Už stáročia známa pravda, že ľudia sú manipulovateľní, ľahko podľahnú falošnej ilúzii, klamom a prázdnym rečiam, že navodiť ilúziu akejkoľvek zmeny je v rukách politikov tou najistejšou a najsilnejšou zbraňou na dosiahnutie cieľa, je témou politickej satiry zo súčasnosti Kandidát debutanta Jonáša Karáska.

Cesta Jonáša Karáska po štúdiu úžitkového výtvarníctva smerovala na VŠVU, kde vyštudoval priemyselný design. Po štúdiách pracoval ako grafický designer a art direktor v reklamných spoločnostiach vo Viedni, Sydney a v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako režisér a kreatívny riaditeľ štúdia GunPowder. Stal sa víťazom súťaže Áčko za najlepší videoklip, bol finalistom súťaže Billboard roka a The Global Awards New York 08. Cenu Filip dostal za osobný prínos do slovenskej kreativity a je tiež viacnásobným víťazom súťaží o Zlatý kliniec (najlepšia slovenská reklama). Toľko o režisérovi, pre ktorého je Kandidát prvým celovečerným hraným debutom. Možno náhoda, možno viacročná spolupráca, ho dala dohromady s kameramanom Tomášom Juríčkom, ktorý skončil na VŠMU kameru a fotografiu. Juríček potom študoval v Los Angeles na American Film Institute a doteraz väčšinou pôsobil v Čechách. Pracoval so zahraničným režisérmi na filmoch Peacemaker, The Third Miracle, Za nepriateľskou líniou, Bel ami, Frankenstein. Ako hlavný kameraman  na filmoch Konečná stanica, Prachy dělaj člověka, Nedodržaný sľub, Eden, Dlhá krátka noc a Aleš Votava. A oboch zaujala rovnomenná kniha Maroša Hečka a Michala Havrana, ktorí jej v spolupráci so scenáristom Petrom Balkom dali filmovú podobu. Píšem o tom preto tak podrobne, lebo režisér využijúc svoje skúsenosti vo videoklipoch dal filmu moderný rozmer, kameraman maximálne zúročil svoje doterajšie skúsenosti a autori predlohy poskytli materiál výsostne aktuálny. Hovorí sa šťastná náhoda, lebo možno skutočne náhodou sa v tomto prípade stretli ľudia na rovnakej vlnovej dĺžke a tomu zodpovedá aj výsledok.

Manipulácia s verejnou mienkou, ale aj s jedincom, je ústrednou témou tejto politickej satiry, trochu aj thrilleru. No v neposlednom rade aj varovaním, aby sme uvažovali, neuverili všetkému čo sa mu snažia nahovoriť len preto, že nás mnohí sklamali. Novodobí „mesiáši“ , ktorí vystúpili a vystúpia ešte z prítmia, nikto o nich nič nevie a majú plnú hubu o krajšom zajtrajšku, žiaľ, nič nevyriešia, a tak ako sa objavili aj zmiznú.

Hacker, zvaný Blonďáčik (Michal Kubovčík), dieťa odchované v petržalskej králikárni a Čech Jazva (Michal Dlouhý) dostanú lukratívnu zákazku, majú tri mesiace sledovať majiteľa reklamnej agentúry Adama Lamberta a zaznamenať o ňom všetko. Koho to tak veľmi zaujíma však netušia. Medzitým Adama navštívi biskup, s prosbou či by sa neujal kampane neznámeho Petra Potôňa, aby trochu znížil skóre prezidentského favorita. Len tak trochu. No čo čert nechcel Adam sa stretne Mullerom, ktorého poveria práve kampaňou jednotky vo voľbách. A to nedokáže prehltnúť. Slovo dalo slovo dvaja rivali sa povadia a Adam ponúkne celý svoj majetok Mullerovi, keď z neznámeho niktoša neurobí prezidenta. Dva mesiace pred voľbami podpíšu pred notárom túto absurdnú stávku. Lambert horúčkovito pracuje a v tom mu pomáha aj jeho milenka Alena, inak spolumajiteľka agentúry. Tej sa podarí v archívoch vypátrať, že Peter Potôň je potomkom Ľudovíta Štúra. To zaberie, pospolitý ľud chce voliť čistého a čestného človeka i keď o ňom nič nevie. Lenže Lambert chce mať istotu a má v pláne aj fingovaný atentát na prezidentského kandidáta, samozrejme, aj so súhlasom biskupa. Ako to všetko dopadne je prekvapením, pointa je šokujúca, no aj z toho, ako sa veci plánujú a vyvíjajú dostatočne mrazí. Mrazí o to viac, že nám na dvere už tiež klope prezidentská kampaň. Samozrejme, Kandidát je fikcia, ale metódy, s ktorými hrdinovia narábajú, nie sú ďaleko od reality. Keď sa pozrieme na film z iného uhľa a nielen, ako na rafinovane zmanipulovanú prezidentskú kampaň, z hrôzou zistíme, že sa v nás minulosť hlboko zakorenila, nedokážeme sa vyrovnať so skutočnosťou, že sa režim zmenil, platia iné pravidlá, žiaľ, ešte stále divoké, nedemokratické a manipulujú nami stále staré štruktúry. Majú svoje pravidlá a posúvajú ľudí a udalosti tak, ako sa im vyhovuje, vďaka peniazom, ktoré nadobudli nekalou cestou. Aj kvôli našej nepripravenosti a hlúposti. To je z filmu Kandidát najsmutnejšie konštatovanie.

