Ďalším ťažkotonážne hviezdnym filmom v hlavnej prehliadke Berlinale, ale mimo súťaž, sú The Monuments Men. Spoluscenárista, spoluproducent, predstaviteľ hlavnej postavy a režisér Geroge Clooney obsadil do adaptácie knihy Roberta M. Edsela a Breta Wittera o záchrane európskych kultúrnych pamiatok a umeleckých diel ulúpených nacistami, svojich kolegov Matta Damona, Cate Blanchett, Billa Murraya, Johna Goodmana, Jeana Dujardina, Boba Balabana a ďalších. K filmu sa konala nemenej hviezdna tlačová konferencia. Slovenský distributér film uvedie už 27. februára pod o mnohovýznamnovosť ochudobneným názvom Pamiatkari.

Podľa skutočných udalostí

V roku 1943, po tom ako spojenecké nálety takmer zničili Poslednú večeru v Miláne, presvedčil profesor Frank Stokes (Clooney) prezidenta Roosevelta, aby súhlasil so vznikom špeciálnej vojenskej jednotky. Jej sedem členov tvorili americkí teoretici a historici výtvarného umenia, kurátori, galeristi, architekti a umelci. Ich úlohou bolo vyhľadať, zachrániť a pôvodným majiteľom vrátiť diela, ukradnuté nacistami. Krátko po invázii v Normandii sa muži – stredného veku, starší i celkom starí, milovníci umenia a intelektuáli v amerických uniformách vydávajú do Francúzska. Vedia o Hitlerovom rozkaze v prípade jeho smrti zničiť všetky nahromadené umelecké poklady. Rovnako vedia, že Sovietska armáda zhabané umelecké diela chápe ako súčasť vojnových reparácií a odváža ich rovno do Moskvy.

Dokonca ani parížska kurátorka a odbojárka Claire Simone (Cate Blanchett), ktorá nacistom pri zhromažďovaní diel asistovala, neverí, že Stokesovi nejde o získanie európskeho kultúrneho dedičstva pre USA alebo na biznis. Radšej znáša obvinenie z kolaborácie. Len pomaly sa kurátorovi newyorského Metropolitného múzea  Jamesovi Grangerovi (Damon) podarí získať jej dôveru i jej záznamy o všetkých ulúpených dielach. Stokesovi muži však v nemeckých a rakúskych baniach nachádzajú aj nemecký štátny zlatý poklad a zlato, odňaté obetiam koncentračných táborov. Vojna sa končí, nacisti pália jedinečné umenie a Rusi sa pokúšajú predbehnúť Američanov v získaní pokladov, ktoré nacisti nestihli zlikvidovať.

Úsmevy plné lásky

Clooney dal príbehu podobu klasickej americkej vojnovej drámy s nádychom pastiša. V jemne zveličenej podobe sú tu všetky možné známe motívy a stereotypy, vrátane obrazových skratiek zo zostavovania jednotky, pískanej pochodovej melódie, patetických príhovorov veliteľa, prepiateho hrdinstva i tragikomických momentov („dobré rady“ Grangerovi, keď nevdojak stúpi na mínu a zostane na nej stáť). Je to humor jemný a láskavý, neparodizuje, nezosmiešňuje, neznevažuje, ale dáva dostatočne zreteľne najavo, že tvorcovia sa pri skladaní tejto poklony „podľa skutočných udalostí“ vynikajúco zabávali. Tento radostný pocit sa prenáša aj na publikum. Nedokázala ho potlačiť ani vynútená dvadsaťminútová prestávka vo festivalovom premietaní, keď si nevoľnosť jedného z divákov vyžiadala vo veľkej sále Berlinalepalastu zásah záchrannej zdravotníckej služby.

