Prominentný hollywoodsky pár Angelina Jolie a Brad Pitt sú lákavým objektom bulvárnej tlače najmä pre svoj súkromný život. Dvojica, ktorá sa zoznámila pri nakrúcaní akčnej komédie Pán a Pani Smithovci (2005) a odvtedy žije spolu, priťahuje pozornosť adopciami detí z exotických krajín, charitatívnymi projektmi a novátorskými zdravotnými rozhodnutiami partnerky.

Trochu v tieni tejto činnosti agilnej Angeliny zostáva jej filmová práca, a to nielen herecká, ale aj scenáristická a režijná. V týchto dňoch prichádza do kín jej tretí celovečerný hraný film Pri mori, v ktorom sa dvojica po desiatich rokoch opätovne stretáva na plátne v úlohách manželov. Je to romantická dráma, čo je isté prekvapenie po predchádzajúcich dvoch snímkach, ktoré mali výsostne angažovaný charakter. V debute V krajine krvi a medu (2011) sa scenáristka a režisérka venovala bosniasko-srbskému konfliktu v príbehu milencov, ktorých vojna postaví na opačné strany barikády. Film Nezlomný (2014), ktorý iba režírovala, je životopisným príbehom amerického atléta Louisa, úspešného účastníka Olympijských hier roku 1936, ktorý počas Druhej svetovej vojny ako člen posádky amerického bombardéra padne do japonského zajatia, no všetky nepredstaviteľné útrapy prežije vďaka svojej športovej príprave a nezlomnému charakteru. V súčasnosti Angelina Jolie pripravuje podľa scenára Erica Rotha film Africa (2016) o boji proti pytliakom, zabíjajúcim slony kvôli cenným klom. Hlavnú postavu ochrancu africkej fauny a flóry na konci osemdesiatych rokov vytvorí Brad Pitt.

Aktuálne premietaná romantická dráma sa vymyká z tejto filmografie svojím námetom, lokáciou i spracovaním. Odohráva sa v polovici sedemdesiatych rokov v neveľkom francúzskom prímorskom mestečku (nakrúcalo sa na Malte), kam prichádzajú do jediného hotela manželia stredného veku, príslušníci newyorskej smotánky, aby si vraj oddýchli od tamojšieho hluku a vzruchu. Roland Bertrand (Brad Pitt) sa nádeja, že tu dopíše svoj najnovší román, manželka, bývalá tanečnica Vanessa (Angelina Jolie) ho poslušne sprevádza. Manželstvo je očividne v kríze, ktorej pramene treba zrejme hľadať v minulosti, dvojica spolu takmer nekomunikuje, o iných aktivitách nevraviac. Muž trávi dni v miestnom bare v márnom úsilí prelomiť autorský blok, a tak iba popíja a nezáväzne konverzuje s majiteľom baru Michelom (Niels Arestrup), žena sa zatiaľ v prázdnom hoteli nudí, listuje v módnych časopisoch, fajčí, občas popíja, vylihuje na terase, sem-tam si vyjde na prechádzku po skalnatom pobreží, pričom ju láka najmä spenený príboj. Dni manželského páru sa podobajú ako vajce vajcu, plynú pomaly a nezaujímavo. Isté vzrušenie do tejto ospalej existencie prinesie až príchod mladomanželskej dvojice. François s Leou (Melvil Poupaud a Mélanie Laurent) sa ubytujú v susednej izbe, do ktorej vidieť cez neveľkú dierku v stene. Na starší pár zapôsobia ako katalyzátor vzťahu – začnú ich pozorovať v intímnych situáciách a videné v nich prebúdza nielen spomienky na vlastné medové týždne spred štrnástich rokov, ale aj takmer zabudnuté pocity, erotické nevynímajúc. Voyeurizmus je teda pre Bertrandovcov užitočný, no Vanessa spriada ďalekosiahlejšie plány. Sú však závisť a žiarlivosť správnym navigátorom konania? Možno zreparovať vlastný pošramotený vzťah zničením ideálneho vzťahu niekoho iného?