Jonáš Karásek nakrútil túto znepokojujúcu politickú satiru, ak chce „cynický thriller“, na debutanta remeselne veľmi zručne, použijúc svoje skúsenosti s videoklipov a predsa nemáme pocit, že dej poskladal z nich. Vyprávanie „nekokce“, plynie v rýchlom tempe, používa moderné filmové výrazové prostriedky, teda celú škálu modernej technológie. Vizuálne to umocnila aj kamera nesporne talentovaného Tomáša Juríčka, ktorý zdôraznil napínavé okamžiky, vzťahovo vypäté scény, balansovanie hrdinov na hrane možností, a to všetko v adekvátnom temporytme. Do tretice vhodne dej doplnila aj hudba Matúša Širokého.

Hlavnú úlohu Adama Laberta si zahral Marek Majeský, ktorý vďaka dobre napísanému scenáru a dialógom mal čo hrať. Najpresvedčivejší bol v pasážach, kde zdôrazňoval svoju neomylnosť a hranú prevahu. K dobru scenáristom musím pripísať, že aj vulgarizmy, tak pevne zahniezdené v našom slovníku (dokonca aj u inteligencie) sú využité s mierou. Majeský teda môže dosýta ordinárne nadávať, rýchlo sa to však utne, takže nie sme zhrození. Hovorí tak, ako sa dnes rozpráva. Niekedy kultúrne, niekedy ako posledný kočiš. Celkove sú hrdinovia odlíšení aj slovníkom – iným jazykom hovorí petržalský hacker, iným jeho český „parťák“. Navyše ich dialógy jemne odrážajú aj dnešné česko – slovenské vzťahy. Vhodnou partnerkou Majeského je Monika Hilmerová v úlohe jeho milenky Aleny. Osobná dilema tejto hrdinky vyplýva z faktu, že Adama miluje, je mu ochotná takmer všetko prepáčiť a je to ona, ktorá vlastne nájde spôsob, ako sa z neznámeho človeka dá urobiť vzor pre nezrelú, sklamanú a klamanú spoločnosť. Nie je však tak zaslepená, aby v poslednej chvíli predsa len nedokázala realisticky uvažovať. Alena Moniky Hilmerovej je presvedčivým prototypom modernej, ambicióznej ženy, ktorá má len jednu chybu, že sa zamilovala sa do nesprávneho muža.

Snímke by sa, samozrejme, dalo všeličo vytknúť, ale malé chybičky krásy celkový dojem neoslabia. Kandidát je po dlhom čase film, ktorý tne do živého, presne odráža realitu dnešných dní, nič neprikrášľuje, nič nezatajuje a navyše je po profesionálnej stránke vydarený moderný film, zodpovedajúci obdobiu, v ktorom sa odohráva. Tvorcovia sa odpútali od poetiky dlho obdivovanej novej vlny československého filmu a oboma nohami vykročili k filmovému videniu 21. storočia. Snímku predchádza povesť kontroverzného filmu. Neviem prečo, je hneď všetko kontroverzné, keď sa veci nazvú pravým menom. Jedno je však isté – Kandidát je provokatívny. Dúfam, že provokatívny do tej miery, že mnohých odradí od stádovitých kampaní a pomôže zvíťaziť zdravému rozumu.

Kandidát, SR, ČR, 2013
Réžia: Jonáš Karásek
Scenár: Maroš Hečko, Michal Havran, Peter Balko
Kamera: Tomáš Juríček
Strih: Matej Beneš
Hudba: Matuš Široký
Producent: Maroš Hečko
Hrajú: Marek Majeský, Michal Kubovčík, Roman Luknár, Michal Dlouhý, Monika Hilmerová, Pavel Nový, Milan Chalmovský, Ján Jackuliak, Pavel Slabý, Lukáš Pelč, Dušan Vicen, Michal Havran, Lucia Molnáová, Petra Molnáová
Premiéra v SR:  10. októbra 2013
Foto: Continental film