Radim Špaček, rodák z Ostrany, je pôvodným povolaním herec – absolvent pražského konzervatória, no neskôr vyštudoval réžiu na FAMU. Debutoval v roku 1995 filmom Mladí muži poznávají svět, ktorého pozadie tvorila vojna vo vtedajšej Juhoslávii a hlavným hrdinom bol mladý novinár, ktorý prichádza do zničeného Sarajeva. Film zaujal na MFF v Karlových Varoch, kde získal Cenu Medzinárodnej asociácie filmových klubov a Cenu ekumenickej poroty. Druhý film, Rychlé pohyby očí (1998) bol experimentom so spätne rozprávaným príbehom a dostal Plyšového leva ako najhorší film roku. Po dvanásťročnej prestávke, ktorú Radim Špaček vyplnil prácou v televízii (režíroval napríklad niektoré časti seriálu Letisko či cyklus Etiketa), nakrútil svoj tretí opus, spomínané Pouta, ktorých dĺžka 146 minút je súčtom minutáže oboch predchádzajúcich filmov. To je však len zábavná kuriozitka spojená s týmto vážnym dielom. Nemôžeme si pri ňom nespomenúť na českú Kawasakiho ružu či nemecké Životy tých druhých, čo sú tiež filmy, zaoberajúce sa činnosťou tajných bezpečnostných zložiek v krajinách socialistického tábora. S podobnou témou sa však každý film vyrovnáva po svojom, s rozličnou mierou invencie, otvorenosti i úspešnosti.

Pouta nie sú presne zaradené ani časovo, ani priestorovo. Podľa niektorých indícií možno predpokladať, že ide o začiatok 80. rokov minulého storočia v bližšie neurčenom česko-slovenskom veľkomeste, poskladanom z Prahy, Ostravy a Bratislavy, kde sa nakrúcalo. Tu sa osudovo pretínajú príbehy štyroch ľudí: disidenta Tomáša (Martin Finger), jeho priateľa a súčasne zradcu, spisovateľa Pavla (Luboš Veselý), poručíka bezpečnosti Antonína (Ondřej Malý) a Tomášovej milenky, mladej slovenskej žeriavničky Kláry (Kristína Farkašová). Ústrednou postavou tohto štvoruholníka je Antonín, sociopat, ktorý nemá rád ľudí, dávno stratil vieru v systém, ktorý podporuje svojou činnosťou, no nevie odolať ani silnej droge moci. Nesie v sebe hnev, ktorý obracia nielen proti disidentom, ale aj proti manželke a každému, kto sa ocitne v jeho blízkosti. Vnútorne rozorvaný, nespokojný so svojím životom, cíti, že by mohol existovať inak a lepšie, no nevie presne ako. Až do chvíle, keď uvidí Kláru. Nejasne v nej vytuší spriaznenú dušu, a tak ju začne sledovať, presnejšie prenasledovať, s psychopatickou posadnutosťou. Zlomí jej milenca Tomáša, odstráni ho z jej dosahu a paradoxne mu zachráni manželstvo. Na ceste za svojím cieľom sa vedome rúti do záhuby, ktorá možno zlikviduje jeho temných besov a prinesie mu vytúženú úľavu.

Komplikovanú a nejednoznačnú postavu antihrdinu Antonína, ktorého životným mottom by mohla byť titulková pesnička skupiny WWW („Vím, že se budu, když na to budu mít, mstít, ale ještě nevím komu“), hrá s obdivuhodným nasadením a presvedčivosťou herec Ondřej Malý (nar. 1966 v Ostrave), člen Klicperovho divadla v Hradci Králové, ktorý je neopozeranou tvárou, hoci vystupoval napríklad televíznom seriáli Priatelia zeleného údolia, vo filmoch Fontána pre Zuzanu, Mŕtvy chrobák, Zemský ráj to napohled, no jeho najväčšou príležitosťou sú práve Pouta. Jeho Antonín je štíhly muž nevysokej postavy so začínajúcou plešinkou a chladnými, akoby mŕtvymi očami, ktoré sa rozžiaria iba pri vytúženom stretnutí s Klárou. Cítiť, že za jeho vysokým čelom sa krútia kolieska racionálneho myslenia, že jeho stisnuté sánky tlmia vnútornú zlobu, že jeho tichý, pokojný hlas je plný hroziaceho nebezpečenstva. Neustále napätie v ňom ešte zvyšuje choroba – hyperventilácia, ktorá sa ohláša v čoraz častejších záchvatoch, spojených s pocitmi úzkosti. Je to nebezpečný človek, ktorý sa na ceste za svojím snom nezastaví pred ničím. Strach z neho je plne opodstatnený, chvíle, keď nasilu tlmená zlosť prepuká navonok, sú drastické.

