„Hľadám príbehy a tie určujú spôsob spracovania,“ odpovedal scenárista a režisér Peter Bebjak na otázku, prečo sa jeho doterajšie tri celovečerné hrané filmy od seba tak líšia. Marhuľový ostrov (2011) bol poetickou komornou drámou z južného Slovenska, Zlo (2012) prvým slovenským filmovým hororom, Čistič je drsnou mestskou drámou zo súčasnej Bratislavy s romantickými prvkami. Najviac styčných bodov možno nájsť medzi druhým a tretím filmom: v atmosfére, využití interiéru, v napätí a postupnom dávkovaní tajomstva.

Slovo čistič asociuje mafiánske praktiky, no v tomto prípade ide o prozaickejšiu vec. Tomáš (Noël Czuczor), introvertný mladý muž pred tridsiatkou, je pomocníkom pohrebnej služby, ktorý na objednávku chodieva vyčistiť priestory po mŕtvych – ľuďoch i zvieratách. Jeho život, determinovaný psychickou traumou z detstva, je stereotypný. Žije sám v byte zariadenom len najnutnejším nábytkom, oblieka sa výlučne do čierneho, vystrihanú hlavu si zahaľuje kapucňou mikiny, po meste sa presúva na bicykli, jedáva čudnú zmes ovsených vločiek, tvarohu a surových vajec, pravidelne cvičí a takmer nerozpráva. Pokusy o nadviazanie kontaktu zo strany majiteľa pohrebnej služby (Eugen Libezňuk) či lekárky, ku ktorej chodí na povinné psychoterapeutické posedenia (Jana Oľhová), odmieta, sporadické telefonáty s matkou (Éva Bandor) sa obmedzujú na niekoľko všeobecných, aj to neúprimných fráz. Absenciu vlastného zmysluplného života si Tomáš nahrádza počúvaním susedov, ktorých hlasné, nie celkom zrozumiteľné hádky prenikajú do jeho bytu cez kuchynský vetrák, respektíve pozorovaním čistených domácností a neskôr aj ich obyvateľov. Samozrejme, potajomky, čo prináša do jeho života napätie i potrebný adrenalín, veď kedykoľvek ho môžu objaviť a vyvolať škandál, čo by bola pre Tomáša so záznamom v registri trestov vážna komplikácia. Sekvencie, v ktorých je svedkom vykonávania základných ľudských potrieb, obsahujú náznaky humoru, ktorého je inak vo filme málo.

Zlom v Tomášovej „opakovanej každodennosti“, aby sme použili výraz filozofa Kosíka, nastane vtedy, keď sa dostane do domácnosti súrodencov Kristíny (Rebeka Poláková) a Adama (Kamil Kollárik), kde je svedkom večných hádok o peniaze, ktoré Adam míňa v hracích automatoch. Rodinu finančne drží nad vodou Kristína svojím biednym platom predavačky i čudnými vedľajšími príjmami, získanými za cenu poníženia a bolesti. Tomáš sa do Kristíny zamiluje a keď zistí, že by mohla jeho city opätovať, začne húževnato až agresívne bojovať o a za svoju lásku.

Čistč je film, v ktorom režisér Peter Bebjak kladie dosiaľ najväčšie nároky na diváka. Vyžaduje od neho nielen naladenie na spoločnú strunu, ale veľmi pozorné sledovanie každej scény, každého detailu, každého gesta či slova. Pravda, slov je v tomto filme málo, drsný príbeh s romantickými prvkami sa rozpráva obrazom, pričom tvorcovia (spoluautorom námetu i scenára je okrem režiséra aj Peter Gašparík) dávkujú informácie veľmi skúpo a postupne. Zostáva na divákovi, aby si z kusých náznakov poskladal svoj puzzle, pričom pri nejednoznačnosti niektorých prvkov, sťažujúcich vnímanie (asynchrónny zvuk, obrazové výseky reality, napríklad len nohy postáv),výsledok nemusí byť totožný so zámerom autorov. Určite sa to týka otvoreného konca, ktorý si každý divák, ako ukázali aj súkromné rozhovory bezprostredne po premietaní, môže vysvetľovať po svojom. Prikláňam sa k názoru, že je v ňom nádej.

Uvedený spôsob narácie vytvára napätie, ktoré nepoľavuje ani vtedy, ak ide o bežné výjavy zo všedného života. K pocitu očakávania prispieva celková atmosféra diela, na ktorej má veľkú zásluhu kameraman Martin Žiaran. Jesennú Bratislavu s jej mokrými ulicami, opadaným lístím a hmlami zobrazil jedinečným spôsobom. Žiadny výstavný most Apollo, žiadna fotogenická Eurovea, ktoré sa stávajú súčasťou väčšiny audiovizuálnych diel, odohrávajúcich sa v našom hlavnom meste, ale Bratislava pristihnutá vo všedný deň, industriálna a sídlisková, zanedbaná a špinavá, to je priestor, v ktorom sa Tomáš prednostne pohybuje. Ak most, tak dočarbaný sprejermi, ak pasáž, tak ošarpaná, vhodná na kriminálny čin... Kamera sa suverénne správa aj v stiesnených interiéroch, ktoré vždy odzrkadľujú povahu a najmä životný štýl svojich obyvateľov, skoro sa dá povedať, že slúžia ako metafora. Prázdny byt – prázdny život. Premyslená práca so svetlom a tmou, šerosvit, vyvolávajúci pocit chladu, preferovanie sivo-modrých farebných tónov, to všetko podčiarkuje hlavnú myšlienku filmu, ktorý sa svojskými prostriedkami zamýšľa nad tým, do akej miery človeka ovplyvňujú zážitky z detstva, ako ich spracúva, ako sa s nimi vyrovnáva. Je to však aj filmová úvaha o náročnosti, ba až nemožnosti medziľudskej komunikácie v súčasnom drsnom svete a o prelomení tejto bariéry zázrakom zvaným láska.

