Spiritualistická doštička zvaná Ouija je obľúbenou pomôckou pri údajnom vyvolávaní a komunikácii s duchmi. Jej vznik sa datuje niekde do jedenásteho storočia, pričom v modernejšej podobne sa doslova znovuzrodila až ku koncu toho devätnásteho. Prežila až dodnes a dočkala sa aj početnej medializácie, či už v knihách, seriáloch alebo filmoch. V roku 1991 ju kúpila spoločnosť Hasbro, ktorá neskôr začala angažovať na poli filmu – tak vznikli aj populárni Transformeri od Michaeala Baya. Ouija je prvým pokusom Hasbra v réžii Stilesa Whitea o vstup do hororového žánru.

Ponechajme stranou otázky, či je na princípe tejto doskovej hry aspoň niečo pravdivé, aj keď v súčasnosti je považovaná predovšetkým za neškodnú hračku. Jediným dôvodom pre vznik celovečernej verzie bola zrejme snaha ešte viac spopularizovať túto spiritualistickú pomôcku a pomôcť mal pravdepodobne aj producent Michael Bay. Ten má v posledných rokoch viac než čuch na hity a vyšlo mu to aj tento krát. Film s minimálnym rozpočtom divákov zaujal a dvojka je tak teoreticky na spadnutie. Otázkou je, či je to vlastne dobre. Ouija totiž nie je ničím výnimočná, ba ani zaujímavá. Zdá sa však, že doba podobným filmom praje a cieľová kategória sa vždy nájde. Buď to akceptujeme alebo nie.

Hlavnou hrdinkou je Laine, ktorej kamarátka Debbie hneď v úvode príde za záhadných okolností o život. Navonok to pôsobí ako samovražda obesením, Laine však vie, že Debbie v nedávnej dobe experimentovala s Ouijou a následne sa vo svojom okolí správala trochu zvláštne. Podarí sa jej dať dohromady partiu - jej sestru, priateľa, priateľa zosnulej a ďalšiu kamarátku - a presvedčiť ju na hľadanie odpovedí cez Ouiju. Pretože to z ich pohľadu dáva najväčší zmysel. Veľmi rýchlo sa potvrdí, že to nebol dobrý nápad. Divák to, samozrejme,  tuší vopred, a tak mu neostáva nič iné, ako sledovať hlavných hrdinov, ktorí si vedome kopú vlastný hrob. Po koľkýraz vlastne? Je vôbec možné držať palce schematickým postavám bez osobnosti a logického uvažovania? Možno keby bol prítomný aspoň nejaký nadhľad, ale ten sa na návštevu nedostavil.

Prakticky neznáme herecké obsadenie (televízni fanúšikovia však ocenia hlavnú úlohu v podaní Olivii Cooke z Bates Motel) a režisér a scenárista, ktorého najznámejším dielom je spoluúčasť na scenári k filmu Proroctvo: Koniec sveta, neboli zárukou kvality. Veľa pozitívneho sa toho skutočne neurodilo. Je to neškodná a neurážajúca záležitosť, rovnako tak zabudnuteľná a maximálne nevýrazná.  

Hororových výjavov je poskromne, poväčšine ide o ľahké strašenie s neustále sa opakujúcimi prvkami. Vraždy nie sú príliš originálne, vzhľad ducha je priemerný a vetrom ošlahaných harcovníkov vydesí len ťažko. Pre mladých divákov, ktorí nemajú so žánrom veľké skúsenosti, môže ísť o stráviteľnú záležitosť. Vyložene nervydrásajúce a znepokojivé zábery totiž absentujú a motív dosky ponúkajúcej spojenie s duchovným svetom je dostatočne dráždivý. Je to však skutočne pozitívom a má vôbec film čo ponúknuť aj ostatným?

Vzhľadom k nudne hrajúcim hercom, chatrnej a predvídateľnej zápletke, existuje jasná odpoveď. Nepomáha ani striedma minutáž. Deväťdesiat minút nie je veľa, lenže dej sa skutočne rozbehne až niekedy v druhej olovici. Nikdy však nezaradí viac ako jednotku, respektíve dvojku, a tak sa miesto jazdy mercedesom veziete skôr trabantom. Menší povinný zvrat je vzhľadom k celkovej jednoduchosti ľahko čitateľný, samotný záver podľa očakávania osciluje medzi uzavretím a ponechaním si vrátok pre prípadné pokračovanie. Skrátka nič, čo by čo i len trochu prekvapilo. Ak v budúcnosti vznikne druhý diel, prekročiť nastavenú latku nebude vôbec sizyfovskou úlohou. Aj napriek tomu budú pochybnosti o kvalite na svojom mieste. Divákom to v takejto podobe stačilo raz, tak prečo nezopakovať zaručený recept na úspech.

Ouija je tak matný hororový prírastok, že niektorí diváci možno dodatočne ocenia časy, keď na Haloween v amerických kinách bežala séria Saw. Vzhľadom na to, ako hlboko upadla v priebehu rokov, to asi nie je dobré vysvedčenie. Chlácholiť sa tým, že mohlo byť aj horšie, asi nemá význam. Nezaslúžil by si však náš divák kvalitnejšiu porciu hororu, hoci aj z európskych krajín? Pri absencii hereckých hviezd, ako v tomto prípade, by to mohlo byť aj jedno.

Ouija, USA, 2014
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Stiles White
Scenár: Juliet Snowden, Stiles White
Kamera: David Emmerichs
Strih: Ken Blackwell
Hudba: Anton Sanko
 Hrajú: Olivia Cooke, Douglas Smith, Erin Moriarty, Matthew Settle, Robyn Lively, Shelley Hennig, Ana Coto, Daren Kagasoff, Bianca A. Santos a ďalší.
Premiéra v SR:  27. novembra 2014
Foto: Barracuda Movie