Tvorcovia nového českého filmu Muzikál aneb Cesty ke štěstí sa netaja inšpiráciu legendárnym českým muzikálom Starci na chmelu z roku 1964. Rozprávajú totiž  príbeh triedy pražskej umeleckej školy, ktorá má na letnom sústredení pripraviť  absolventské predstavenie - divadelnú verziu muzikálu Starci na chmelu.

Študentom sa do „stariny“ sprvu nechce, ale postupne ich upúta možnosť obohatiť choreografiu o vlastné nápady a prvky klasického tanca, ale aj  street dance, hip-hopu, či pohybového divadla. Navyše, neriešia len svoju umeleckú sebarealizáciu (na absolventské predstavenie sa chodia pozerať i divadelníci, ktorí hľadajú nové talenty), ale život im komplikujú i nevyriešené kolegiálno-konkurenčné vzťahy či neopätované lásky.

V propagačných materiáloch sa zdôrazňuje, že prvotný nápad  - vytvoriť svojskú poctu známemu dielu - patril  producentke Veronike Schwarczovej, ktorá chcela nakrútiť  hudobný film s pozitívnym posolstvom. Oslovila  hudobného skladateľa Petra Maláska (jeho otec Jiří Malásek bol jedným z autorov pôvodnej hudby), aby upravil známe piesne a aj skomponoval novú hudbu. Zároveň požiadala jeho manželku, herečku a choreografku Danu Morávkovú o novú choreografiu pre piesňové čísla.  

Až potom sa vraj k slovu dostali Václav Sadílek mladší ako scenárista a herec a režisér Jiří Mádl ako dramaturg a spoluscenárista. Réžie sa ujala Slobodanka Radun (1971). Mimochodom, rodáčka z niekdajšej Juhoslávie, žije od roku 1991 v Prahe, kde absolvovala hranú réžiu na FAMU. Začínala televíznymi dokumentmi, videoklipmi, reklamami, pokúsila sa o divadelnú réžiu a v celovečernom hranom filme debutovala v roku 2014  titulom My 2. Vo svojom druhom filme Muzikál aneb Cesty ke štěstí mala spolu s choreograsfkou Danou Morávkovou šťastnú ruku pri výbere filmovej triedy -  štrnástich mladých hercov, tanečníkov a spevákov v jednej osobe. Medzi nimi upúta hlavne trojica čoraz viac populárnych predstaviteľov nastupujúcej hereckej generácie: Osemnásťročný herec a  spevák Adam Mišík v postave idealistického a neveľmi sebavedomého introverta Davida, ktorý je zaskočený, že by mohol o hlavnú úlohu v predstavení súperiť s omnoho zdatnejším, arogantným Patrikom v podaní Vladimíra Polívku, ktorý sa márne uchádza o kolegyňu Terezu (devätnásťročná Anna Fialová). Zaujímavosťou je ich, tak povediac slávne rodinné zázemie. Adam je mladší syn hudobníka Vladimíra Mišíka, Vladimír syn Bolka Polívku a Chantal Poullain a Anna je vnučkou Karla Fialu, povestného predstaviteľa filmového hrdinu Limonádový Joe. Najmä po tanečnej stránke zaujme i Vietnamka Z Nhung.