Na tlačovú konferenciu po filme prišli takmer všetci: George Clooney, jeho spoluautor a koproducent Grant Heslow, Matt Damon, John Goodman, Bob Balaban, Jean Dujardin, Hugh Bonneville, Dimitri Leonidas, Justus von Dohnányi. A aj Bill Murray, ktorý od štvrtkovej premiéry komédie Wesa Andersona The Grand Budapest Hotel údajne stihol aj krátky nočný výlet do Prahy.

Vlastne sa to nedá nazvať prácou

„V prvom rade ma lákala možnosť režírovať skutočný vojnový film,“ zopakoval Clooney viackrát. „Samozrejme, úžasný je aj ten príbeh. Keď sme začínali nakrúcať, poznal ho len málokto, ale kým sme film dokončili, moji utáraní herci ho vykecali, takže teraz ho už pozná každý,“ žartoval. „Každý pozná Veľký útek, Tucet špinavcov, Delá z Navarone, Most cez rieku Kwai – a každý miluje nielen ich príbehy, ale aj ich postavy a hercov. The Monuments Men nám dali príležitosť pokúsiť sa o niečo podobné so súčasnými hercami, vtipom a humorom. Film, ktorý nebude trpký a cynický ako tie naše predchádzajúce.“

George Clooney vyzdvihol zásluhy, obetavosť a hrdinstvo skutočných príslušníkov jednotky označovanej ako Monuments, Fine Arts and Archives group, ktorí pred konfiškáciou, zničením či rozkradnutým zachránili najväčšie diela svetovej kultúry. Na výzvu gréckej novinárky, aby verejným vyhlásením podporil navrátenie antických pamiatok z britských múzeí späť do Grécka, však odpovedal, že takúto aktivitu víta, ale „nie je mojím zvykom vyjadrovať sa prostredníctvom vyhlásení.“ zato sa vďačne rozhovoril o svojej podpore opozičných demonštrantov na Ukrajine, o priateľstve s bratmi Kličkovcami. "A nesmieme zabúdať na väznenú Juliu Tymošenkovú, ktorá je obeťou propagandistického monstrprocesu a politickým väzňom!"

Matt Damon na otázku, ako sa mu pracovalo s režisérom a hviezdnymi kolegami odvetil: „Ak pracujete s režisérom, ktorého si vážite a ctíte ako umelca i ako človeka, ak máte vynikajúci scenár a ak sú vašimi spolupracovníkmi tí najlepší herci, tak sa to vlastne ani nedá nazvať prácou.“ Keď mu guľatá staršia mexická novinárka namiesto položenia otázky vyznala lásku a svoj výlev zakončila slovami „Vyzeráte úžasne na svoj vek!“ so smiechom odpovedal: „Ale tuto George (Clooney) vyzerá o sedem rokov úžasnejšie!“

Strach z prehry je zbytočný

„Neváhal som ani chvíľu,“ priznal Bill Murray. „Nič som o tej téme nevedel, ale keď mi Geroge povedal, že budem hrať architekta, zachraňujúceho cez vojnu umelecké diela, hneď som súhlasil. To, že som partner a v podstate protihráč postavy, ktorú hrá Bob Balaban, s ktorým sme spolupracovali na mnohých filmoch vrátane Grand Budapest Hotela, bol iba taký bonus.“

Aj John Goodman si pochvaľoval. Nielen scenár, réžiu, ale aj to, že opäť mohol hrať s Jeanom Dujardinom: „Je nesmierne zábavný, inteligentný, vtipný – a odvtedy, ako sme spolu nakrútili film The Artist, sa naučil po anglicky, takže sa s ním môžem aj porozprávať, čo je skvelé, lebo ja som príliš lenivý na to, aby som sa učil po francúzsky.“

Stalo sa smutným zvykom, že tie najlepšie filmy producenti nehlásia do festivalových súťaží. Ak to robia preto, že sa boja prípadného neúspechu, ktorý by negatívne poznačil návštevnosť v kinách, v prípade The Monuments Men je takýto strach zbytočný.

Foto: Berlinale