Dáma v zlatom (Woman in Gold)

dama5 resizeOsudy slávnych obrazov a ich tvorcov sú obľúbenou inšpiráciou literátov i filmárov, ale aj obchodníkov. Reprodukcie legendárneho secesného  portrétu  Adely Bloch-Bauerovej, múzy rakúskeho maliara Gustava Klimta (1862-1918), môžeme obdivovať nielen v knihách o umení, ale v posledných rokoch napríklad aj na šálkach na kávu, či na  jedálenských misách a servisoch. „Posadnutosť Klimtom“ vzbudil aj dlhoročný právnický spor o jeho obrazy (hlavne Adelin portrét) medzi Rakúskom a dedičmi v USA. Práve z neho vychádza americko-britský film Dáma v zlatom (Woman in Gold), ktorý koncom júna prichádza do našich kín.

Jeho réžie sa ujal anglický režisér a producent Simon Curtis (1960), známy predovšetkým prácou na televíznych projektoch. Vo svete celovečerného filmu zaujal  titulom Môj týždeň s Marylin (2011). Jeho najnovší opus vychádza zo dama3 resizeživotných príbehov právnika Randola Schoenberga (bol zároveň konzultantom filmu) a Marie Altmannovej, netere a jednej z dedičov Adely Bloch-Bauerovej. Predpokladám, že údaje o nej čerpal scenárista Alexi Kaye Campbell predovšetkým z knihy Dáma v zlatom (Lady in Gold) od americkej historičky umenia a publicistky Anne-Marie O´Connorovej z roku 2012, hoci v titulkoch jej meno sotva postrehnete. Jej český preklad sa objavil vzápätí i na našom knižnom trhu a dnes, spolu s filmom, prichádza aj jej slovenská verzia. Stojí za to, upozorniť na toto faktografické dielo zo žánru literatúry faktu, pretože má omnoho širší záber ako film a jeho autorka mapuje početné osudy dama7 resizeviedenských nielen židovských rodín i významné udalosti v kontexte celého  dvadsiateho storočia. V prvej časti knihy sa sústreďuje na maliara Gustava Klimta a jeho múzu Adelu Bloch-Bauerovú. Ale aj atmosféru vtedajšej Viedne. Film sa  zameriava  iba na líniu  osemročného právneho sporu o Klimtov obraz Dáma v zlatom. koncom dvadsiateho a začiatkom 21.storočia a na jeho prakticky dvoch protagonistov. Je to osemdesiatnička Maria Altmannová (v podaní vynikajúcej herečky, držiteľky Oscara, Helen Mirren), ktorej sa pred nacizmom podarilo aj s manželom ujsť do USA a  syn jej priateľky, vnuk slávneho hudobníka, dovtedy neveľmi úspešný mladý právnik Randol Schoenberg  prezývaný   Randy (Ryan Reynolds).

 

dama6 resizeV úvodnej scéne vidíme Gustava  Klimta (Moritz Bleibttreu) ako v roku 1907 portrétuje Mariinu tetu, sestru jej matky, Adelu Bloch –Bauerovú (Antje Traue), ktorú potom sledujeme v Mariinych spomienkach na detstvo. Nasleduje rad reminiscencií, napríklad na svadbu (mladú Mariu predstavuje Tatiana Maslany), kde dostala od strýka ako svadobný dar diamantový náhrdelník, čo mala Adela na slávnom obraze. A opäť spomienka – náhrdelník zhabú nacisti, aby sa ním mohla pýšiť pani Göringová.  V USA žije Maria relatívne skromne, a predsa, keď sa z listov v pozostalosti sestry dozvie o nevydarených pokusoch získať dedíčstvo –  Klimtove dama4 resizeobrazy, rozhodne sa konať. Tvrdí, že nie kvôli peniazom, či osobnej pomste, ale chce dosiahnuť spravodlivosť. Navyše stále zdôrazňuje, že nemožno zabúdať... Na rozdiel od nej, zadlžený právnik Randy priznáva manželke Pam (Katie Holmes), že jeho prvotným podnetom, bola vidina peňazí. Až postupne si uvedomuje aj druhý rozmer prípadu - holokaust a jeho dopad na morálku a myslenie ľudí vôbec. Zaujímavá je postava rakúskeho investigatívneho novinára Huberta Czernina (Daniel Brűhl), ktorý sa angažuje a pomáha Marii i Randymu zo „špeciálneho druhu  patriotizmu“, zistil totiž, že jeho otec bol nacistom a chce naprávať zlo dobrom.

