Americký výtvarník, kresliar, ilustrátor a karikaturista Charles Monroe Schulz (1922 – 2000) pretavil v októbri 1950 spomienku na svojho bígla z čias detstva do podoby komiksového psíka Snoopyho. Čoskoro získal nesmiernu popularitu. Rozprával o malom smoliarovi Charliem Brownovi, škaredom, popletenom a neúspešnom chlapcovi s dobrým srdcom, jeho sestre Sally, arogantnej výmyselníčke Lucy, jej bratovi Linusovi, športovo založenej Peppermintovej Patty, malom klavírnom géniovi Schroederovi, večne ufúľanom Pig-penovi a ďalších deťoch, dohromady zvaných Drobčekovia čiže Peanuts. Večnou láskou Charlieho Browna, ktorá však ako skutočná postava vystupuje len v málo pokračovaniach, je Malé Červenovlasé Dievčatko. Veľké drámy malých detí s nasadením, oduševnenosťou a neotrasiteľnou sebadôverou rieši Charlieho psík Snoopy so svojím vtáčím kamarátom Woodstockom.

Komiks vychádzal nepretržite do Schulzovej smrti vo februári 2000 a vzniklo 17 897 častí. V čase najväčšej slávy sledovalo pokračovania komiksu v 2 600 novinách a časopisoch po celom svete 355 miliónov čitateľov v 75 krajinách a 21 rôznych jazykoch. Snoopy vstúpil do svetovej populárnej kultúry a Schulz sa dočkal vlastnej hviezdy na hollywoodskom Chodníku slávy. Vďaka komiksu, právam na televízne seriály, filmy, hračky, videohry či ďalší merchandising sa stal miliardárom.

Na rozdiel od ostatných humoristických komiksov sú tie o Snoopym obdarené síce bláznivým, suchým, absurdným ale zároveň poetickým a decentne jemným humorom. Detský svet zobrazuje bez planého moralizovania, s pochopením, nevnucuje lacné metafory ani komplikované dobrodružstvá a patetické posolstvá. Pre malých školákov sa dobrodružnými stávajú bežné výzvy všedného dňa ako oblečenie, jedlo, domáce práce, škola a hry. Snoopy je mĺkvy romantik. Často a rád sníva o tom, že je hrdinským pilotom z prvej svetovej vojny a s plným nasadením bojuje o lásku krásnych feniek.

Pretože Schulz sa inšpiroval vlastným detstvom, jeho komiksový svet je prostý, nerieši problémy moderného života, ale základné univerzálne konflikty stojace nad časom a priestorom. Nie sú to príbehy, v ktorých dobro víťazí nad zlom, zápletku skôr tvoria emócie, morálne konflikty či nedorozumenia. Riešením je spravidla vždy ústupok, porozumenie a zmierenie všetkých zainteresovaných strán, pri čom rolu katalyzátora spravidla hrá práve pes Snoopy. Neoddeliteľnou súčasťou snoopyovskej optiky je výdatná dávka nostalgie.

Snoopy sa už v roku 1959 objavil aj v televízii. Dokonca vo farbe – v reklamách na automobily Ford. Ich autor, animátor Bill Meléndez sa nadlho stal tvorcom samostatných televíznych filmov, v ktorých aj daboval Snoopyho. Prvý vysielala sieť CBS v decembri 1965 pod názvom A Charlie Brown Christmas. O štyri roky Peanuts prerazili aj do kín, s Meléndezovým filmom A Boy Named Charlie Brown. Stalo sa tak pred pol storočím. Nasledujúci celovečerný film Snoopy, vráť sa! (1972) uvádzali aj československé kiná. Takže keď sa teraz do našich kín Snoopy vracia, máme nárok na kus nefalšovanej nostalgie aj my.

Syn Charlesa M. Schulza Bryan a vnuk Craig prišli nielen s nápadom a peniazmi, ale i námetom a spolupracovali na scenári prvého digitálne animovaného filmu o Snoopym. Režisér Steve Martino s kameramanom Renatom Falcãom a výtvarníkom Nashom Dunniganom prišli s riešením, ktoré je moderné a umožňuje aj isté zapojenie tretieho rozmeru vo verzii 3D, ale nespreneveruje sa pôvodnej estetike komiksu a prvých snoopyovských animovaných filmov. Postavičky nenadobúdajú plnú plasticitu, z dvojrozmernosti sa vymaňujú len čiastočne. Ich kreslené podoby tak ostávajú zachované, nedeformujú sa ani nemenia.

Tvorcovia zachovali aj tradičné ozvučenie postáv. Snoopy je ďalej bez slov, vydáva len smiešne zvuky – a aj tie pochádzajú z archívu, pretože tradičný interpret Snoopyho a Woodstocka Bill Meléndez zomrel v roku 2008 a filmári sa rozhodli nenahradiť ho nikým novým. Rovnako zostali pri nahradení reči dospelých ľudí trombónovými sólami. Mimochodom – ich interpret Trombone Shorty, vlastným menom Troy Andrews – bol hosťom Bratislavských jazzových dní v roku 2010. Kvalitný je i slovenský dabing. Vyčítať možno len prekladu zopár nepríjemných, za uši ťahajúcich štylistických lapsusov.

Večný smoliar Charlie Brown sa na veľké pobavenie ostatných detí zaľúbil do novej spolužiačky, ktorou je Malé Červenovlasé Dievčatko. Lenže sa ostýcha, dávno stratil všetku sebadôveru i sebaúctu a pokusy vyjaviť vyvolenej svoje city sa spravidla napriek Snoopyho všemožnej pomoci (a občas práve kvôli nej) končia komickými tragédiami. Zaľúbil sa aj Snoopy, do fešnej fenky Fifi. Lenže len vo svojich predstavách a snoch, v ktorých ju opäť a opäť zachraňuje z pazúrov obávaného leteckého esa Červeného baróna.

Je veľmi osviežujúce a nádejeplné vidieť aj v roku 2015 nový rodinný film, v ktorom netečie krv či iné telesné tekutiny, jedna bláznivá akcia nestrieda druhú, rozprávanie nie je len ďalším prearanžovaním stokrát obohranej schémy premeny nuly na hrdinu v hollywoodskom klišé "zero to hero". Žiadne agresívne posolstvá o tom, že život je honbou za stanoveným cieľom, ktorý treba dosiahnuť za každú cenu a za akýchkoľvek obetí. Polstoročný svet Charlesa M. Schulza tu ožíva taký, aký ho poznáme, hravý, detsky nevinný, bláznivý, zábavný, plný citov – a predsa nový, súčasný.

Snoopy a Charlie Brown. Peanuts vo filme dokazuje, že nie každá zmena a modernizácia musí byť k horšiemu, lacnejšiemu, plytšiemu, menej kvalitnému. Tradičný kreslený Snoopy má pevné miesto v srdciach miliónov fanúšikov všetkých vekových kategórií. Ale určite sa v nich nájde priestor aj pre nového digitálneho Snoopyho.

Snoopy a Charlie Brown. Peanuts vo filme (USA 2015)