Nečudo, že Peter Bebjak dokáže na jednoduchom príbehu „zo života“ vybudovať funkčné dielo o základných hodnotách človeka s bonusom vo forme osobitej atmosféry a napätia, veď má za sebou bohaté skúsenosti z režírovania divácky úspešných a súčasne kvalitných kriminálnych televíznych seriálov. Medzi rokmi 2008 až 2015 sa prezentoval takými výraznými titulmi, ako Mesto tieňov, Kriminálka Anděl, Odsúdené, Dr. Ludsky, Nevinné lži, Případy 1. oddělení a ďalšie. Vie si vybrať spolupracovníkov, ktorí sa zväčša menia na trvalých, príkladný je jeho výber hercov a práca s nimi. (Iste aj preto, že sám je nielen absolventom filmovej a televíznej réžie, ale aj herectva. Spomeňme aspoň seriál Koniec veľkých prázdnin, filmy Hana a jej bratia, Quartétto, Neverné hry, Anjeli...) V Čističovi sú to hneď dve nové tváre, ktoré sa doteraz prezentovali iba v divadle a televízii. Rebeka Poláková zahrala Kristínu ako svojskú mladú ženu, ktorá má svoje tajomstvá  a nevie celkom presne, čo si počať so životom. Zdá sa, že je vďačná za priateľskú pomoc i otvorenú náruč, ale zrejme aj v nej tečú temné spodné prúdy vedúce k podrazu. Vo filme prechádza veľkým vývinovým oblúkom, v Tomášovi možno konečne nachádza pevný bod, ktorého sa môže zachytiť, no jej budúcnosť je otvorená. Noël Czuczor, ktorý je pre kultúrnu verejnosť na rozdiel od divadelne exploatovanej Polákovej takmer neznámy (pamätáme si ho iba v neveľmi sympatickej epizódnej postave zo seriálu Búrlivé víno), je doslova objavom. Úloha Tomáša kládla na dvadsaťšesťročného absolventa Divadelnej fakulty VŠMU veľké požiadavky, pretože celý príbeh vidíme jeho očami, deväťdesiat minút takmer neschádza z plátna a navyše má úlohu takmer bez slov. Všetko musí vyjadriť mimikou a úspornými gestami, čo sa mu darí, a tak vďaka jeho hereckému umeniu vieme, aký je Tomáš človek. Stále v tomto introvertovi so psychopatickými črtami cítime malého chlapca, ktorý v úvodnej scéne utiera z linolea krv zavraždeného otca, vidíme, s akým úsilím tlmí svoju výbušnosť, ale tušíme aj to, že pod pokojným povrchom a pokerovým výrazom tváre buble potlačená agresivita, ktorá v okamihu výbuchu zmetie všetko... Kamil Kollárik, známy už z Bebjakovho hororu Zlo, spoľahlivo zahral notorického gamblera, ktorý sa neštíti žiadneho podrazu, aby získal peniaze na svoju vášeň, i keď v kontakte so sestrou je to stále vystrašené chlapča vyrastajúce bez rodičov. Z epizódnych postáv zaujala najmä tvárna Éva Bandor ako Tomášova matka, ktorá si odpykáva trest za vraždu muža – tyrana a počas krátkej synovej návštevy vo väzení sa všemožne, avšak márne usiluje nadviazať s ním kontakt a vyvolať dojem normálnosti.

Nový slovenský film Čistič mal v týchto dňoch svetovú premiéru na 31. MFF vo Varšave, kde ho zaradili do hlavnej súťaže tohto festivalu A kategórie, a čakajú ho filmové sviatky v Talline, Luxemburgu, Cottbuse, Tbilisi a indickom meste Chennai. Najdôležitejšie však je, aby si k nemu našlo cestu domáce obecenstvo. Čaká ho nevšedný zážitok so všetkými znakmi syntetického filmového umenia, ktorý odchodom z kina určite nevyprchá.

Čistič, SR, 2015
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Peter Bebjak
Námet a scenár: Peter Bebjak, Peter Gašparík
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Marek Kráľovský
Hudba: Juraj Dobrakov
Zvuk: Peter Gajdoš
Hrajú: Noël Czuczor, Rebeka Poláková, Kamil Kollárik, Jana Oľhová, Éva Bandor, Eugen Libezňuk a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 15. októbra 2015
Foto: Bontonfilm