Whiplash

Whisp2 resizeAmeričan Damien Chazelle svojím autorským filmom Whiplasch získava nadšené ohlasy kritikov a darí sa mu úspešne zapôsobiť aj na publikum. Dôkazom je i skúsenosť z premietania na bratislavskom festivale. Preplnená sála po nástupe záverečných titulkov vzdala filmu hold dlhým, úprimným potleskom a verím, že z viacerých sa emócie vyparovali aj počas tichého kráčania na nočný spoj.

Hudba je expresívnym elementom a tvorcovia filmu Whiplash využili jej údernú silu naplno. Útočia na diváka a vyvolávajú v ňom príval širokého spektra emócií. Film pohlcuje svojou intenzitou, cieleným rozvíjaním hlavného motívu a Whisp3 resizesústredeným prehlbovaním témy. Na javy nahliada nekompromisne z rôznych zorných uhlov, čo zaručuje veľmi komplexný a presný pohľad na danú problematiku. Whiplasch je veľmi priamy film, polemický, divácky strhujúci a tematicky silný.
Mladý Andrew (Miles Teller) je cieľavedomý, jeho prvým úspechom je, že sa dostane do džezového zoskupenia vedeného legendárnym profesorom Terencom Fletcherom (J.K. Simmons). Ten vidí v žiakovi potenciál, doluje z neho maximum a sám sa snaží prísť na to, či bude z chlapca nový Charles Parker, hudobník, aký sa narodí raz za storočie alebo je len ďalším v rade priemerných “technikov”, ktorí prehlbujú Fletcherovu skepsu. Andrew ide na vrchol svojich síl, z vysokého neba padá, aby vstal z popola a ukázal, či sa v ňom niečo skrýva. Alebo mal Fletcher pravdu?

Psychologická dráma si vyžaduje presné a plastické charaktery, Whisp4 resizeprecízne motivované konanie a nejednoznačný vzťah hlavných postáv. Vo filme Whiplasch je navyše okorenený o zvláštne atmosférické tajomno. Vzťah hlavných protagonistov podlieha neustálym zvratom, ich vzájomné vyhranenie je ťažiskové pre dramatické stupňovanie. Sujet je prekvapivý, nedáva odpovede, vzbudzuje polemiku o tom, čo je talent, či je možné vycítiť potenciál génia, ako ďaleko až možno zájsť pri dolovaní predností a prekonávaní vlastných limitov. Psychický nátlak sa stáva zhubnou hnacou silou, postavy sa o seba trieštia až napokon vybuchnú. Každý niečo stratí, získa, súboj je vyrovnaný, a predsa dospievajú k zmiereniu. Autori bez ostychu využívajú hyperbolu, od postáv až po zauzľovanie konfliktu, v Whisp8 resizeniektorých konkrétnych situáciách sa však vytráca vierohodnosť. No záverečná katarzia tieto nedostatky dokonale zahladí, divák je umlčaný satisfakciou a odchádza z kina so silnými dojmami. A to všetko sa filmu darí bez pátosu a klišé.

Historka o džezovej legende Charlesovi Parkerovi alias Birdovi, (vo filme rezonuje ako kľúčová charakterová črta nevyspytateľného Fletchera), ktorého takmer zabil profesorom hodený činel, sa odvíja od reálnych udalostí. Podľa zistení novinára Richarda Brodyho (The New Yorker), film popiera skutočnú podstatu tejto situácie a tým definuje inakosť prostredia i doby. Parker síce skoro prišiel k úrazu, ako uvádza kniha Kansas City lightning, no v absolútne odlišnom kontexte. Whisp12 resizeIšlo o impulzívne konanie pri divokom hraní a hudobníci sa nanajvýš zasmiali. Vo filme je profesor vytočený nedokonalosťou svojho žiaka natoľko, že siahne po prvom, čo má po ruke, neuvedomujúc si, že keby ho zranil (možno aj zabil), ohrozil by svoj post profesora, na ktorom doslova lipne. To len dokazuje, že reálny obraz a pomery na konzervatóriu boli v čase, keď sa rodili najväčšie džezové hviezdy, odlišný od toho filmového, kde sa hudobníci perfekcionisticky upínajú na úspech v súťažiach, drú, aby dokázali svoju nadpriemernosť, namiesto toho, aby si hru skutočne užili. Ide o zaujímavý pohľad na prostredie konzervatória i tému talentu, či netalentu a možno ho akceptovať ako pomerne uveriteľný.

Nemyslím si, že je dôvod obviňovať Chazelleho zo skresľovania Whisp10 resizeskutočnosti, či zneužívania sily džezovej hudby, ako nástroja primárne útočiaceho na emócie. Za povšimnutie stojí  Brodyho porovnanie, ako nežije hudbou dnešný džezmen (alebo študent hudby jedného z najprestížnejších konzervatórií) a ako intenzívne ňou boli presiaknutí hudobníci v zlatých časoch džezu v 30. - 40. rokoch. Andrew cvičí z akejsi povinnosti, prirodzene chce v živote niečo dosiahnuť, zmyť zo seba otcov neúspech a byť nadpriemerný v tom, čo ho baví. To je však dravosť, cieľavedomosť, no džez je o niečom inom - o láske k hre, o posadnutosti a celoživotnom údele, prirodzene vychádza z hudobníka. Andrew po porážke neváha odložiť bicie do skrine - moment, ktorý je malým dôkazom toho, že jeho zručnosť má ďaleko od geniality džezových „kmotrov”. Brodyho postreh je Whisp5 resizesprávny, keďže na Andrewa nahliada v kontexte reálnych dobových súvislostí popisovaných v knihe Kansas City lightning a porovnáva ho s reálnym obrazom geniálneho hudobníka, ktorému ten filmový, nesiaha ani po päty. Do istej miery preto možno súhlasiť s novinárovým názorom, že film nemá hudbu v “duši“.

Whiplasch je invenčný v zobrazení témy. V konečnom dôsledku konštatuje neexistenciu talentu, či nadania, ide o uhol pohľadu, konkrétnu situáciu. Všetko sa predsa môže razom zvrtnúť. Aj ten najväčší génius má pochybnosti a chuť zavrieť svoje bicie do skrine.  No na druhej strane, sústredené snaženie a tvrdý tréning môžu byť istou zárukou úspechu. Chazelle predpokladá, že divák filmu Whiplasch je konštruktívny a závery dokáže vyvodiť sám.

Whisp resizeWhiplash, USA, 2014
Dĺžka: 107 minút
Scenár a réžia: Damien Chazelle
Kamera: Sharone Meir
Strih: Tom Cross
Hudba: Justin Hurwitz
Hrajú: Miles Teller, Melissa Benoist, J.K. Simmons, Austin Stowell, Paul Reiser, Jayson Blair, Damon Gupton, Chris Mulkey, April Grace, Nate Lang a ďalší.
Premiéra v SR: 22. januára 2015
Foto: Itafilm

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.