Krátko po filmoch Vládkyňa zla a Tři bratři sa do našich kín vrátila spiaca krásavica Šípková Ruženka. Digitálne animovaná, nemecká a trochu paradoxne ukrytá pod názvom Sedem trpaslíkov. Neprišla iba tak z ničoho nič. Práve naopak – má pomerne bohatú históriu, lenže ju nepoznáme. Na Slovensku totiž nikdy nevládol kult nemeckého komika Otta Waalkesa.

Scenárista, herec, autor komiksov, hudobník a režisér Waalkes (1948) sa preslávil v nemeckej televízii v druhej polovici 70. rokov. Popularitu zužitkoval a posilnil v rokoch 1985 - 2000 piatimi celovečernými komédiami so svojím menom v názve. A v roku 2004, tri roky po prvom Shrekovi, prišiel film 7 Zwerge – Männer allein im Wald. Waalkes bol spoluautorom scenára a stvárnil hlavnú rolu – smoliarskeho trpaslíka Bubiho aj tri ďalšie postavy. Bláznivá a znesiteľne pikantná paródia miešala rôznorodé rozprávkové i dobrodružné motívy (Snehulienka, Červená Čiapočka, Pán prsteňov) so zámerne naivnou grotesknou komikou. Snímka sa stala štvrtým komerčne najúspešnejším nemeckým filmom všetkých čias. Žiaden div, že už o dva roky pribudlo pokračovanie 7 Zwerge – Der Wald ist nicht genug, ktoré, ako naznačuje už názov, si vzalo na paškál bondovku Jeden svet nestačí. Ale aj Zlatovlásku, Janíčka a Marienku, Pinocchia a Harryho Pottera.

Digitálne animovaný film Der 7bte Zwerg – v origináli teda Siedmy trpaslík – je kolektívnym dielom skupinky Waalkesových spolupracovníkov (spoluscenárista a spolurežisér Boris Aljinovic v oboch hraných snímkach stvárnil trpaslíka Cloudyho), no ústrednou postavou je opäť smoliarsky piadimužík Bubi, v slovenskom preklade Bobo, ktorý sa ponáša na Otta Waalkesa a v pôvodnom znení má i jeho hlas. Na svoje hrané predobrazy sa podobajú všetky postavy a mnohé narozprávali pôvodní herci, vrátane Zlej kráľovnej Della Morty (Nina Hagen). Aj humor sa usiluje o akúsi poeticko-dadaisticko-detinskú bláznivosť na Ottov štýl. V mnohom vtipne nadväzuje na motívy, príbehy a vzťahy, rozohrané v predchádzajúcich dvoch snímkach. Lenže – aký význam to má pre slovenské publikum?

Pretože to, čo vidí a vďaka slovenskému dabingu aj počuje tunajší nezainteresovaný divák, je nenápaditá, tuctová rozprávková zmes. Zlá ľadová kráľovná Della Morta, ktorej ľúbostné návrhy kedysi kráľ – otec Šípkovej Ruženky odmietol, pripravila rafinovaný plán, ako sa v poslednej minúte naplní kliatba o storočnom spánku celého kráľovstva následkom popichania sa Ruženky ostrým predmetom. Kliatbu nevdojak pomôže naplniť popletený Bobo, a tak sa trpaslíci rozhodnú, že musia Ruženku prebudiť bozkom čistej lásky. Pravdaže, nepokúšajú sa o to sami, vedia, že princezničku ľúbi kuchársky pomocník Jack. Lenže toho pre istotu drží Della Morta v zajatí na svojom hrade, kde ho stráži strašný drak Chrlič.

Obavy, že pôjde o príznačný ťažkopádny nemecký „klobáskový“ humor, nie celkom vhodný pre detské publikum, boli zbytočné. Problémom je, že tu nejde o žiadny humor. Pokusy oň sa sústreďujú na akože vtipné správanie sa rozprávkových postavičiek v kontraste voči kánonu, lenže chýba tomu nápad aj originalita. Z populárnych filmov vypožičané motívy Šípkovej Ruženky (Vládkyňa zla), malého hobita (Hobit, Pán prsteňov), draka Chrliča (Ako si vycvičiť draka ale aj Shrek), ľadovej kráľovnej (Ľadové kráľovstvo) nie sú nijako zúročené. Film je treskuto nevtipný a ťarbavý aj v dialógoch a replikách. Možno k tomu prispel aj preklad do slovenčiny. Niektoré gagy sú totiž reprízou, variáciou alebo rozšírením tých z hraných filmov, podobne ako pesničky a choreografie. No ak v hranom filme im nechýbalo čaro dospelých ľudí, hrajúcich sa ako malé deti, v animovanom filme sa kúzlo vytratilo. Napríklad scéna s dvojicou rapujúcich morských víl mužského rodu (ponášajú sa na veľkého mroža a malú obludku), zrejmý odkaz na Dobu ľadovú - Zem v pohybe, je v slovenskom jazyku i kontexte nanajvýš cudzorodá, bizarná a nepochopiteľná, rozhodne nie zábavná. Okrem humoru však chýba i akcia. Tam, kde je Shrek uragánom hravosti a vtipu, je Sedem trpaslíkov lineárnym, popisným a ťažkopádnym bezvetrím. Nečakajte ani erotické narážky (až na večne presvitajúce bradavky ľadovej Mortadelly) alebo zaručene smiešne telesné zvuky či tekutiny. Lenže nenájdete ani žiadne zvraty a prekvapenia, o pointách nehovoriac. A teda ani napätie. Vôbec – je tu veľmi málo čohokoľvek, čo by mohlo vyvolať, upútať a udržať divácku pozornosť. Okrem pestrých cukríkových farieb, ktoré platia leda tak na televíziou a videom neovplyvnené dietky raného predškolského veku.

Sedem trpaslíkov trpí aj ďalšími necnosťami digitálne animovaných filmov nižšieho rangu. Príbeh je nahrubo a neumelo pozliepaný dohromady, nezaoberá sa príčinami a následkami, rekvizity, postavy i mnohé motívy použije a viac sa o ne nestará. To sa týka dokonca i hlavnej zápornej Della Morty! Pesničiek je neúrekom, ale ak aj v origináli mali nejaké čaro, v slovenskom dabingu sa načisto vytratilo, nahradené priemernosťou, obyčajnosťou, tuctovosťou.

Popri dobrom scenári a pevnej ruke dramaturga chýba i zjednocujúca výrazná výtvarnícka osobnosť. Postavičky síce odkazujú na konkrétnych hercov, ale slovenský divák ich nepozná, teda nepochopí a neocení dôvtip karikatúry. A ich výtvarné poňatie je rôznorodé – od realizmu až po hrubé zjednodušenie, o štýle ani nehovoriac. Ako keby každý z trpaslíkov prišiel z úplne iného filmu.

Podľa amerických vzorov záverečné titulky uvádzajú zoznam detí, narodených počas nakrúcania, ale titulky nespestrujú žiadne gagy, „nepodarené zábery“ ba vlastne nijaká animácia ani obrázky. V hraných Siedmich trpaslíkoch ich osviežovali aspoň humorné dialógy. Na obligátny záverečný potitulkový gag by ste tiež čakali márne.

Animovaný film Sedem trpaslíkov v slovenskom znení neurazí ale ani nepoteší. Pokojne naň vezmite aj vašich predškolákov. To najhoršie, čo sa im môže pri jeho sledovaní stať je, že zaspia.

Sedem trpaslíkov (Nemecko 2014)