Strednú generáciu v príbehu reprezentuje predovšetkým trochu upätý učiteľ spevu Pavel (Roman Vojtek) a osamelá matka šesťročného synčeka, choreografka Beata (Vica Kerekes s pôvabnou zmesou česko-slovenčiny s maďarským akcentom). Popri pedagogických problémoch riešia i svoj vlastný milenecký vzťah, lebo Pavel je ženatý a musí sa rozhodnúť, čo bude ďalej. Medzi protagonistov príbehu patrí aj jeho niekdajší herecko-spevácky kolega Martin (herec a hudobník Martin Pisařík), ktorý uvažuje o zmene profesie, chcel by ísť fotografovať na Island. Postáv a postavičiek je na filmovom plátne neúrekom, ale pri niektorých divák váha, prečo tam vlastne  sú. Napríklad v scéne, keď si učiteľ Pavel zoberie chlapcov, aby spievali na rúbanisku na pňoch, vynorí sa z lesa horár a napomenie ich, aby nerušili a radšej načúvali tichu. Až neskôr si možno uvedomíme, že to bol akýsi anekdotický  pokus o kontinuitu. Horára totiž v kratučkom výstupe stvárňuje Josef Laufer, ktorý bol v Starcoch jedným z trojice svojských rozprávačov a komentátorov filmu - gitaristov v čiernom. Herec Václav Kopta, ktorý sa v zábavných programoch neraz zmieňuje o svojej „autobusovej závislosti“ sa dočkal konečne úlohy vodiča autobusu, ale ťažko povedať, či si to všimnete. Len akoby mimochodom  sledujeme aj  príbeh odcudzenia  Martina a jeho otca sochára, ktorého oslovuje Profesor a zaujme už tým, že ho predstavuje spevák a muzikálový herec Jiří Korn.

Dalo  by sa povedať, že jednotlivé charaktery postáv i dejové línie sú iba akoby načrtnuté a nie vždy dotiahnuté, či vypointované. Niektoré motívy akoby scenáristi iba pomenovali, naznačili, hoci aj problém s drogami, v tomto prípade „fajčenie trávy“, laxnosť mladej generácie, ktorej jej je všetko jedno, len podtrhuje. Na druhej strane  výrazne vystupuje do popredia nedôvera študentov voči akémukoľvek pokrytectvu, zámerná drsnosť a nedôvera voči prázdnym slovám, ale i istá vnútorná nevyhranenosť a nezrelosť. Vlastne až, keď sa jeden z nich vážne zraní, si uvedomia, že nič nie je na stálo a nachádzajú v sebe silu, teda aspoň pokus o zmenu v správaní sa k iným i k sebe. Výsledný tvar je zrazu zmierlivý a zmierujúci. Natoľko, že si divák rozpačito uvedomí, že scenár, napriek prepisovaniu a tomu, že vznikli štyri verzie, trpí až seriálovou povrchnosťou. Bonusom je však hudba, nápaditá choreografia, ako ju zachytáva kamera Petra Hojdu, a mladí predstavitelia. Napríklad strhujúca je scéna, v ktorej si skúšajú tanečný výstup „ bosa nova“ na dedinskej diskotéke. Z plátna priam sála energia a radosť.

Celý príbeh rámcujú posledné sekundy v zákulisí pred vytúženým absolventským predstavením. Potom ide opona hore a divák odchádza z kina. S akým pocitom? Jeden z kolegov si po premietaní povzdychol, že by si teraz vychutnal na veľkom plátne digitalizovanú verziu filmu Starci na chmelu. Otázka je, akoby ho prijali tí neskôr narodení, pre ktorých sa všetko začína až ich nástupom, a to čo bolo ich veľmi nezaujíma. Za pol storočia sa navyše zmenili nielen reálie, ale aj myslenie a pohľad na to, čo sa deje okolo a v nás. Ešteže láska, sny a hľadanie vlastnej cesty ku šťastiu pretrvávajú napriek iným dejinným a časovým kulisám.

V jednom rozhovore režisérka  vyhlásila, že by chcela „aby to  fungovalo ako akási letná pohľadnica z tábora. Podívate sa na film a ako by ste si privoňali k letu...“ Nuž, v období, keď nám predpovede počasia hrozia arktickou zimou je letný hudobný film pre priaznivcov žánru možno celkom zaujímavou možnosťou, ako stráviť 85 minút v kine.

Muzikál aneb Cesty ke štěstí, ČR , 2015
Dĺžka: 85 minút
Réžia: Slobodanka Radun
Scenár: Václav Sadílek, ml., Jiří Mádl
Kamera: Petr Hojda
Hudba: Petr Malásek
Choreografia: Dana Morávková
Hrajú: Vica Kerekes, Roman Vojtek, Martin Pisařík, Jiří Korn,  Adam Mišík,  Vladimír Polívka, Josef Laufer, Václav Kopta, Jaroslava Obermaierová, Petr Kotvald a iní.
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 14. januára 2016
Foto: Continental film