Len hŕstke amerických filmov sa dostane tej „cti“, že na internetovom agregátore hodnotení Rottentomatoes.com inkasujú z možnej stovky čistú nulu. Teda že ani jedna zaregistrovaná recenzia z amerických médií nie je pozitívna. Všetko zle. Rodinnému digitálne animovanému filmu Norm of the North, uvádzanému na Slovensku pod nezmyselným názvom Ľadová sezóna, sa to podarilo. Zároveň je to jediný dôvod, prečo o ňom písať alebo nedajbože naň chodiť do kina. Zlých filmov je síce záplava, ale až takto všestranne, priam rafinovane zlé kino je skutočná vzácnosť. Zatiaľ...

Obdivuhodne vyvážene je v ňom zlé všetko. Námet je čisté dada: ľadový medveď Norm - lenivý popletený potomok rodu kráľov ľadových medveďov - síce nevie loviť, nemá rád krviprelievanie, apaticky znáša posmech sobov i tuleňov, ale o to radšej tancuje – čo nie je prekvapením prinajmenšom od čias animáku Happy Feet. Ak strávite toto, neudiví vás, že Norm rozumie ľudskej reči a sám ňou rozpráva, ba keď sa dostane do sveta ľudí, ihneď sa v ňom skvele vyzná, vo veľkomeste sa cíti ako ryba vo vode, takže Newyorčania ho považujú za zábavného, hoci trošku výstredného chlapíka.

Do New Yorku sa vyberie, samozrejme, zachraňovať svoju polárnu domovinu. Nie pred roztápaním ľadovcov zapríčineným globálnym otepľovaním. Nie pred drancovaním prírodných zdrojov, kontamináciou vôd, zemského povrchu i podzemia ťažbou ropy a plynu. Nie pred otravným a čoraz rušnejším turistickým ruchom. Kdeže – tvorcovia si dali riadnu námahu, aby ich skvost nemal ani náhodou niečo spoločné s realitou, aby neniesol ani náznak posolstva. Norm sa o arktickú domovinu bojí preto, lebo zlý podnikateľ Greene sa na plávajúcich ľadovcoch rozhodol stavať celé štvrte moderných domov. A až keď tam budú stáť, chce rozpútať reklamnú kampaň na ich predaj, aj za cenu uplácania škaredej predsedníčky Arktickej komisie (nech už je to čokoľvek).

Norm tomu chce zabrániť, a tak sa v sprievode trojice lumíkov (severské hlodavce v sebe spájajú tučniakov z Madagaskaru, mimoňov z Ja, zloduch a králiky z Loveckej sezóny) vyberie do New Yorku aby… vlastne nevieme čo, lebo to netuší Norm ani jeho autori. Ak čakáte komédiu v štýle vidiečana so zlatým srdcom v skazenom veľkomeste, zanechajte márne nádeje! Norm hneď a zaraz rozumie doprave, ruchu, výťahom i medziľudským vzťahom – skrátka všetkému. Všetko vie používať, nič mu neprekáža a v meste sa cíti možno lepšie ako doma.

Prirodzene, že bez problémov, len s pomocou trojlístka lumíkov, hravo nájde Greena, jeho marketingovú čarodejnicu Veru a keď treba, aj skupinu investorov, vedených sympatickým Paulom, ba i roky nezvestného starého otca. Vera, akože ináč, je slobodná, kariére oddaná matka geniálnej dcéry Olympie. Jedine tá na prvý pohľad odhalí Normovu medvediu identitu, ale vôbec ju to neprekvapí ani nešokuje. A ani z toho poznania nič nevyplýva pre ňu, pre Norma, pre Veru, Greena či príbeh.

Zaujímavosťou filmu je, že Greene je jediná záporná postava. Všetci ľudia, vrátane Very a investora Paula, sú milí, dobrí a chápaví. Systém, ktorého sú súčasťou, je príjemný a ohľaduplný. To iba zlý Greene robí náš svet takým škaredým miestom. A keď Norm ľuďom vysvetlí, ako sa veci majú, všetko pochopia a napravia. Podobné infantilné ideové ladenie by sa dalo tolerovať pri rozprávke pre deti útleho raného veku, lenže témou, prostredím, postavami, formou digitálnej akčnej zábavy i používaným slovníkom majú adresátmi zrejme byť staršia mládež alebo mladší dospelí.

Krajiny ako Malajzia, Indonézia, Mexiko, Argentína, Juhoafrická republika, Španielsko, Francúzsko, Česká republika či Rusko nakrúcajú digitálne animované filmy ako súčasť svojej kinematografickej emancipácie. Aby svetu ukázali, že majú odborníkov, ktorí ovládajú moderné technológie. Odborníkmi sú spravidla zapálení špecialisti na informačné technológie, nie umelci. Ich digitálne animáky často trpia zlou grafikou, nekvalitnou animáciou, ale tiež po myšlienkovej aj dramaturgickej stránke nepodarenými neoriginálnymi scenármi, nudnými či načisto psychedelickými postavami aj neschopnosťou pútavo vyrozprávať zaujímavý príbeh. Lenže to všetko sa dá pochopiť ako chyby začiatočníkov a priekopníkov, očarených a hlboko ovplyvnených americkou produkciou. Ako však máme chápať, ak zavedená americká filmová spoločnosť (doplnená z úsporných dôvodov o lacných indických animátorov) realizuje film, ktorého scenár ignoruje nielen zákonitosti dramaturgie, ale i zdravý rozum a na prvý pohľad je zrejmé, že podľa neho nemožno nakrútiť nič zaujímavé?