Film Pri mori mal byť poctou novej francúzskej filmovej vlne, no od snímok Godarda, Truffauta, ba aj Robbe-Grilleta má poriadne ďaleko. Nestačí iba spomaliť tempo rozprávania, obmedziť dialógy, využívať snové či spomienkové záblesky, ak absentuje silná výpoveď.  Vydarila sa však dobová štylizácia, retro design polovice sedemdesiatych rokov je presvedčivý v oblečení, účesoch, autách, atmosfére, hudbe, ba aj v tom množstve cigariet, ktoré všetky postavy vo filme vyfajčia. Menej presvedčivý je samotný príbeh. Chabá motivácia nepochopiteľného správania staršieho manželského páru, predovšetkým ženy, sa prezradí až v závere, hoci nie je žiadnym prekvapením a pozornejší divák ju predvída od začiatku. Problém je najmä v tom, že Roland s Vanessou nie sú zaujímaví ľudia, zachraňuje ich iba atraktívne herecké obsadenie. Peripetie ich vzťahu, ktorý sa točí v kruhu zdanlivo bez východiska, sú poznačené ženinou psychickou labilitou až nenormálnosťou a následným mužovým alkoholizmom. Nečakajte však ohňostroje vášne a vzrušenia v brilantných dialógoch, ako to bolo v tematicky príbuznom filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, ani dramaticky sa stupňujúce manželské súboje ako vo Vojne Roseovcov.
V snímke Pri mori plynie čas pomaly a bez prekvapení, naznačeným konfrontáciám chýba spravidla pointa, pričom dĺžka filmu tento fakt nezohľadňuje. Dve hodiny a dve minúty je priveľa na chabý a vo svojej podstate aj banálny príbeh, ktorý aktéri prežívajú ako tragédiu. Bez nadhľadu, bez humoru, hlboko ponorení do svojho viac-menej fiktívneho nešťastia.Vo filme odznie jediná vtipná veta. Keď François pri barovom posedení zistí, že Roland je spisovateľ, povie, že by chcel vedieť písať. Roland mu lakonicky odpovie: Ja v poslednom čase tiež...
    

Problémom sú aj herecké výkony, presnejšie ich rozdielna kvalita. Angelina Jolie (1975), dcéra známeho amerického herca Jona Voighta (napríklad Polnočný kovboj) debutovala už ako päťročná. Jej najväčším úspechom je Oscar za vedľajšiu úlohu údajne psychicky chorej dievčiny vo filme Narušenie (2000), no v ďalších, predovšetkým

akčných snímkach režiséri využívali najmä jej príťažlivý zjav a pohybové nadanie. Brat Pitt (1963) má zaujímavejšiu filmografiu – vďaka početným, často veľmi rôznorodým úlohám v dielach najlepších režisérov sa vypracoval na jednu z najtvárnejších hollywoodskych hviezd (spomeňme aspoň snímky Sedem, Sedem rokov v Tibete, Zoznámte sa, Joe Black, Klub bitkárov, Babel, Dannyho jedenástka, Po prečítaní spáľte, Podivný prípad Benjamina Buttona, Nehanební bastardi, Strom života, Moneyball, 12 rokov otrokom). Kým Pitt vo filme Pri mori suverénne zvláda všetky polohy svojho nešťastného hrdinu a je rovnako presvedčivý v opileckých i romantických scénach, Angelina Jolie si na seba naložila priveľkú záťaž, neadekvátnu jej schopnostiam. Režírovať film podľa vlastného scenára a súčasne v ňom stvárňovať hlavnú ženskú postavu je na krehkú ženu priveľa. Nedokáže presvedčivo vyjadriť všetky citové pochody svojej hrdinky mimikou a gestami (slov má k dispozícii primálo, dialógy sú veľmi úsporné), väčšinou sa iba díva veľkými, výrazne nalíčenými očami (dokonalý make-up hneď po prebudení zrejme nie je špecialitou len slovenských televíznych seriálov), respektíve plače a rozotiera si po lícach roztečenú maskaru. Divák necíti v jej postave žiadnu

hĺbku ani vnútorný boj, vidí iba povrch, pod ktorým je prázdnota. Možno riešením by bolo obsadiť do úlohy Vanessy inú herečku, v predstavách sa mi vynára citlivá a tvárna Cate Blanchett, ale to by film prišiel o silný marketingový ťah  - slávny manželský pár v úlohách problémového manželského páru.

Film je rámcovaný jazdou po úzkej serpentínovej ceste skalnatého morského pobrežia – príchodom a odchodom americkej dvojice. Ako obrazový refrén funguje pohľad na rybára, ktorý ráno odchádza na more a večer – zväčša bez úlovku – sa vracia. Roland po čase zistí, že rybár nevesluje, len využíva príliv a odliv. Svoj predsa len dopísaný román, symptomaticky nazvaný Pri mori, končí konštatovaním, že aj v živote sa občas treba nechať unášať udalosťami a aktívne do nich nezasahovať. Poučenie do ďalšieho obdobia komplikovaného spolužitia? Možno by stálo za pokus prelistovať si bulvárnu tlač z posledných dvoch rokov, či sa v nej nenájdu informácie o kríze vo vzťahu Angeliny a Brada Pittovcov. Film ako manželská terapia – to by bolo najlogickejšie vysvetlenie vzniku tohto priemerného a v podstate zbytočného filmu.

Pri mori (By the Sea), USA, 2015
Námet, scenár, réžia: Angelina Jolie Pitt
Kamera: Christian Berger
Strih: Patricia Rommel, Martin Pensa
Hudba: Gabriel Yared
Hrajú: Brad Pitt, Angelina Jolie Pitt, Mélanie Laurent, François Poupaud, Niels Arestrup, Richard Bohringer a ďalší
122 minút
Distribúcia: Barracuda Movie
Premiéra v SR: 19. novembra 2015
Foto: Barracuda Movie