Zlo sa však skrýva aj v jeho parťákovi, Slovákovi Martinovi Husárovi, v obdivuhodnom stvárnení Lukáša Latináka. Navonok žoviálny chlapík, ktorý podľa vlastných slov už v školských laviciach fungoval ako smiešny pajác, nerozmýšľa o svojej práci, iba plní rozkazy. Hrá na všetky strany a netrápi ho to, naopak, pochvaľuje si, aký má dobrý život. Pijan a sukničkár, pokojne zradí kamaráta, keď mu to prikážu. Je ešte odpudzujúcejšou kreatúrou ako Antonín, lebo nemá ani zábrany, ani cieľ, ktorý by mohol jeho správanie zdôvodniť.

Trojicu eštebákov dopĺňa ich šéf, major Janeček, ktorého hrá populárny Oldřich Kaiser. (Ostatné postavy obsadil režisér v Čechách menej známymi tvárami, aby – podľa jeho slov – film pôsobil vierohodne a nebol zaťažený negatívnou stránkou hviezdnosti.) Šéf bezpečnosti pripomína mafiánskeho kmotra – nie náhodou prirovnáva štruktúru vlastného pracoviska k rodine a za zradu sľubuje pomstu. S nostalgiou spomína na časy, zrejme 50. roky, keď bolo všetko dovolené, no súčasne sa predvádza ako láskavý starý otec, ktorý svojich vnukov učí – strieľať...

Postava disidenta Tomáša (Martin Finger) je menej výrazná. Nevieme, akou odbojnou činnosťou sa zaoberá, určite ničím významným, najčastejšie ho vidíme v kontakte s milenkou alebo manželkou. Zdá sa, že je to človek, ktorý už rezignoval a necháva sa vláčiť udalosťami, hoci pri výsluchoch prejaví isté známky vzdoru. Kristína Farkašová v úlohe Kláry, žeriavničky, ktorá utiekla do veľkého mesta zo stredného Slovenska, je síce nevzdelaná, ale prirodzene inteligentná, empatická mladá žena, ktorá sa v každej situácii správa prirodzene, v súlade so svojím životným názorom. Nie náhodou sa eštebák Antonín zameria práve na ňu: zrejme v nej vycítil silnú osobnosť, rovnocennú jeho egu. Z víru udalostí vychádza akoby posilnená, o jej ďalší osud sa netreba obávať. Barbora Milotová ako Tomášova manželka Silvie má menší priestor, no aj na ňom vybudovala presvedčivý portrét ženy disidenta, ktorá žije v jeho tieni, no zároveň znáša celú ťarchu prevádzky domácnosti s dvomi deťmi. Manželova nevera ju zaskočí a zabolí, no v mene rodiny prehltne aj toto poníženie. Luboš Veselý hrá dvojtvárneho spisovateľa Pavla, ktorého tragédiou nie je len zrada na najlepšom priateľovi, ale najmä neschopnosť pozrieť sa pravde do očí a pripustiť, že on sám nie je v žiadnom ohľade takou skvelou osobnosťou, za akú sa pokladá.

Tvorcovia nechceli nakrútiť politický film, „Politika len vyhrocuje dilemy, ktoré musia hrdinovia riešiť, dilemy, ktoré zďaleka nie sú zviazané s dobou a miestom deja,“ tvrdí scenárista Ondřej Štindl. Nechceli nakrútiť ani historický film, no obrazu doby sa nemohli vyhnúť, lebo práve doba determinuje do značnej miery ľudské charaktery a ich prejavy. Vytvorili film, žánrovo psychologický thriller, s pochmúrnou atmosférou, na ktorej sa podpísala najmä kamera Jaromíra Kačera (1961): jej dlhé, neprerušované zábery majú vďaka farebnému filtru nádych ošúchanosti a odcudzenosti. Nečudo, že v takomto šedivom prostredí je aj ľudský úsmev nedostatkovým tovarom a ryšavá hriva žeriavničky Kláry magnetom, ktorý pritiahne aj drsného eštebáka.

Pouta – thriller o temnote a láske, zničení a oslobodení, väzení a úteku, ako znie jeho propagačný podtitul, je zatiaľ najvážnejším filmárskym príspevkom k reflektovaniu našej nedávnej minulosti. Myšlienkovo presahuje až do dnešných dní, lebo časy sa menia, ale ľudské charaktery v podstate zostávajú rovnaké.

Pouta, ČR, 2009
Réžia: Radim Špaček
Scenár: Ondřej Štindl
Kamera: Jaromír Kačer
Strih: Anna Johnson Ryndová
Hudba: Tomáš Vtípil, spolupráca Ondřej Anděra
Producent: Vratislav Šlajer
Hrajú: Ondřej Malý, Kristína Farkašová, Luboš Veselý, Martin Finger, Lukáš Latinák, Oldřich Kaiser, Barbora Milotová, Ivana Uhlířová, Iva Pazděrková, Jana Janěková, Jiří Štrébl, Roman Zach

Foto: Bontonfilm