Meno režiséra Steva Lichtaga, alias Zdeňka Lovečka, nie je u nás neznáme. Aj keď filmy o prírode predsa len stoja akosi na okraji tých „veľkých“ dokumentov, príbehov so sociálnym nábojom, nemôžeme si nepovšimnúť, že v súčasnosti najoceňovanejším slovenským dokumentaristom je Pavol Barabáš. A teda je v hlavnej úlohe príroda a až v druhom rade človek, či už ako pokorný obdivovateľ alebo ničiteľ.

Lichtag aj Barabáš ťažia z rovnakého zdroja, sú zakotvení v horách, či pod hladinou  vody a cez kódy platné v prírode skúmajú človeka, jeho úlohu na tomto svete. Lichtag  sa preslávil predovšetkým svojou láskou k žralokom a vzácnou schopnosťou predstaviť predátora, ktorého snáď každý človek považuje za svojho úhlavného nepriateľa, ako tvora, ktorého správanie je logické, bez emócií a teda aj pochopiteľné. Úspechy na festivaloch po celom svete zožal nielen jeho Carcharias, veľký biely, ale aj príbeh ohrozených veľrýb Tanec modrých anjelov, kde už použil metaforické stvárnenie. Aj keď väčšinu času vidíme na záberoch, mimochodom úžasných, veľryby – keporkaky, príbeh sa začína aj končí u človeka. Mladá dievčina po fatálnom páde zo stromu zostáva do konca života pripútaná na lôžko a sníva o tom, že bude veľryba, ktorá si slobodne pláva oceánmi.

Ak sa chceme dopátrať, prečo je Lichtagova Aldabra taká ako je, musíme pripomenúť aj jeho ďalší film – Prapodivný svet. Tu už rozohráva to, čo je mu hádam najvlastnejšie – drámu, lebo nezabúdajme, že Lichtag je pôvodne herec. A hercov urobil v tomto príbehu z malého potoka na moravsko - slovenských kopaniciach aj  tvory tam žijúce. Aj keď zvieratám prisúdil ľudské vlastnosti, príbeh funguje, pretože je komorný a ľudský.

Dokument Aldabra: Bol raz jeden ostrov predchádzali informácie, ktoré už samé o sebe brali dych. Tajomný atol, na ktorý nik, okrem malej skupinky výskumníkov, nesmie vstúpiť. Nebezpečenstvo únosu hroziace od somálskych pirátov a predovšetkým nekonečná snaha producenta Petra Kellera vôbec získať povolenie na tomto mieste nakrúcať. Steve Lichtag je zrejme jediný režisér v Českej republike, ktorý si mohol dovoliť film zastrešiť. Jednak pre svoje nekonečné skúsenosti s nakrúcaním pod vodou, ale aj pre odvahu, s ktorou sa rozhodol nakrútiť film v 3D.

Napriek  všetkému, čo už vopred sľubovalo výnimočný zážitok, film samotný je najmä pre dospelého diváka trocha sklamaním. Je síce označený ako rodinný film, ale v záľahe často „rádoby“ vtipného komentára Maroša Kramára mieriaceho predovšetkým k detskému divákovi sa stráca informačná hodnota. Kraby, obrí korytnačí samec, muréna aj žraloky majú svoje ľudské mená a divák je zahltený scénkami zo života Elviho, Tory, lupiča Bustera či Luisa. Napriek tomu, že takýto antropomorfismus je pomerne bežným javom v príbehoch určených najmä detskému publiku, tu dospelý divák po chvíli začne mať neodbytný pocit, že by sa už konečne rád dozvedel aj niečo normálne, čo by ho utvrdilo v tom, že Aldbara je ozaj tak výnimočná. Na dych berúce pohľady pod morskú hladinu, na fascinujúce výlety do sveta zvierat sme napokon už zvyknutí, ponuka televízií špecializovaných na tento typ dokumentov je nepreberná a spôsob rozprávania v nich rešpektuje práve tú poznávaciu stránku. Americkým producentom zrejme bola výnimočnosť atolu málo atraktívna, a tak režisér na ich odporúčanie  zvolil nie informačne nasýtený, kultivovaný komentár, ale prehliadku hovorových výrazov, ktorých neustála roztopašnosť unavuje, búši do uší a kreslí príbehy, ktoré sú dramatické aj bez komentára.

Ak si však divák, ktorý si chce vychutnať neustály boj o potravu, napĺňanie a  opätovné vyprázdňovanie vnútornej lagúny s jej neuveriteľnými 194 kilometrami štvorcovými odmyslí hlučný a neustále prítomný komentár, ak si aspoň na chvíľu zapchá uši pred sústavne búriacou hudbou, ktorá snáď ani nedovoľuje vychutnať si tento neuveriteľný svet, má sa na čo pozerať. Animácie, ktoré nás až z vesmíru privádzajú na to tajomné miesto niekde v Indickom oceáne sú nesmierne vierohodné, ani nezbadáme, kedy sa premení umelý svet na ten reálny. Kamera odhaľuje deje, ktoré až zamrazia svojou krásou a keď napokon na konci filmu rozmýšľame nad tým, či sa ozaj Aldabra potopí tak, ako sa to stalo už šesťkrát v minulosti, či ozaj všetka tá krása opäť na dlhý čas zmizne ako bájna Atlantída, či prežije starý korytnačí samec a donesie posolstvo svojho rodu niekde do bezpečia, ponoríme sa nevdojak aspoň vnútorne do sveta, ktorý v tomto filme chýba k jeho dokonalosti. Do sveta ticha.

Aldabra: Bol raz jeden ostrov (Aldabra: Byl jednou jeden ostrov), ČR, 2014
Dĺžka: 73 minút
Réžia: Steve Lichtag
Scenár: Steve Lichtag
Kamera: Ondřej Hošek, Vojtěch Nedvěd, Hudba: Robert Jíša
Hudba: Robert Jíša
Strih: Radim Kotěšovec
Zvuk: Jiří Klenka

Distribúcia: Continental film
Premiéra: 19. novembra 2015
Foto: Continental film