Nezmyselné veci sa tu dejú iba preto, že to tvorcovia chcú. Nemajú vlastnú logiku, systém príčinných súvislostí tu neplatí. Tento film neodráža ani v krivom zrkadle náš svet a jeho postavy nemajú nič spoločné s nám známymi bytosťami. Sú nezaujímavé, správajú sa nenormálne a to čo sa s nimi deje, nepodlieha žiadnym, ani umelo pre film vytvoreným zákonitostiam, je chaotické a nezmyselné. Nie zaujímavo či úchylne nezmyselné, ale len nudne a uspávajúco. Všetko mohol zachrániť humor, lenže ani toho niet. Žiadne situačné gagy, žiadne vtipné akcie, nijaké prekvapenia. Absentuje dokonca i slovný humor, hoci film je nesmierne utáraný a viac príbehu sa dozvieme slovami než obrazom. Namiesto humoru nájdeme osvedčené americké kopance, pády, grimasy, telesné zvuky, škvŕkanie v žalúdku, hlasné vypúšťanie plynov, močenie, zvracanie... Ako píše jeden z amerických recenzentov: tento film je taký lenivý, že sa ani len nenamáhal s nejakými klišé, stereotypmi alebo aspoň plagiátmi!

Celku chýba jednotiaca ruka výtvarníka. Rôzne postavy akoby navrhovali rôzni umelci a animovali rôzni animátori. Greene pripomína nepodarenú karikatúru zlého vynálezcu Chestera z Oblačno, miestami fašírky 2. Je celkom iný ako Vera, Olympia, Paul a ostatní ľudia. Podobne ústredný maco Norm nesie výtvarný rukopis razantne odlišný od ostatných ľadových medveďov. Obzvlášť nepodarené až obludné sú ľadové medvedice a ľadové medvieďatá. Bez toho, aby tieto rozdiely mali nejaký význam. Vlastne – v tomto filme nič nemá ani nechce mať význam, skrátka iba je. Takže ak občas sú prostredia a pozadia vycizelované do posledného fotorealistického detailu a inokedy pripomínajú čmáranice päťročného dieťaťa, musíme sa zmieriť s tým, že v Ľadovej sezóne je to skrátka tak. Vysvetliť sa to nedá. Animácia je úsporná, čo najjednoduchšia, takže ďaleko zaostáva nielen za za súčasným filmovým ale aj videoherným štandardom.

A prečo sa Norm of the North – teda Norm zo Severu – u nás premenil na Ľadovú sezónu? Distributér sotva chcel pripomenúť podobne nie príliš vydarenú animovanú trilógiu Lovecká sezóna. Skôr v marketingovou ošiali ráta s tým, že starostliví rodičia si pri výbere programu s deťmi Ľadovú sezónu pomýlia so skvelým disneyovským Ľadovým kráľovstvom, s kultovou Dobou ľadovou alebo aspoň ruskou digitálne animovanou Snehovou kráľovnou. Ide teda o filmovú obdobu legendárnych značiek z čínskych tržníc ako Abibas, Puna, Lujz Vujton a podobných.

Lacní orientálni kuchári navarili zo surovín nájdených na smetisku podľa zmätených amerických receptov pokrm, ignorujúci zákony gastronómie, princípy stravovania i schopnosti ľudského tráviaceho traktu. Vyzerá hrozne, chutí ešte horšie a spôsobuje črevné problémy. Po takomto súste začíname ľutovať, že štátna obchodná inšpekcia nemá právomoci aj v oblasti filmovej distribúcie, že nedokáže v rámci ochrany spotrebiteľa zakázať šírenie zdravie ohrozujúceho tovaru v slovenskej filmovej distribučnej sieti. Lebo keď sa ňou bez následkov preženie taktýto film, onedlho distributéri v honbe za číslami nepochybne prinesú niečo ešte horšie. Aj keď, úprimne, je nám dnes zaťažko predstaviť si film ešte horší, ako je Norm of the North.

Paradoxne a ironicky sa tak distributéri dostávajú do tej istej situácie ako filmový podnikateľ Greene: ponúkajú nanič tovar, ktorý nikto nechce a spoliehajú sa, že ho zákazníkom nanútia prostredníctvom nekorektnej zavádzajúcej reklamy. Na rozdiel od filmového sna však v realite týchto Greenov nemá kto zastaviť.

Ľadová sezóna (USA-India 2016)