 

dama7 resizeV recenziách sa nezvykne prezrádzať pointa. V tomto prípade je to však nutné. Maria a Randy  bojovali s právnou rakúskou i americkou mašinériou i ľudskými predsudkami, a zdalo sa, že nemôžu vyhrať. Prekvapujúco vyhrali a ich úspešný reštitučný proces  inšpiroval rad ďalších. Jedna z posledných scén filmu je snová  - stará žena sa stretáva so svojimi spomienkami a mŕtvymi príbuznými i svojím mladším ja. Nie je to originálny motív (pamätáte sa na podobné scény z Jakubiskovej Tisícročnej včely či Končalovského Sibiriády ?), ale vždy pôsobivý. Nevraviac o podtexte: Dosiahla čo chcela, ale je spokojná? Nuž a potom už obraz nahrádza slovo. V krátkych písaných informáciách sa dozvedáme, že obrazy boli predané - slávny  Adelin portrét dokonca za 135 miliónov dolárov s podmienkou, že bude dama9 resizeprístupný verejnosti – takže  namiesto viedenského Belvederu ho možno obdivovať v New Yorku.

Maria sa už nedožila ani knihy, ani filmu, zomrela v roku 2011 vo veku 94 rokov, päť rokov po svojom reštitučnom víťazstve. Randy Schoenberg sa venuje umeleckým reštitúciam a stál pri zrode Múzea holocaustu v Los Angeles.
Divák odchádza a uvažuje. Ani jedna z postáv a udalostí vo filme nie sú vymyslené. Príbeh je silný. Spracovanie však  pôsobí - scenáristicky i režijne - niekedy až ako zjednodušujúce dama12 resizeklišé. Lebo nič nie je iba čierne alebo biele, iba zlé alebo iba dobré, jestvuje veľa medzistupňov a psychologických dôvodov, prečo niekto koná tak, ako koná. V knihe  spoznávame súvislosti, máme možnosť spolu s jednotlivcami pochybovať i váhať, vzpierať sa svojmu strachu, hľadať svoju cestu, pýtať sa čo je a čo nie je správne. Hoci aj v tom zmysle,  ako sa na jednom mieste  píše o portréte Adely  : „Nikto možno  nedokáže nikdy s istotou povedať, či táto rakúska Mona Lisa patrila Viedni, alebo potomkom tvorcov potupenej kultúry, ktorí Adelu stvorili...  Stala sa symbolom jedného z najoslnivejších okamihov histórie, ale tiež symbolom jednej dama8 resizez najväčších svetových krádeží – symbolom ukradnutej identity, dôstojnosti i zničených životov.“

 

Takže i keď možno mať k filmu Dáma v zlatom isté výhrady, nemožno pochybovať o dôležitosti jeho témy: možno odpustiť, nemožno však nikdy  zabudnúť. Naša história a história našich predkov je súčasťou každého z nás, bez ohľadu na letopočet.

 

dama11 resize

 

Dáma v zlatom (Woman in Gold), USA, Veľká Britania, 2015
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Simon Curtis
Scenár: Alexi Kaye Cambell, E.Randol Schoenberg
Kamera: Ross Emery
Hudba: Martin Phipps, Hans Zimmer
Hrajú: Helen Mirren, Ryan Reynolds, Daniel Brũhl, Tatiana Maslany, Katie Holmes, Max Irons, Charles Dance, Elizabeth McGovern, Jonathan Pryce a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 25. júna 2015
Foto: Forum Film

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.