Clint Eastwood,  87-ročná ikona amerického a svetového filmu, sa v posledných rokoch stále neutíchajúcej režijnej činnosti zameral najmä na príbehy napísané životom. Tak to bolo v nedávnom Sullym: Zázraku na rieke Hudson (2016), Americkom Sniperovi (2014), J. Edgarovi (2011) alebo filme Invictus: Neporazený (2009). A to má v tomto tisícročí na konte aj duo filmov popisujúcich udalosti behom druhej svetovej vojny na japonskom území: Listy z Iwo Jima a Vlajkynašich otcov (oba 2006).

Isto nikoho neprekvapí, že aj jeho posledný počin 15:17 Paríž mapuje skutočnú udalosť. Je ňou pokus o teroristický útok mladého Maročana vo vlaku smerom do Paríža v roku 2015. Trio Američanov, užívajúcich si dovolenku po európskych mestách, mu v ňom však hrdinsky zabránilo. Eastwood tak výberom konkrétnej a krátko trvajúcej udalosti naväzuje na Sullyho oveľa viac, ako na ostatné menované snímky, venujúce sa širším časovým úsekom.

Z uvedeného by sa mohlo zdať, že režisérsky veterán sa opäť vydal po bezpečných vyšľapaných scenáristických stopách a jeho dielo bude obsahovať okrem oslavy hrdinstva hlavných predstaviteľov aj predpokladaný dramatický dejový oblúk. Respektíve ponúkne dostatok dramatických situácií, ktoré budú držať diváka v napätí od začiatku do konca. Znie to síce sotva uveriteľne, ale 15:17 Paríž je možno najväčším experimentom v Eastwoodovej režisérskej kariére. Už scenár Dorothy Blyskalovej sa snaží o čo najväčšie oddramatizovanie väčšiny stopáže a priblíženie sa čo najuveriteľnejšiemu civilizmu. Réžia tento zámer iba podtrhuje, a to hneď obsadením skutočných aktérov činu do hlavných úloh filmu. Skutočne si momentálne na podobný produkčný krok nedokážem spomenúť. Spencer Stone, Anthony Sadler a Alek Skarlatos sú traja kamaráti, vydávajúci sa na potulky po Európe. Navštívia napríklad Rím, Benátky alebo Amsterdam a ich vyvrcholením je potom eliminácia teroristu na ceste vlakom do Paríža. Sympatickí chalani hrajú samých seba, a tak si pri nakrúcaní opakujú to, čo už raz zažili a navštívili miesta, kde dovolenkovali.

Film sa začína zábermi na cestujúcich, nastupujúcich do inkriminovaného vlaku a prípravou Maročana na krvavý čin. Následne v dlhších sekvenciách sledujeme dôležité aj menej dôležité udalosti z detstva všetkých troch kamarátov, ich spoločné dospievanie a v tínedžerskom veku snahu jedného z nich o službu v armáde. Začína byť zrejmé, že Blyskalová s Eastwoodom stavajú pomyselný pomník týmto hrdinom a snažia sa, aby si ich sympatie divák získal nielen prejavom odvahy v najťažších momentoch, ale celoživotným postojom a spôsobom života. Treba povedať, že sa tento zámer vydaril, dnešný divák sa totiž viac stotožní s hrdinami z ľudu ako s anonymnými a charakterovo rýchlo načrtnutými, typologicky jasne definovanými postavami. Na mysli mám napríklad nedávny prípad Muža vo vlaku s Liamom Neesonom, ktorý môže byť síce filmový klasický otec zo strednej triedy, stále je však vo svojom jadre iba neohrozeným hrdinom, stvoreným čisto pre strieborné plátno.

15:17 Paríž je filmom bez klasického druhého dejstva. To ak by sme mylne očakávali, že sa bude primárne venovať samotnej akcii vo vlaku. Prepadnutie nie je tak prvým bodom obratu, teda momentom, ktorý nám povie, o čom bude film. Ten je primárne o každodennom živote troch mladíkov. Inými slovami o každodennom živote väčšiny dvadsiatnikov a mnohých tridsiatnikov dnešného moderného západného sveta. Eastwoodovi sa tak prostredníctvom autentických zážitkov nehercov podarilo zachytiť súčasnú dobu. Tá je rýchla, nikdy nevieme, kde budeme zajtra. Alebo sa nevieme rozhodnúť, či ísť o pár hodín ďalej do Paríža, alebo Amsterdamu. Veď je to jedno, celý svet je iba náš a môžeme si robiť, čo chceme. Ale je tu aj svet iný, nebezpečný a číhajúci za každým rohom. Svet (taktiež) moderného terorizmu. Môže práve neočakávaný moment všeobecného ohrozenia našej „bezcieľnosti“ dodať správny smer a našim životom skutočný zmysel?

Eastwood sa snaží reálnym udalostiam dať akýsi vyšší, takmer až náboženský zmysel práve prostredníctvom podobne pokladaných otázok. Nepôsobí to vždy najelegantnejšie a možno táto snaha o hlbší presah vyznieva kostrbato, ale je aspoň jasné, že je tu prítomný konkrétny tvorivý zámer a režisér sa určite podobnými existenciálnymi otázkami vo svojom veku zaoberá stále častejšie. Pri pohľade na jeho herecké a režijné portfólio nemôže mať nikto o zmysle jeho tvorby pochybnosti. Osobne mu prajem veľa zdravia a energie nielen do pokojného dôchodku, ale aj do ďalšej práce.

15:17 Paríž (The 15:17 to Paris), USA, 2018
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Clint Eastwood
Scenár: Dorithy Blyskal
Kamera: Tom Stern
Strih: Blu Murray
Hudba: Christian Jacob
Hrajú: Jenna Fischer, Judy Greer, Thomas Lennon, Lillian Solange Beaudoni, Alek Skarlatos, Anthony Sadler, Spencer Stone, Jaleel White, Tony Hale, Bryce Gheisair, Sinqua Walls, P. J. Byrne, Gary Weeks, BreeAnna Marie, a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiérav SR: 8. februára 2018
Foto: Continental film