätého Petra (1958) Frigyesa Bána a DVD kolekcia Slovenský animovaný film. Rovnako vlani pokračovala aj spolupráca s prestížnym nezávislým anglickým vydavateľstvom Second Run, vďaka ktorému sa na angloamerický trh s DVD produkciou vlani dostali filmy Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka s bonusmi Omša, Prišiel k nám Old Shatterhand, a Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera ako tretí a štvrtý titul z kolekcie slovenských filmov.

Najviac uvedení na domácich a zahraničných podujatiach mal film Koza

Celkovo sa na podujatiach doma aj v zahraničí vlani premietlo 240 slovenských filmov, najviac sa uvádzal celovečerný hraný debut Koza (2015) dokumentaristu Ivana Ostrochovského, ďalej Deti (2014) režiséra Jara Vojteka, koprodukčný česko-slovenský film Fair play (2014) Andrei Sedláčkovej, dokument Mira Rema Comeback (2014), celovečerný debut Jonáša Karáska Kandidát (2013) a krátky animovaný film Fongopolis (2014) v réžii Joanny Kożuch. Z archívnych fondov SFÚ mal najväčšie zastúpenie v programoch domácich aj zahraničných podujatí film Petra Solana Kým sa skončí táto noc (1965), ktorý sa premietal v zdigitalizovanej a zreštaurovanej verzii.

Najsledovanejším filmom v televíziách bola Perinbaba Juraja Jakubiska

V roku 2015 boli uzatvorené zmluvy na predaj televíznych vysielacích práv s televíziou Markíza, RTVS, Českou televíziou a televíziou CS Film, pokračovala aj kontinuálna spolupráca s televíziou TA3 pri uvádzaní filmových týždenníkov. V roku 2015 celkovo nadobudli účinnosť licenčné zmluvy na televízne vysielanie k celkom 73 filmom a 209 týždenníkom Týždeň vo filme. S televíziou Markíza pokračovala spolupráca v rámci internetovej služby VOYO formou Subscription Video on Demand a  zároveň sa uzatvorila aj rámcová licenčná zmluva o používaní ukážok do spravodajských a publicistických relácií pre rok 2016. K najsledovanejším titulom z archívnych fondov SFÚ v televíziách na území Slovenska v minulom roku na prvých dvoch priečkach patrili divácky obľúbené filmy, ktoré figurujú v rebríčkoch sledovanosti každoročne, a to Perinbaba (1985) Juraja Jakubiska, Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka a ako tretí titul Posledná bosorka (1957) od Vladimíra Bahnu.

Vytvorenie online databázy slovenských pripravovaných filmov

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) zabezpečuje kontakt so zahraničnými inštitúciami a poskytuje im prístup k relevantným informáciám z oblasti slovenského kinematografického a audiovizuálneho prostredia. Zhromažďuje, spracúva a distribuuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na MK SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. V spolupráci s partnerskými inštitúciami poskytuje za slovenské teritórium relevantné informácie o audiovizuálnom prostredí pre informačné centrá a audiovizuálne databázy v zahraničí. Tieto aktivity vykonáva ako jediné špecializované pracovisko v Slovenskej republike.

Záujem o Slovenský filmový ústav online narastá

Základný zdroj informácií o SFÚ a jeho aktivitách predstavuje internetová stránka www.sfu.sk, počet zobrazení stránky bol vlani 81 689, čomu zodpovedalo 20 612 používateľov. Internetová stránka www.aic.sk, ktorá je dostupná v slovenskej a anglickej verzii, informuje o aktuálnom dianí v oblasti prezentácie slovenskej kinematografie a dianí v SFÚ a distribuuje odborníkom i širšej verejnosti informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na MK SR alebo SFÚ. Jej anglická verzia je základným zdrojom informácií o najdôležitejšom dianí audiovizuálneho priemyslu na Slovensku pre zahraničných záujemcov. Návštevnosť webstránky www.aic.sk má stále stúpajúcu tendenciu, vlani  bola 490 056 návštevníkov, čo znamená nárast o 74 percent oproti roku 2014. Návštevnosť jej samostatnej podstránky ku Kinu Lumière (http://www.aic.sk/kinolumiere), ktorá obsahuje program i anotácie filmov, bola vlani 679 116 návštevníkov.

Krátene - celá správa: www.sfu.sk

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.